historickej tapisérie, z ľudového textilu, z prejavov prírodných národov, ale aj z moderného a súčasného umenia. Vo svojej tvorbe spája remeselnú bravúru v práci s materiálom, s jeho krehkosťou, farebnosťou, haptickými a optickými kvalitami, s vnútorným obsahom diela. Jej celoživotnú tvorbu môžeme v kontexte dobového tvorivého hľadania rozčleniť na niekoľko okruhov: „návraty“ k historickým prameňom, alebo pocty starým majstrom – rozmerné tapisérie - dialógy autorky s historickou tapisériou; poézia, hudba, „výskum“- materiálov, techník  a priestoru; kozmologické, ekologické a civilizačné aspekty tvorby „objekt a inštalácia“ otvorenosť systému, nezávislosť a dištanc spojené so zodpovednou formou dialógu „paradoxy textilu“ – akumulácie a inštalácie fragmentov historických textílií, vlákien, ale aj banálnych predmetov – každodenností a ich interpretácie ...ako stopy našej existencie a kooperácie. Drobnosti z domácností, ktoré Eve Cisárovej Minárikovej ako zberateľke starých textílií prinášali ľudia, vkladá do nových súvislostí a tvorí „pocty“, niekedy ironické, niekedy hravé a úsmevné, s podtextami genrovej poetiky, niekedy až na hranici civilizačnej a sémantickej sondy. Radosť a očarenie je však prítomné ustavične...  
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia umenie textilu prekonalo prevratné zmeny – tradičné materiály a  techniky sa rozširujú  o nekonečné množstvo nových aj tradičných materiálov a techník a textilné dielo – tradičný „gobelín“ sa vyväzuje z  funkcie  luxusného doplnku vznešených interiérov a z oblasti umelecko-remeselnej produkcie vstupuje do kontextu  tzv. voľného výtvarného umenia. To je presne tá doba, keď sa mení vymedzenie umeleckého diela vôbec, ktoré prináša pop art, enviromentálne umenie, performance, minimal  art, konceptuálne umenie, land art, informel, arte povera a ďalšie tendencie, ktoré rozširujú, aj spochybňujú odkaz výtvarnej moderny. Paradoxne je to doba, keď textilné umenie, náročné na technické spracovanie a remeselnú bravúru stráca svoje opodstatnenie v rýchlej dobe reprodukčných techník a masovej spotreby. Na druhej strane sa stáva textil, azda najrozšírenejší materiál našej civilizácie, zdrojom nového jazyka umenia –  objekty Roy Raushenberga, C. Oldenburga, Morrisa,  Beuysa, Christa už od polovice 50. rokov na najprestížnejších výstavách odkazovali na predmety a materiály každodenného života... Hľadanie novej identity umenia otvára nové väzby umenia a prírody, civilizácie – exotizmus a folklorizmus, ako ho poznáme zo secésnych salónov už nie je témou úniku z civilizácie, ale hľadaním vlastnej cesty, pravdivosti umenia....
Oslobodenie od tradičných kánonov sa aj v „špecializovanej“ oblasti textilného umenia prejavilo obrovským rozmachom ... Eva práve v tomto období prichádza na brnenskú  Strednú priemyslovú školu textilnú,  kde mala vynikajúcich pedagógov, ako bol, dnes už nebohý Bohdan Mrázek, Karel Veleba a Jinřich Vohánka, dlhoročný šéf dielní vo V:M. Na doporučenie Bohdana Mrázka sa rozhodla pokračovať v štúdiu na VŠVU a tam sa započala venovať, popri štúdiu maľby autorskému  tkaniu.       

Eva Cisárová-Mináriková, nar.16.12.1945 v Cíferi.

1961 - 1965 štúdium na Strednej priemyselnej škole textilnej v Brne (textilná designatúra u prof. Bohdana Mrázka)
1966 - 1972 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (voľná maľba a gobelín u prof. Petra Matejku)
1972 - 1990  v slobodnom povolaní, venuje sa textilnej tvorbe; vystavuje na výstavách československej tapisérie doma a v zahraničí, v r. 1978, v r.1985  a v r.1993 medzinárodná jury vybrala jej práce na Trienále textilu v Lodži,    
1990 – 2008 pedagogické pôsobenie na VŠVU (od r.1992 docent, od 2002 mimoriadny profesor) založila ateliér Voľnej textilnej tvorby, od r.1995 zaviedla predmet reštaurovanie textilu, dejiny textilu, staré textilné techniky;  usporiadala 22 výstav ateliéru v galériách na Slovensku a v Čechách, 19 zahraničných a domácich exkurzií, 11 medzinárodných workshopov a sympózií.
Od  r. 1997 pracuje v ETN (European Textile Network) na projekte Európskych ciest textilu a ako národný konzultant pre Trienále textilu v Lodži.
Okrem vlastnej tvorby sa venuje výskumu historických a etnických textílií.(Celoživotný výskum tvorby Márie Hollósy).
Vystavovala na viac ako 200 výstavách kolektívnych a 15 samostatných.
Jej tvorba je zastúpená v galériách a zbierkach doma aj zahraničí.
Výstava Evy Cisárovej - Minárikovej v Rimavskej Sobote potrvá do 7. 12. 2012.

{jcomments on}