Majú už niekoľkoročné skúsenosti. Niet sa čo čudovať, keď v minulom mesiaci slávili storočnicu existencie požiarneho zboru v Slavošovciach. Podobne tomu bolo na predošlých ročníkoch, čo zvládli úspešne, dokázali sa postarať aj o koncerty v podzemí Slavošovského tunela. To nakoniec vyjadril aj populárny spevák a hudobník Peter Nagy v Austrálii, kde sa vyjadril o príjemnom prostredí, výbornej akustike, ale aj o bezpečnosti, ktorú vytvorili usporiadatelia. Na takýchto koncertoch sa zúčastňovala skoro štyristovka návštevníkov, najmä z radov mladých. O takéto podujatie skupiny Metalinda však v tomto roku návštevníci prišli. Svoje predviedol 48 hodín pred začiatkom koncertu úradný zákaz. A tak mnohí návštevníci obdivujúci koncert v podzemí, ktorý sa tu konal nielen ako prvý na Slovensku, ale aj v Európe, nešetrili sklamaním, ale aj vyjadrením na adresu dotyčných. Nemožno to ale povedať na organizátorov podujatia, Lesné družstvo Slavošovce a autora takejto hodnotnej myšlienky, p. Rudolf Pažítku st. Ich zásluhou sa získané prostriedky cestou Košického samosprávneho kraja niekoľkonásobne vrátili aj cestou projektu TERRA INCOGNITA. Možno práve toto ležalo niekomu v očiach. Sme už takí, že často hádžeme polienka pod nohy tomu, kto je úspešný.
Počas celého dňa bolo o návštevníkov postarané, podával sa výborný guláš, kapustnica, ale aj ďalšie špeciality vo vytvorených stánkoch. Zaujímavé bolo aj pripravené podujatie v dopoludnajších hodinách, venované žiakom MŠ a ZŠ celého obvodu, ktoré organizátori pre nich bezplatne zabezpečili. Nehovoriac ani o predaji zmrzliny a občerstvujúcich nápojov. Už tradične sa mohli najmladší povoziť na koníkoch z farmy pani Z. Vojtovej z Rochoviec, alebo zmeniť svoju tvár odborným pomaľovaním. Naši hasiči na úvod pripravili v areáli ukážku požiarneho zásahu, čo bolo dokumentované aj počas celého dňa, prítomnosťou vozidiel a požiarnej techniky. Zabezpečovali nielen bezpečnosť parkujúcich vozidiel. Bolo tu aj stanovište mikrobusu, zabezpečeného obcou Slavošovce, prevážajúceho návštevníkov do areálu tunela pod Homôlkou, počas výstavby tunela nazývaného Dolina. O 11,00 hod. sa k žiakom a mládeži prihovorili herci rožňavského divadla ACTORES predstavením „Lindolina a Valentína“.
Vybudovanie a vybavenie areálu, či už rozprávkovými hríbmi, hojdačkami, motivačným vláčikom a vozňami, kde si bolo možné posedieť, ohniskami, krbmi, vstupnou bránou do tunela, to všetko aj veľkými drevenými samorastami vytvoril z prostriedkov KSK, ale aj zdrojov Lesného družstva umelecký rezbár p. Pažitka junior.
Budovanie areálu začal v rokoch 1995 – 2011 Obecný úrad Slavošovce a jeho poslanci. V rokoch 2012 do prítomnosti areál a odbornú sanáciu vstupu do tunela, nové bezpečné schody, úpravu jadra tunelovej rúry pre koncerty v podzemí realizovalo Lesné družstvo podľa projektu vedúceho Lesnej spoločnosti, firmami zabezpečujúcimi odborné práce. V súčasnosti Obecný úrad Slavošovce v spolupráci s VŠT v Košiciach pripravuje štúdiu tunela osvetlením, založenom na moderných technických poznatkoch. Ich zdrojom má byť vzduch prúdiaci tunelom, ktorý prirodzenou cestou zabezpečoval odvzdušnenie tunela prúdiacim vzduchom, vyúsťujúcim výstupom z tunela na Slavošovskej strane.
