popravde, niekedy mám pocit, že už ani pokojne nespíme, ja teda iste nie....stále sa mi hlavou preháňajú myšlienky okolo divadla, čo nám ešte treba vybaviť, zabezpečiť, ako zlepšiť to či ono, aby všetko dopadlo podľa našich predstáv, aby sa to ľuďom páčilo, aby odchádzali s nadšením a radosťou z toho, že sa na dedine niečo pohlo, že záujem o kultúru nevyhynul a hlavne – že dedina opäť žije.
Posledné úpravy scény, vychytávanie drobných nezrovnalostí, detailov a zlepšovanie už aj tak vylepšeného....chceme, aby to bolo čo najlepšie, aj detail spraví veľa. Nespočetne veľakrát si prechádzame rovnaký výstup, potom ďalší a ďalší a znova a zas a zas, stále dookola.....špekuluje, improvizujeme, vymýšľame – jednoducho hráme.
Mali sme vzácnu návštevu. Bola sa na nás pozrieť mladá začínajúca režisérka Danka s množstvom nápadov. Poradila, čo vylepšiť, kde ubrať, kde pridať, ako správne využiť rekvizity....myslím, že bola pre nás prínosom, bol to iný pohľad zvonku na naše „dielo“, pretože my sami už mnohé chyby ani nevidíme, máme to proste tak naučené, lenže takto sme mali možnosť si uvedomiť, že je ešte možnosť nápravy a skvalitnenia.
Máme posledné zbytky času... muzika vybavená, tanečníci zabezpečení, stoličky rozostavené....tak sa na vás tešíme 15.9.2010 o 19:00 hod. v kultúrnom dome v Revúčke, všetci ste srdečne vítaní. Príďte nás podporiť, zasmiať sa a zabaviť na výsledku našej práce.
Repríza sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude konať 17.9.2010 o rovnakom čase a na rovnakom mieste...nebránime sa ani ďalším reprízam, aj iných obciach, ale všetko závisí od záujmu ľudí a výsledku premiéry – ochota hrať je veľká a nebránime sa jej, práve naopak. Budeme radi, ak čas, ktorý sme tomu všetci venovali, nevyjde navnivoč a Ženský zákon po kočorhénsky uvidí čo najviac párov očí na Gemeri.
OSOBY A OBSADENIE:
Anička Javorová - Nika Kederová
Miško Malecký - Ján Johan
Mara Malecká - Dominika Pelleová
Jano Malecký - Pavel Šepík
Zuza Javorová - Anna Bombová
Števko - Milan Kubej
Dora Kalinová - Martina Rusnáková
Hudba – ľudová muzika
Regrút – Oliver Pelle
Výtvarná spolupráca – Zuzana Almášiová
Oponär:
Marek Derdák
... a tanečníci z Revúšky.
Druhé predstavenie bude dňa 19.9.2010 - v nedeľu - o 13.30 hod.
Vstupné:
dospelí - 1 €
deti - 0,50 €
Rezervácia lístkov:
0904/183 355, 0918/130 577, 0918/130 577,
Martina RUSNÁKOVÁ
PLAGÁT NA DIVADELNÉ PREDSTAVENIE ŽENSKÝ ZÁKON
{gallery}kultura/divadlo/zz/1{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 13 september 2010 11:11
Revúčka a jej okolie je pripravené na premiéru divadelného predstavenia Ženský zákon po „kočorhénsky“ Doporučený
Napísal(a) Martina Rusnáková
Finišujeme... už sa len párkrát vyspíme a je to tu. Premiéra. Tak dlho očakávané predstavenie divadelnej hry Ženský zákon od Jozefa Gregora Tajovského, lenže v podaní ochotníckeho súboru Kočorhen a teda po kočorhénsky. Celý vtip tohto predstavenia sa ukrýva v tom, že nie je „po slovensky“, ale po „kočorhénsky“, teda v nárečí blízkom Revúčke, miestnej časti Revúcej. Je zaujímavé, že v Revúcej sa rozpráva úplne normálne, bez nárečia a stačí prebehnúť pár kilometrov na sever a bum – taký Žilinčan by miestnym iste len veľmi ťažko rozumel, ale zato je to reč ľahko naučiteľná a veľmi milá.
Takže premiéra....ako vravím v úvode, už sa len párkrát vyspíme a je tu...
Zverejnené v
Divadlo
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-