Tohtoročná Medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste opäť potvrdila svoje kvality. 19. - 22. septembra 2014 zásluhou Gemerského osvetového strediska a Košického samosprávneho kraja ožili znovu krásnou hudbou vzácne pamiatky Gemera, Abova a Spiša - gotický ev. kostol v Štítniku, Andrášiho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol Nanebevzatia Panny Márie v Dedinkách, neogotický Evanjelický kostol Svätej Trojice v Dobšinej, Rímsko-katolícky gotický kostol sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku, ranogotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Čečejovciach, Kaštieľ v Markušovciach i Kaštieľ v Betliari. Všetky tieto vzácne priestory prívítali vyše sto profesionálnych umelcov z piatich krajín a ďalšie stovky umeniachtivých návštevníkov. V najrôznejšom nástrojovom obsadení, ľudský hlas nevynímajúc, sa predstavili: slovenský súbor starej hudby Solamente Naturali tónmi starých piesní a tancov z Gemera, zaznamenaných v Uhroveckej zbierke z roku 1730 a jeho deviatimi "rundami" všetkých dostal do povznesenej nálady, ako keby sme práve 
oslavovali na šľachtickom dvore, otvorenom aj hudobným vplyvom z podhradia a zaujal aj milovníkov temperamentného folklóru; s nevšedným spojením flauty a harfy sa v duu predstavili Zsuzsa Vámosi-Nagy a Kinga Katinka Szilágyi z Budapešti; v príjemných, rýchlych, radostných a virtuóznych barokových a klasicistických skladbách vyniklo bratislavské, hudobnými dobrodružstvami v uliciach veľkomiest známe sláčikové kvarteto Adventure Strings (ktorého členom je aj rožňavský rodák, hudobník a umelec v hre na violu Roman Rusňák); slovensko-maďarský komorný súbor Ad Libitum do svojho programu zahrnul hudobné lahôdky starých najstrov; slovenský organista Vladimír Kopáčik interpretoval drobnosti majstrov organového umenia; maďarský spevácky zbor Miskolci Cardinal Mindszenty Kórus upútal chrámovými cirkevnými spevmi; srbské duo Vladimír Turčan (viola) a Marina Mikiťová (klavír) 
z Nového Sadu zaradilo do svojho programu In Music Veritas najmä majstrovské sonáty; poľskí lutnisti Luteduo Anna Kowalska a Anton Birula aj mladučká Alisa Birula z Varšavy oživili staré hudobné nástroje na replikách starej barokovej gitary, teorba - lutny s „dlhánskym krkom“ a pätnástimi strunami; český komorný barokový inštrumentálny súbor Victoria Ensemble so sólistkou sopranistkou Viktóriou Dědečkovou sa predstavil s hudbou plnou „efektov a afektov“, ako ju toto hudobné zoskupenie samo charakterizovalo. Návštevníci koncertov mali možnosť prežívať krásnu pôsobivú starú hudba, ale aj porovnávať skladby starých majstrov, ktoré odzneli v rôznych úpravách a v rôznych nástrojových obsadeniach, ako to bolo napríklad v temperamentnej úprave skladby Johanna Pachelbela Canon in D v podaní Adventure Strings v porovnaní s pokojnou úpravou M. Jánošíka v znení súboru Ad Libitum, či v úprave skladby Giulia Cacciniho Ave Maria od slovenského skladateľa Milana Nováka do modernej súčasnej podoby oproti jej pôvodnému zneniu v podaní toho istého zoskupenia Ad Libitum.
K renomovaným a vynikajúcicm umelcom sa v predkoncertoch pripojilo niekoľko talentovaných najmladších a mladých hudobníkov z domáceho prostredia, ktorým tohtoročná programová štruktúra v bloku Mladí a nepoznaní po prvýkrát v histórii festivalu umožnila prejaviť verejne svoj talent aj na takomto významnom podujatí. Tak sa na jednotlivých koncertoch s hudobným sprievodom Silvie Mišurovej, Márie Senglerovej a i. predstavili klavirista Miklós Nyéky z Rožňavy, speváčka Martina Zagibová z Pače, huslista Kristián Krištof a speváčka Nikoleta Vodová zo ZUŠ v Rožňave, trúbkar Andrej Korszinsky z Rožňavy, malá zobcová flautistka zo ZUŠ v Medzeve Nadja Eližerová, aj už skúsený gitarista Timotej Závacký, absolvent Konzervatória v Košiciach, podobne ako mužské vokálne kvarteto 4G z Rožňavy, ktoré pracuje pod vedením Ľubice Gdovinovej.
Koncerty moderovali Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský, už tradične na úvodnom a záverečnom koncerte v dobových kostýmoch v duchaplnom dialógu, na ostatných koncertoch kultivovaným slovom predstavili ciele a význam festivalu a účinkujúcich umelcov. A nevynechali ani poetické úvahy o sile a pôsobení hudby z vlastného poznania i z myšlienok iných významných osobností. A po záverečnom koncerte v Galérii predkov v betliarskom kaštieli zneli aj slová poďakovania za krásne prežité štyri dni s čarovnou hudbou v pôsobivých historických priestoroch In Via Gothica.
Je dobré, že hrdosť na našu bohatú históriu, na jej zachovanie, pripomínanie si jej i na jej pretavenie do súčasnosti nám poskytuje aj Gotická cesta so svojou slávnou minulosťou umeleckou i technickou, že cesta stáročiami práce, umu a ducha našich predkov, cesta stáročiami nášho domova, je cesta zachovaná pre pamäť našej budúcnosti. A hudba, ktorá znela v týchto priestoroch v rokoch dávnych, je stále hudbou povznášajúcou, ktorá nás v súzvuku spolupatričnosti spája aj dnes. V kontexte napísaného dopovedzme slovami básnika Milana Rúfusa: „Tam, kde je umenie, tam, rozhrnúc jeho hĺbky, vždy nájdete trebárs nemanifestovanú, no presnú príchuť, zvuk, hudbu, tón, ktorému smelo môžete povedať: zvon domova.“
Marta Mikitová
Foto: Stanislav Kejík
picasa_albumid=6063068868786022609
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-