Tunel pod Homôlkou bol pôvodne budovaný ako súčasť stavby železnice „Gemerské spojky“. Jeho dĺžka podľa oficiálnych zdrojov SŽ je 2 400 m, výška tunelovej rúry 6 m a šírka 5,5 m. Stavba železnice bola potrebná po rozhodnutí Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže, keď územie Štítnickej doliny zostalo odtrhnuté od Slovenska. Tunel je vzácnou technickou a ukážkovou stavbou, jeho zachovanie aj takýmito podujatiami svedčí o tom, že aj keď ním ešte neprešiel vlak, nezabúdame. Tunel je spojnicou dvoch krajov, spája však nielen ľudí, ale aj ich srdcia. Pre organizátorov jeho záchrany, Obecný úrad Slavošovce, ale aj Mikroregión Štítnická Dolina a Magnezit je nielen srdcovou záležitosťou, ale aj záväzkom do budúcna. Každoročne sa v polovici tunela na Mikuláša stretávajú starostova susediacich dolín, aby hodnotili aký bol uplynulý rok. Aj keď tunelom ešte nikdy neprešiel vlak, prechádzajú ním ľudia, obdivujú jeho
inžinierov, staviteľov a robotníkov stavby, ktorí môžu byť vzorom pre súčasných budovateľov tunelov na Slovensku. Za uplynulých 71 rokov však o túto ukážku nikto z kompetentných neprejavil záujem. Podobne by bolo možné hovoriť aj o malom tuneli nad Magnezitovcami a vynikajúcom diele, Magnezitovskom viadukte, kde žiaľ zub času vykonáva svoje a keď sa včas nezobudíme, prídeme aj o tieto turistami vyhľadávané skvosty nášho stavebníctva. Aj o tomto hovorili na podujatí prítomní, p. primátorka mesta Revúca, poslankyňa B. Bystrického kraja MVDr. E. Cireňová a starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták, poslanec KSK o krokoch potrebných urobiť do budúcna.
Slavošovským tunelom ročne prechádzajú stovky návštevníkov, turistov, milovníkov železníc zo Slovenska, Českej republiky, ale aj susediacich štátov Európskej Únie. Prichádzajú vyznačenou trasou do tunela, mnohí pokračujú smerom na Revúcu, prípadne cez Jelšavu ďalej na stredné Slovensko za krásami nášho Slovenska. Medzi nimi aj v tomto roku boli návštevníci z USA, Francúzska. Prechod je vyznačený ako cykloturistická trasa. Nešetria slovami uznania a obdivu, vracajú sa často na miesta kde už boli, informujú sa na Obecnom úrade, aj počas návštevy rodného domu spisovateľa a kráľa Slovenskej rozprávky Pavla Emanuela Dobšinského.
Ak by sme nedokázali zachovať odkaz pracovitých rúk našich predkov, otcov, inžinierov a robotníkov, upadli by sme tak ako v minulosti do zabudnutia. Zachovajme a zveľaďujme si tento technický artefakt, ktorý sme zdedili a je na nás, ako ho budeme zveľaďovať, aj podujatiami hudobných a populárnych koncertov, ktorý sa predstavil už 3. ročníkom, nepodliehajme eufórii, aj v prítomnosti mnohí „ctižiadostiví“, ktorým nie je daná veľkosť budovateľa, prisvojujú si aspoň velikášstvo ničiteľa. Pripomína to aj v dnešnom svetovom kolobehu z histórie známeho Herostratesa, ktorý v túžbe po nesmrteľnosti zapálil veľkolepý chrám bohyne Diany v Efeze, čo je klasickým typom ľudí tohto druhu. Vážme si trvalé hodnoty, ktoré sme zdedili, neznižujme sa k tomu, aby sme ničili to, čo naši predkovia vytvorili, vrátane nášho tunela.
PedDr. Milan Sajenko
Fotografie: Mgr. Michal Terrai
[cincopa AIKA36c20YtF]
{jcomments on}






















__________________________________________________
Za bohatej účasti verejnosti
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-