Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová pozývajú priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry v dňoch 21. a 22. augusta na 42. Gemerský folklórny festival Rejdová 2015. aktivít v obci i amfiteátri,“ v krátkosti zhrnula celý program Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Už v piatok popoludní
bude slávnostne vyzdobená Rejdová s účinkujúcimi folklórnymi súbormi, skupinami a ľudovými hudbami vítať na pľacu a v uliciach obce účastníkov prvého festivalového dňa. Program tradične začína slávnostnými Službami Božími v miestnom evanjelickom chráme, ktorý patrí medzi najkrajšie v okrese, potom pokračuje otvorením výstavy a krstom knihy Ondreja Kračúna „Rejdovskie remeslá“. O 18.30 hodine zástupcovia organizátorov 
slávnostne otvoria 42. Gemerský folklórny festival na malej scéne pri kostole. Programové čísla fujaristu Tomáša Vaculčiaka z Revúcej, folklórnych a speváckych skupín z Revúčky, Nižnej Slanej, Piešťan a folklórneho súboru Stromíš z Vlachova rozprúdia festivalovú náladu. Prekvapením večera bude program domácej skupiny Hôra pod názvom „Bude čo nebulo“ v réžii Jána Liptáka. Piatkový program obohatia aj jubilujúce folklórne súbory – 30-ročný Haviar z Rožňavy a 40-ročný Gemer z Dobšinej. Hosťujúci súbor Vuk Stefanović Karadzić z Bačka Topola predstaví piesne a tance Srbska. Pred veselicou budú mať príležitosť menej zdatní tanečníci, ale aj tí dobrí, navštíviť školu tanca s Haviarom. A tí, ktorí majú radi filmy sa presunú do dvora u Brehalu, aby si pozreli dokumenty o ľudových umelcoch horného Gemera ako ich zachytila kamera Emila Gallíka z Rožňavy.
Sobota je rušná od skorého rána.
Domáci pripravujú Rejdovské dvory, účinkujúci skúšanú programy, remeselníci vystavujú svoje výrobky a predajcovia už chystajú rôzne pochúťky. Po otvorení dvorov sa na pľacu rozprúdi pravá festivalová nálada, ktorú vyplnia súťaže vo výrobe šindľov a viazaní šatiek a potom už malá scéna bude patriť najmladším folkloristom z Drnavy, Gemerskej Polomy, Dobšinej, Rožňavy, Revúcej a Prakoviec. Program, ktorý pripravila Mária Hlaváčová, doplnia aj mladí muzikanti z rôznych regiónov, ktorí sa hre na rôznych ľudových nástrojoch zdokonaľovali už niekoľko dní pred festivalom v muzikantskej dielni.
Vyvrcholením programu na pľacu
je krojovaný sprievod hýriaci pestrými farbami. Folklórne súbory sa predbiehajú v speve a tanci počas celej cesty do amfiteátra. Po privítaní v amfiteátri program tradične pokračuje blokom gemerských folklórnych kolektívov. Pod režisérskou taktovkou Jána Liptáka sa v programe s výstižným názvom „Žriedla nevysychajú“ predstavia folklórne skupiny z Čiernej Lehoty, Rožňavského Bystrého, Honiec, Pače, Gemerskej Polomy, Gočova, Vyšnej Slanej a Rejdovej a folklórne súbory z Drnavy a Rožňavy. V Ďakovanke zástupcovia organizátorov odovzdajú ocenenia jubilujúcim osobnostiam a kolektívom. Výber zo svojich výročných programov uvedú jubilujúce súbory Haviar a Gemer.
Aj v ďalšom programe sa predstaví jubilant,
50-ročná folklórna skupina Vernár. Program „Pre potešenie“ predstaví folklórny klub Omladina z Košíc. So skúsenosťami a melódiami Z potuliek po Slovensku sa podelí Igor Hraško, známy sólista spevák a inštrumentalista. Zahraničný hosťujúci súbor z Bačka Topola aj na veľkej scéne ponúkne ďalšie piesne a tance Srbska. Záver bude patriť folklórnemu súboru Magura z Kežmarku, s jeho najnovším programom Kjeby tu byl Sabala.
„Aj tohtoročná koncepcia festivalu
je doplnená o zaujímavé scénické programy na malej a veľkej scéne, mimoscénické programy takmer po celej obci a amfiteátri. Ojedinelá atmosféra Gemerského folklórneho festivalu má svojich priaznivcov a každoročne priláka ďalších. Organizátori majú snahu priblížiť návštevníkom tradičnú ľudovú kultúru Gemera po všetkých stránkach, ale aj programy iných regiónov Slovenska, ktoré sa zatiaľ v Rejdovej nepredstavili,“ doplnila Mária Ferenczová.
„Tešíme sa na návštevníkov, ktorí sú súčasťou nášho festivalu a spoločne s účinkujúcimi vytvárajú neopakovateľnú náladu. Taký bohatý a pestrý program sa podarilo zabezpečiť vďaka podpore Ministerstva kultúry SR, Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov z okresu. Všetkým patrí úprimné poďakovanie za organizátorov i účinkujúcich,“ na záver dodala Mgr. Helena Novotná.
Mária Ferenczová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-