Nové knihy (60)
Originálne príbehy z Gemera napísala spisovateľka Ivona Ďuričová a autor a ilustrátor Štefan Burčo
Napísal(a) MM
Tento rok na Vianoce vďaka spisovateľke Ivone Ďuričovej (rodáčke z Rožňavského Bystrého), ilustrátorke Martine Belányiovej, a spisovateľovi a ilustrátorovi v jednej osobe Štefanovi Burčovi prinesie GemArt – Gemerský umelecký inštitút dve nové fantastické publikácie z gemerského prostredia: Štítnický hrad s Lackom a Ilustrované spomienky z Gemera. Obidva tituly bude možné nielen si pozrieť, kúpiť, vypočuť si úryvky, ale sa aj priamo s autormi stretnúť.
Štítnik žije! Posledné roky možno viac, ako kedykoľvek predtým. Teda až na stredovek, keď tam žil významný gemerský rod Bebekovcov. Lacko, duch jedného zo zakladateľov rodu Štítnických pánov, tam vraj žije dodnes. Môžete ho vidieť? To nevieme, ale malá Ivanka, hlavná hrdinka novej detskej knižky Štítnický hrad s Lackom spisovateľky Ivony Ďuričovej to šťastie mala... Príďte 21.12.2024 o 14:00 hod. do Vodného hradu v Štítniku, kde sa môžete stretnúť s autorkou knihy Ivonou Ďuričovou a ilustrátorkou Martinou Belányovou, ktoré spolu vdýchli život jednému malému Bebekovi.
Revúca – Mesto kultúry predstavilo a podporilo v ostatných rokoch viacerých miestnych nádejných umelcov. MARCEL UHRIN je vysokoškolský pedagóg a profesionálny ochranár, ale v kultúrnom povedomí Revúčanov figuruje tiež ako výborný amatérsky fotograf, prírodovedec-cestovateľ, ba aj ako začínajúci autor poézie...
Preto teraz s radosťou podporujeme jeho poetický debut „PRIVATISSIMUM“, ktorým odvážne vychádza na svetlo s najintímnejším vnútrom. Sám uznáva, že „dokonalý nie som“, a tak v knižke sa delí o priestor s výtvarníčkou KATKOU MOLNÁROVOU z nášho klubu výtvarníkov Plánka.
Nová pubiikácia: Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Ľ. Pulišová,
Gemersko-malohontské múzeum pre svojich návštevníkov a priaznivcov v roku 2023 pripravilo publikáciu s názvom Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte venovanú problematike mlynárskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Publikácia je vyústením niekoľkoročnej vedecko-výskumnej činnosti autorov RNDr. Jána Aláča a Mgr. Ľudmily Pulišovej, ktorí realizovali etnologicko-historický výskum na danú tému v rokoch 2008 až 2019. Pri realizovaní výskumu bola okrem archívnych prameňov a zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea, využitá i metóda oral history uplatnená u respondentov – ešte žijúcich mlynárov, najmä však u ich potomkov a rodinných príslušníkov. Výskum bol realizovaný vo vyše tridsiatich lokalitách Gemera-Malohontu so zameraním na vybrané mlyny na riekach Rimava, Blh, Suchá, Muráň a ich prítokoch.
Prezentácia knihy autorky Oľgy Bodorovej Hrnčiarstvo v Suchánskej doline
Napísal(a) O. Bodorová
Prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutočnila 11. septembra 2020 popoludní. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum na sklonku roka 2019. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu verejnosti predstavila samotná autorka Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Podujatie otvorila úvodným slovom etnologička múzea Ľudmila Pulišová, ktorá predstavila nielen samotnú autorku, ale aj jej vzťah k hrnčiarstvu. Publikáciu do života uviedla jej autorka a súčasné keramičky Danka Bakšová a Pavlína Kortišová z Hrnčiarskych Zalužian. Súčasťou prezentácie bol aj predaj knihy, autogramiáda a výstava najnovšej kolekcie hrnčiny zo Suchánskej doliny od akademického sochára Mariána Polonského, ktorú sa podarilo nadobudnúť v roku 2019. Prezentácia knihy je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého tohtoročnou témou je Minulosť vzdeláva.
