Hrušov 19. – 20. august 2011. Obec Hrušov v Honte, Oblastné pracovisko Matice slovenskej, Miestny odbor Matice slovenskej, OSOH o.z. a HIOS pripravili Festival tradičnej kultúry, remesiel a roľníckych prác „Hontiansku parádu“ na vysokej úrovni. Už po mnohé roky sa do Hontianskej oblasti schádzajú súbory a folklórne skupiny z celého Slovenska a prinášajú krásne piesne, tance a zvyky zo svojich regiónov. V tomto roku gemerskú oblasť reprezentovali dva súbory Fsk Gočovan z Gočova a FS Hrabina z Nižnej Slanej. Naše putovanie po južnom Slovensku začalo v skorých ranných hodinách a už po krátkom čase sa ozýval spev a to bola predzvesť krásne prežitého dňa. Po príchode do Hrušova nás obklopovali rozsiahle lazy. Boli sme v dedinke, kde žije okolo 920 obyvateľov a rozloha obce je skoro 24 km2. Pri návšteve susedovcov majú teda dosť kilometrov v nohách.
Po krátkom zaregistrovaní sa a prezlečení sa do krojov sme už stúpali do kopca na prvé vystúpenie na „Lesnej scéne“. Najprv sa predstavil FS Gočovan, ktorý okrem svojho predstavenia dal možnosť vyniknúť aj mladej Martinke Zagibovej, ktorá nám zahrala na heligónke a spevala s úsmevom a radosťou. Dlhoročná práca v súbore, však nedávno oslavovali 30. výročie vzniku, sa prejavila vo vysokom umeleckom zážitku. Spojenie starších s mladšou generáciou sa prejavuje - a výsledok? Srdečný potlesk divákov, a to bol len začiatok. Následne sa predstavila FS Hrabina z Nižnej Slanej, a nikto neveril, že práve tento súbor vznikol len pred dvoma rokmi a prvé verejné vystúpenie mali pri otvorení Domu Matice slovenskej v Rožňave. Chuť a radosť už nakazila aj mladé dievčatá, ktoré si aj zatancovali. Spestrením bolo aj vystúpenie heligonkára Jana Šafára. Nuž mali sme na čo pozerať a počúvať.
Po 20 minútových vstupoch sme sa cez remeselnícke dvory a množstvo ľudí predierali k ďalšiemu miestu vystúpenie „Pódium pri vežičke“. Napriek vysokej teplote ovzdušia vedeli znovu naše oba súbory zaujať obecenstvo svojou originalitou a výrazným umeleckým prejavom. A v našom účinkovaní nasledovala prestávka, a tak sme si mohli do sýtosti poprezerať všetky gazdovské a remeselnícke dvory, stánky s občerstvením, ale aj stánky s ručnými výrobkami, či školu zručnosti, či výstavné práce zberateľov. Záverečným večerným vystúpením sa predstavil FS Gočovan v preplnenom amfiteátri. Na záver vystupujúce súbory spoločne zaspievali pesničku „Kopala studničku…“ a na žiadosť návštevníkov aj prekrásnu pieseň „Na Kráľovej holi...“, kde spievalo celé obecenstvo a už aj za prítomnosti ministra kultúry pána Daniela Krajcera, ktorý sa pripojil k spievajúcim. Krásny zážitok. A čo na záver? Veľké poďakovanie patrí usporiadateľom za mnohé hodiny prípravy a aj za samotnú realizáciu celého podujatia, poďakovanie patrí aj našim dvom súborom, ktorí predviedli svoje vystúpenia na vysokej úrovni a hrdo reprezentovali náš okres. Ďakujeme Vám!
Zlatka Halková
{gallery}kultura/folklor/hrusov{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-