Na internete nájdete naozaj všetko. Tak som aj ja pri prehliadaní stránok Maj Gemer našiel zaujímavé podujatie, ktoré sa konalo túto sobotu 1. decembra 2012 na hranici okresov Brezno a Rimavská Sobota, v sedle Zbojská, na miestnom salaši. Išlo totiž o zabíjačku na Zbojníckom dvore, ale nie o hocijakú, ale súťažnú. Do súťaže sa prihlásilo deväť družstiev, ktoré museli predviesť kompletné spracovanie prasiatka od porážky až po spracovanie mäsa na finálne produkty - jaternice,klobásky, škvarky,
tlačenku, pražené mäsko, praženú krv a iné pochúťky týkajúce sa zabíjačky. Už o 06.30 hod., ešte za tmy, sme vyštartovali z Rožňavy smerom na Revúcu. Jemne mrholilo, ale už po prejdení Revúcej a Muráňa začali padať na čelné sklo nášho auta snehové vločky. Kým sme sa z Tisovca dostali do sedla Zbojská, obdivovali sme železné mosty ozubnicovej železnice na brezniansku stranu. Po príchode na salaš Zbojská nás vítal snehový poprašok a veľa áut. Po zaplatení vstupného – 6.- euro sme mohli jesť a piť celý deň u všetkých súťažiacich a organizátorov do popuku. Originálna cigánska muzika vítala všetkých návštevníkov. A to už sme sa presunuli k ohrade, kde na svoj ortieľ čakali prasiatka o váhe cca 150kg.
Zruční mäsiari zakáľali prasiatka klasickou mäsiarskou pištoľou a ich pomocníci, resp. členovia súťažiacich družstiev si svoje svinky odnášali na svoje stanovištia. V kotloch vrela horúca voda. Každé pripravené prasa sa ocitlo najprv v kúpeli - v typickom drevenom koryte, kde sa zbavilo svojich štetín a pazdurkov- nechtov na ratičkách. Po dôkladnom očistení kože opálením a umytím, sa prasiatka vytiahli na tzv. trojnohu k ďalšiemu spracovaniu. Najprv mäsiari vybrali črevá, potom vybrali vnútornosti - pečeň, pľúca, srdce, obličky. Ďalej po dôkladnom opláchnutí studenou vodou pokračovali v ďalšom rozoberaní- mäso na slaninu, hlavu do kotla, bôčik na pečenie, lopatku na praženie a stehno na dobrú šunku. Odrezkové mäso išlo na klobásy, hlava a vnútornosti na jaterničky a tlačenku. Každé súťažiace družstvo podľa svojich skúseností pripravovalo tieto špeciality, ale aj iné, ktoré hodnotila odborná porota, ale aj samotní návštevníci.
Chodili sme od stánku ku stánku a všetko sme koštovali. K tomu všetkému vyhrávali ďalšie dve ľudové kapely, resp. harmonikári. A to ešte nebolo všetko. V tzv. maštali sa podávala aj kapustnica a výborný punč. Už nám bolo naozaj do popuku a tak sme sa pomaly chystali na cestu domov. Ale bolo to veľmi ťažké, pretože práve okolo obeda začalo prichádzať neuveriteľné množstvo ďalších ľudí. Hoci počasie neprialo a návštevníci parkovali na rozmočenej lúke, mal prácu aj traktor, ktorý musel zaparkovaným autám pomáhať. Hoci sme nezostali až do konca, odchádzali sme domov napapkaní a veľmi spokojní. Hoci som svojim foťákom nezachytil všetko, pripájam fotogalériu a dúfam, že na budúci rok navštívite aj vy toto fantastické podujatie. Posledné fotky fotogalérie zachytili drevené sochy, ktoré pred očami návštevníkov vytvárali majstri drevorubači z Českej republiky.
Ing. Milan Kupčo
Rožňava
{gallery}obsah/zakalacka{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-