„LÁSKA SI TO ZASLÚŽI!“ Regionálna autorka Eva Wilson pokrstila prvý veľký román
Napísal(a) J. Genčanský
Eva Wilson z Revúckej Lehoty nie je v literatúre žiadny nováčik. Na svojom konte má už niekoľko knižiek, ktoré však boli doteraz adresované skôr mladším čitateľom. Najnovšia kniha je už naozajstným románom, do ktorého sa môžete zahĺbiť a nechať sa unášať emóciami a vášňou – je totiž o láske.
„Už ako malú prváčku ma očaril dobrodružný román Winnetou z edície Stopy s čiernobielymi ilustráciami a tomuto žánru som zostala verná celé detstvo. Vtedy sa zrodila u mňa myšlienka, že keď budem veľká, určite aj ja napíšem taký román a budú v ňom také isté krásne ilustrácie. A keďže som už na veľkú narástla, tak sa mi patrilo ten detský sen splniť,“ hovorí o motívoch zrodu svojho prvého románu autorka Eva Wilson.
Nová publikácia Gabriela Rožaia: Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, má v hlavnej náplni svojej činnosti rozvoj, dokumentáciu a šírenie kultúrneho dedičstva regiónu Gemer. V oblasti tradičnej kultúry ide aj o uchovávanie nehmotných jazykových prejavov.
V záujme čo najvernejšieho zachovania a správnej interpretácie jednotlivých nárečí vznikla jedinečná metodická príručka Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Určená je etnológom, kultúrno-osvetovým pracovníkom, ale aj folkloristom, či zberateľom ľudovej slovesnosti. Ponúka nielen návod na jednotný prepis nárečových prejavov, ale aj charakteristiku a členenie nárečí a nárečových skupín v oblasti, a tiež praktické príklady správneho použitia špeciálnych znakov a grafém pri transkripcii.
Nová kniha etnologičky Oľgy Bodorovej: HRNČIARSTVO V SUCHÁNSKEJ DOLINE
Napísal(a) O. B.
Na sklonku roka 2019 vydalo Gemersko-malohontské múzeum - kultúrne zariadenie Banskobystrického samosprávneho kraja obsahovo hodnotnú publikáciu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou knihy je etnologička a súčasná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve v historickej stolici Gemer-Malohont, predovšetkým v jej západnej časti - v Suchánskej doline, konkrétne v obciach Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Pondelok a Veľká Suchá, dnes Hrnčiarska Ves a čiastočne Ožďany.
Nová publikácia Gemersko-malohontského múzea venovaná maliarovi Júliusovi Sándymu (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo v roku 2018 dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie monografického katalógu o živote a tvorbe maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894). Autorkou a zostavovateľkou je historička umenia Angelika Kolár.
Múzeum už od svojho vzniku systematicky buduje zbierku výtvarného umenia, ktorej počiatky súvisia s pamätnou Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy v roku 1882. Podstatnú časť tejto výstavy, od ktorej datujeme vznik múzea, tvoril so svojimi dielami dnes málo známy maliar Július Sándy. Hoci priamo z regiónu nepochádzal, jeho životná cesta ho zaviedla do Rimavskej Soboty, kde sa v roku 1862 oženil s Paulínou Jánosdeák,
Prezentácia knihy Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo prilákala mnoho záujemcov
Napísal(a) Róbert Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, prezentovalo vo štvrtok, dňa 21.3.2019 širokej verejnosti dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú vydalo na sklonku minulého roka.
Podujatie sa konalo v zasadacej miestnosti Zážitkového centra SENTINEL, kde po úvodnom privítaní pána riaditeľa Pavla Lackaniča prezentovali múzejníci aj zaujímavé regionálne témy. Ako prvý sa predstavil Norbert Mogyorósi, ktorý prezentoval lanové dráhy na Gemeri, do histórie chaty Volovec zúčastnených zasvätila Gabriela Kolesárová, po ktorej sa dostal na rad Pavol Horváth, ktorý predviedol 3D vizualizáciu priemyselnej časti Rožňava Bane.
