najímaní obecní pastieri. Návštevníci sa môžu oboznámiť s ich odevom a výstrojom, pozostávajúcim z koženej kapsy, palice, biča a čutory. O spôsobe zaznamenávania pláce, alebo počtu dobytka mnohé vypovedajú drevené hranaté doštičky, nazývané rováše, na ktoré si dané údaje pastieri zaznamenávali pomocou rímskych číslic z dôvodu, že mnohí nevedeli čítať ani písať. V rámci výstavy prezentujeme tiež časť bohatej zbierky plechových a liatych zvoncov používaných na hovädzí dobytok, ovce a kone, pričom je známe, že strediskom výroby plechových zvoncov bolo práve gemersko-malohontské mestečko Jelšava.
Na ovčiarstvo a salašníctvo, nielen v Gemeri-Malohonte, ale na celom Slovensku, mala vplyv najmä kolonizácia na valaskom práve, kedy sa chov oviec rozšíril aj do vyššie položených lokalít. Hlavnou podmienkou pri výbere miesta pre salaš bolo čo najviac pasienkových plôch v jeho blízkosti. Jednotlivé stavebné objekty v rámci salaša (koliba, priestory na spracovávanie mliečnych výrobkov, ohrady pre ovce a iné hospodárske zvieratá) sú na výstave prezentované prostredníctvom fotografií. Pozornosť upúta i pastiersky riad, najmä drevené črpáky na pitie žinčice a  črpačky používané na pitie vody, zdobené vyrezávaným zoomorfným, či rastlinným dekorom.  Odev pastierov oviec sa neodlišoval od ľudového odevu príslušnej lokality. Pozostával zo súkenných nohavíc, košele, krpcov a kabanice. Typickým pastierskym doplnkom bol široký kožený opasok a vo sviatočné príležitosti ozdobné mosadzné spony. Tradičným výstrojom pastiera oviec bola i pastierska palica, či valaška.
Záver výstavy je venovaný ukážkam výtvarného prejavu pastierov a pastierskej tematike v tvorbe ľudových výrobcov – Milana Stieranku z Klenovca, Samuela Švantnera z Rimavskej Soboty a Jána Aláča zo Závady.
Mgr. Dalibor Ďuriš

{gallery}kultura/vystava/pas{/gallery}
{jcomments on}