Tradície

Tradície (182)

Veľký piatok – deň odsúdenia, ukrižovania a pochovania Ježiša Krista

Veľký piatok – deň odsúdenia, ukrižovania a pochovania Ježiša Krista – je pre kresťanov i dňom pietneho stíšenia, rozjímania, modlitieb, pašií, sprievodov po krížových cestách i dňom prísneho pôstu. Tento vrchol pôstneho obdobia sa premietol aj do pranostík a zvykov. Z úcty k zemi, ktorá po smrti Spasiteľa na golgotskom kríži ukryla jeho telo dodnes platí tabu akéhokoľvek hýbania zemou – aby Ukrižovaný nebol rušený v hrobe. Magickú silu má v tento deň voda – na vidieku, kde je naporúdzi potok, ľudia dodnes vstávajú veľmi zavčasu –voda má vraj najväčšiu uzdravujúcu silu ešte predtým, ako ju pobozkajú slnečné lúče. Umývanie v takejto vode prináša zdravie a sviežosť. Úcta k vode zakotvila aj v pranostikách, ktoré hovoria: Ak na Veľký piatok prší, je nádej na dobrú úrodu. A česká tvrdí:

Veľkonočné zvykoslovie na Slovensku a v Gemeri-Malohonte

Príspevok, ktorý uverejňujeme na stránke Maj Gemer, mal odznieť na Medzinárodnej konferencii v dňoch 3. - 4. apríla 2020, v Gradskom múzeu v Bjelovare v Chorvátsku, ktoré bolo hlavným organizátorom konferencie. Bohužiaľ, kvôli pandémii, zatvoreným múzeám a mimoriadnym opatreniam v Chorvátsku a na Slovensku, sa konferencia nekonala. Na konferencii mali vystúpiť jednak kolegyne z Chorvátska, Čiech, Ukrajiny a zo Slovenska (O. Bodorová). Keďže organizátori pripravili z plánovaných príspevkov aj knižnú verziu, ktorá je už preložená do chorvátskeho jazyka etnografkou Silvijou Sitta, ktorá konferenciu organizovala, tento bude k dispozíii ako nezvyčajný výstup z neuskutočnenej konferencie (v histórii toto nemá obdobu).  

Starý pastiersky zvyk mitrovanie si pripomenuli vo Veľkých Teriakovciach už po ôsmykrát

Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra, kedy si tento starý zvyk pripomenuli v uvedený deň aj tohto roku v obci Veľké Teriakovce už po ôsmykrát. Návštevníkov podujatia potešili ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, trh regionálnych produktov či aktivity pre deti a nechýbali ani najznámejší valasi Maťko a Kubko.
Dejiskom podujatia Slovenské mitrovanie je už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach. Program sa začal ukážkami prác na salaši ako sú strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny.

Ilustračná fotografia.

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva  na ďalšie stretnutie s tradičnou ľudovou kultúrou. V stredu 26. júna 2019 v rámci projektu U nás taká obyčaj... folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej priblíži zvyky súvisiace s poľnými prácami v programe pod názvom „Tremo len". Pani Mária Vidová, nositeľka tradícií z Vyšnej Slanej, si zaspomína, čo všetko obnášalo pestovanie a spracovanie ľanu v minulosti. „V súčasnosti sa s jeho pestovaním a domácim spracovaním nestretávame často. Táto, takmer zabudnutá plodina učarovala pani Ľubomíre Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou.

U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Bučina z Pače o jarných prácach na dedine

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami. V stredu 29. mája 2019 folklórna skupina Bučina z Pače predstaví zo svojho repertoáru scénicky spracované pracovné zvyky a obyčaje. „Zvykoslovný program našej skupiny doplnia nositeľky tradícií, porozprávajú aj o ďalších činnostiach a speváckych príležitostiach na dedine v časoch minulých. Tešíme sa aj na našich rodákov, že im pripomenieme pačanské zvyky, ale i všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry,“ pozýva Dana Sústriková vedúca folklórnej skupiny.

Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..."

Smrtná nedeľa je v tradičnej ľudovej kultúre spojená s vynášaním Zimy. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Striežovské zvony, obcou Hrušovo, občanmi Striežoviec, Detským folklórnym súborom Zrkadielko a Ženskou speváckou skupinou Skaliny z Hnúšte, 7. apríla 2019 vynášali Zimu – Marienku. Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..." Tento zvyk je v obci nepretržite zachovávaný vďaka miestnym občanom a rodákom, ktorí si túto tradíciu každoročne pripomínajú a zapájajú aj tých najmladších. Podujatie sme realizovali v rámci projektu Čarovná studnička,

Jarné a veľkonočné zvyky z Gemera zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci projektu U nás taká obyčaj... 27. marca 2019 predstavilo jarné ľudové zvyky zo slavošovskej doliny, zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka. Hosťom folklórneho večera bol ľudový rezbár a výrobca ľudových nástrojov Ladislav Zachar z Čiernej Lehoty. „V minulosti sa v Gemeri dodržiavalo viacero jarných a predveľkonočných obyčají. Na slanskej doline majú tradíciu Jozefovské spevy, na štítnickej, revúckej a slavošovskej zase na smrtnú nedeľu vynášali smrtku, Hejhanu či strigu. Keďže sa s nimi už v živej podobe nestretávame, pripomenuli sme divákom tento zvyk z videozáznamu Národného osvetového centra v Bratislave v podaní folklórnej skupiny Veršinok

O jarných a veľkonočných zvykoch v Gemeri s Lehoťankou

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje jarný folklórny večer. V stredu 27. marca 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórna skupina Lehoťanka s rezbárom Ladislavom Zacharom z Čiernej Lehoty priblížia obyčaje, ktoré sa v minulosti zachovávali, aby privolali jar a teplo, ale aj obyčaje veľkonočných sviatkov.
„Jozefovské spevy, vynášanie zimy, otváranie studničiek patrili v hornom Gemeri medzi najviac rozšírené jarné zvyky. Niektoré udržali, alebo oživili folklórne kolektívy, aj keď viac v scénickej podobe, niektoré upadli do zabudnutia, preto ich chceme verejnosti týmto folklórnym večerom pripomenúť,“

Aj v Muránskej Zdychave pod Kohútom pochovali basu

V sobotu 2.3.2019 sa v sále kultúrneho domu v Muránskej Zdychave uskutočnil 6. ročník podujatia Fašiangy pod Kohútom. Hlavným organizátorom bola Folklórna skupina Spod Kohúta, ktorá spevom podujatie otvorila a vyžiadala súhlas od starostu obce pána Jaroslava Oravca na otvorenie. V programe vystúpila FS Revúška z Revúčky, ktorá divákom ponúkla okrem spevu aj pohľad na zaujímavé fašiangové zvyky a pochovávanie basy. Ďalším hosťom programu bol pán Mikuláš Gigac zo Šumiaca s dcérou a vnučkou, ktorý sa divákom predstavil v hre na píšťalu, harmoniku, ale aj humorným hovoreným slovom. Spolu s dcérou a vnučkou aj v hre na zvoncoch. Program ukončili všetci účinkujúci spoločne zaspievanou piesňou " Kopala studničku ..."

Fašiangy s folklórnym súborom Borostyán

Pravá fašiangová nálada vládla v stredu 27. februára 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Folklórny súbor Borostyán z Drnavy divákom ponúkol program zaujímavých fašiangových zvykov, masiek, hudby, spevu a tanca. „Tento zvykoslovný program sme zostavili so zámerom obohatiť náš repertoár, lebo doteraz sme mali len tanečné choreografie, ale tiež aby sa oživili a zachovali zvyky a tradície našich starých rodičov,“ uviedla v rozhovore Mgr. Valéria Icsó - vedúca súboru.
Veselý fašiangový sprievod a zábavu ukončila spoločná tancovačka s divákmi.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s podporou Fondu na podporu umenia pokračuje v projekte

Strana 1 z 13