Zlaté knihy za rok 2018 pre úspešných slovenských spisovateľov
Napísal(a) O. Doboš
Naša Gemerčanka a spisovateľka Ivona Ďuričová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Bratislave, mala tohtoročný prvý marcový týždeň veľmi bohatý. Pre ňu sa začal hneď v pondelok 4. marca v Rožňave v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského Týždňom slovenských knižníc, do ktorého prispela účasťou na dvoch besedách s deťmi a študentmi, aby im porozprávala niečo zo svojej literárnej tvorby a o jej začiatkoch. Milé i veselé stretnutia s mladými čitateľmi ju potešili a pozitívne prekvapili poznaním jej knižiek a iste nabudili do ďalšej tvorby.
Spomeňme ešte jednu milú udalosť, ktorú pre našu Gemerčanku priniesol v tom týždni štvrtok 7. marca t. r. v Bratislave a jej účasť
Viac...
Mgr. Magdaléna Lavrincová literárnu činnosť začala písaním publikácií o druhej svetovej vojne. V knihe Smrť dýchala do tvárí načrela hlboko do obdobia 2. svetovej vojny a priblížila dobu a tragické osudy ľudí nielen na Slovensku, ale aj na Podkarpatskej Rusi. Neskôr vydala knihu spomienok Život zrodený zo smrti a subjektívne ladené zbierky próz z povojnového obdobia Život na strnisku doby. Vrátila sa však do vojnového obdobia knihou Človek zomiera dvakrát... a vyniesla na svetlo pamäti početné autentické príbehy, ktorým hrozilo, že ich navždy prikryje prach zabudnutia. Mnohé ste mali možnosť prečítať vo vašom Maj Gemeri. Jedným z nich je príbeh Jána Repáša, počas SNP príslušníka 1. čs. brigády kpt. A. Jegorova, ktorého uväznili vo väznici v Hnúšti.
Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v závere uplynulého roka vydalo publikáciu Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida. Aj vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sa podarilo zrealizovať preklad maďarskej verzie a vydanie v slovenčine. Tak sa príbeh a vzácne, hoci častokrát nepríjemné, spomienky Rožňavčana Tibora Ehrenfelda na zložité obdobie histórie dostanú k širšiemu publiku. „Považujeme za dôležité pripomínať si, že náš súčasný mierový život nie je samozrejmosťou," hovorí Helena Novotná, riaditeľka GOS. Publikácia zachytáva spomienky posledného židovského občana mesta Rožňava, Tibora Ehrenfelda.
Nižnoslanské zvony
Vojenskou vrchnosťou bol 1. februára 1917 zrekvirovaný a do Košíc odvezený veľký zvon, ktorý vážil 518 kg. Cirkev dostala zaň ako výmenu 2072 K. Tento obnos bol uložený do banky rožňavskej pod titulom zvonového fondu. Nápis zvona zrekvirovaného bol: „Prijdeš tehdy Pane Ježiši. Dala uliati cirkev evanjelická aug. vyzn. Nižnoslanská artikulárna, když byl Samuel Ormis slova božího kazateľ. Gegassen in Iglo durch Schundt 1857“. Dňa 28. augusta 1921 dip. senior Ľudovít Hoznek za asistencie veľkopolomského, kobeliarskeho a miestneho slova božieho kazateľa vysvätil nový zvon.
Po skončení vojny a boľševický prevrat Naši občania nemali ani tušenia o udalostiach, ktoré sa odohrávali v Prahe 28. októbra 1918. Hneď po skončení vojny sa naši vojaci vracali domov z frontov. Mnohí prišli s celou výzbrojou. Príbuzní ich vítali s veľkou radosťou. Občania naši vtedy ešte neboli národne prebudení. Tešili sa slobode, ale pod slobodou nerozumeli národnú slobodu, ale slobodné rabovanie, ničenie všetkého u zámožnejších. Ihneď sa zišli výbojnejší, ktorí vyrabovali sypáreň grófa Andrášiho, potom obuvníka Česníka. U Paiserleho, ktorý bol polesným veľkostatkárom Andrášiho zničili nábytok, zobrali pušky. Vdove Schablikovej, ktorej manžel bol niekedy naddolným, pre jeho prísnosť v povolaní a že niektoré vdovice museli pri ňom pracovať zadarmo,






























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-