Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pokračuje v šírení a oboznamovaní verejnosti s činnosťami a zvykmi zo života predchádzajúcich generácií. „V stredu 18. novembra 2015 pozývame všetkých záujemcov na stretnutie s folklórnou skupinou Bučina z Pače v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave (GOS). Samotná obec Pača je v našom okrese výnimočná pre svoje nárečie i ďalšie zvláštnosti, ktoré si jej obyvatelia zachovali po svojich predkoch. V cykle U nás taká obyčaj, skupina predstaví obrad tlačenia – nakladania kapusty v pačanských rodinách obvyklým spôsobom, ktorý sa v minulosti dodržiaval v každej rodine,“ priblížila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.„Kapusta bola v minulosti hlavnou zeleninou, v našej obci mala aj vyhradené miesto – pole – kde sa pestovala. Jedla sa počas celého roka, pripravovali sa z nej rôzne jedlá. Na jej listoch sa piekli placky a chlieb, plnili sa koláče – kapustníky, konzumovala sa i ako príloha a na jeseň sa nakladala do sudov, aby jej bolo dostatok na celú zimu i jar,“ doplnila Dana Sústriková, vedúca folklórnej skupiny.
O kapuste a jej liečivých účinkoch pri rôznych problémoch sa návštevníci iste dozvedia od tých najpovolanejších, nositeliek tradícií a tiež budú mať príležitosť ochutnať pačanské kapustové špeciality.
Jesenné obdobie bolo v minulosti spojené aj s prípravou na zimu, aby boli rodina a gazdovstvo zabezpečené, mali dostatok potravín na bežné dni i sviatky. Sme radi, že naše folklórne kolektívy spracúvajú aj témy zo všedného života našich predkov, ktoré v súčasnosti sa už nevykonávajú a mladí ľudia ich nepoznajú.
Aby sme mali na porovnanie, ako to bolo s tlačením kapusty u vás, tak nechám pani Danku Sustrikovú dopovedať ešte niekoľko myšlienok, ako to bolo, či hádam ešte aj je.
"Tlačenie-nakladanie kapusty, po našom toptaňa, bola v každej rodine udalosť, na ktorú sa tešili nielen deti, ale aj dospelí. Bola to príležitosť zísť sa s blízkymi, prebrať rodinné veci a blížiacu sa zabíjačku.
Deti sa tešili hlavne na rozprávky – pripovjidky, ale aj na pesničky a v neposlednom rade sa prebrali tiež všetky dedinské novoty – pletky.
Keď boli v rodine iba dcéry, bolo samozrejmosťou, že kapusta sa "toptala" pri mame, aj keď už boli vydaté. Potomok mužského rodu musel s manželkou ku jej rodičom. A keď nebolo v chalupe dievok, museli veru chodiť po susedoch, aby im prišli kapustu natoptať.
A keď bola rodina pokope, aké by to bolo stretnutie bez pohostenia. Dobrý gazdiná si vždy nechala z „kvasnej kapusty“ z ktorej zapravila na posúchy - kapujscaniky a nechala z nej aj na kapustovú polievku, s krúpami a zemiakmi. No a z novej – sladkej kapusty, ktorá sa práve nakladala „udymstovali na cebuľci a napekli bugačiky“.
No a aby sme o jedle iba nehovorili pripravili sme Vám aj „koštolov“ , lebo ako sa hovorí „račej raz koštovati jak storazi viditi“.
M. F.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-