a tiež huncúti. Tí, šuó mali dobrie vozi, kone a odvahu vozili rudu, uhlié a drevo do sveta, ale buli aj takí, šuó vozili len na sklátku v ďeďine. Rudu, uhlié, drevo a skálie vozili s troch dolín Pinkušóvkej, Palúšovskej a Šerveniého potoka. Dobre bulo, kím muóhli s vozami choďiť kolo Kriviého potoka, kaštieľa do ďeďini...".
Práve ste si prečítali úryvok článku Luďe sú, akí sú... zo Slovníka betliarskeho nárečia, ktorý v týchto dňoch vydal Obecný úrad v Betliari a napísal ho Ľudovít Ján Šomšák, betliarsky rodák, ktorý dnes žije v Košiciach. Je to už jeho druhá zaujímavá kniha, ktorá približuje súčasníkom minulosť predkov pre ich zachovanie budúcim generáciám. V úvode slovníka starosta obce Ľudovít Zatroch, o. i., napísal: "Mnohé slová a slovné spojenia sa dnes už nepoužívajú, mnohé v obmenenej podobe s pretrvávajúcimi nárečovými prvkami sú stále živé v našej hovorovej reči... Pre nás súčasníkov je betliarske nárečie v zachovanej písomnej podobe bohatstvom ducha našich predkov, svedectvom o ich živote a jazykovej vybavenosti."
Autor si dal záležať na tom, aby nárečie jeho rodnej obce aj v tomto čase, keď sa pomaly aj ono stráca v prostredí s dominujúcim používaním úradného jazyka, bolo čo najbližšie k pôvodnému. Svedčí o tom 96 strán venovaných abecedne usporiadanému bohatstvu rôznych slov z Betliara. Pre ilustráciu si pripomeňme niektoré nárečové slová aj s uvedením ich významu v spisovnom jazyku:
| biél - bil, bincať - objímať (detsky) blanšärik - tanierik boruóvnice - čučoriedky, bozať - lízať gelender - zábradlie pri ceste gorgolovať - kloktať horúševa - horúčava môrenka - mrkva nabriznúť - skysnúť |
naspáret - podpichovať |
Slovník betliarskeho nárečia, ktorého autorom je Ľudovít Ján Šomšák, je vhodným doplnením tých niekoľkých slovníkov, ktoré v tomto gemerskom regióne doteraz vyšli. Potvrdzujúc jeho slová, ktoré vyjadril krátkym textom na obálke knižky, slovník má populárno-náučný charakter a nemá ambíciu byť 
jazykovedným dielom. Čitateľovi však autor predkladá svedomito zakomponovanú zbierku toho, čo v Betliari v minulosti, ale i v súčasnosti ľudí spájalo nielen podľa oblečenia, ale najmä podľa reči. Slovník ponúka svojmu čitateľovi množstvo dôkazov toho, aký názor na nárečia mali niektorí naši jazykovedci, ako sa ono tvorilo, či vzájomne diferencovalo medzi jednotlivými gemerskými obcami, a to aj podľa regiónov, údolí, či katastrálnych území v tomto regióne. Pre svoju veľkosť sa hodí aj do vrecka obleku. Slovník má 128 strán s grafickou obálkou, ktorú navrhol Mgr. Svetozár Šomšák. O tlač sa postaral PRINT4U, s. r. o. Slovníku želáme veľa čitateľov a dúfame, že bude príkladom pre zostavovanie slovníkov nárečí ďalších obcí nielen horného Gemera.
MG - od
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-