V Mestskom dome kultúry v Revúcej sa v dňoch 30. apríla až 2. mája 2015 uskutočnil 41. ročník Zochovej divadelnej Revúcej. Vyhlasovateľom tohto podujatia, ktoré sa konalo pod záštitou MVDr. Evy Cireňovej, primátorky mesta Revúca, je Národné osvetové centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry SR. GMOS a cena riaditeľky MsKS. Súbory hodnotila odborná (Alžbeta Verešpejová, Miro Zwiefelhofer, Ján Fakla) aj študentská porota (Lujza Laudárová, Viktória Valašteková, Matej Stejskal, Lukáš Fillo), ktorá po dlhých rozborových seminároch súťažnú prehliadku nakoniec vyhodnotila takto:
| V kategórií divadlo mladých |
sa na treťom mieste umiestnilo Divadlo ZUŠ Slovenská Ľupča s inscenáciou „Posledné zbohom“, na druhom mieste skončil DS Úsmev pri ZUŠ v Modrom Kameni s inscenáciou „Kto z koho“ a túto kategóriu vyhralo Divadlo Alterna pri ZUŠ v Rimavskej Sobote s inscenáciou „Kazateľnica, alebo Stan story“, ktoré zároveň aj postupuje na celoslovenský festival divadla mladých FEDIM Tisovec, ktorý bude 12-14.júna.
2. miesto v kategórií činoherné divadlo obsadilo Medzibrodské kočovné divadlo a jeho „Statky-zmätky“ a 1. miesta sa udelili dvom súborom – DS Daxner z Tisovca za incenáciu „Slučka pre dvoch“ a OZ Divadlo bez groša z Veľkého Krtíša za inscenáciu „Čajka“. Oba súbory postupujú na celoštátnu prehliadku amatérskeho divadla EXIT Levoča, ktorá sa uskutoční 19-21 júna.
Individuálne ceny získali TOMÁŠ POHORELEC za hudbu v inscenácií „Statky - zmätky“ a MICHAL STEJSKAL s MILANOM CIBULIAKOM za scénografické riešenie inscenácie „Slučka pre dvoch“.
| DVE AUTORSKÉ VÝSTAVY |
Súčasťou krajskej prehliadky bola aj vernisáž dvoch autorských výstav – BENÁTSKE MASKY MARTY KANALOVEJ a MOJA OPTIKA – ATTILA GECSE. Marta Kanalová je rodáčka z Revúcej a má za sebou niekoľko samostatných a kolektívnych výstav. Povolaním je novinárka, je majiteľkou internetových novín a medzi jej záľuby patrí fotografovanie a výroba benátskych masiek.
Attila Gecse rád fotografuje tak prírodu, ako aj rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Je členom Gemerského fotoklubu. Mal mnoho spoločných aj samostatných výstav. Fotografuje a vystavuje nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Obidve výstavy si môžete pozrieť do 22. mája 2015 vo výstavnej miestnosti Mestského domu kultúry v Revúcej.
Text: Mgr. Martina Urbanová
Foto: Peter Poboček
[cincopa AkHAbi8aMtKE]
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-