Nové knihy (60)
Originálne príbehy z Gemera napísala spisovateľka Ivona Ďuričová a autor a ilustrátor Štefan Burčo
Napísal(a) MM
Tento rok na Vianoce vďaka spisovateľke Ivone Ďuričovej (rodáčke z Rožňavského Bystrého), ilustrátorke Martine Belányiovej, a spisovateľovi a ilustrátorovi v jednej osobe Štefanovi Burčovi prinesie GemArt – Gemerský umelecký inštitút dve nové fantastické publikácie z gemerského prostredia: Štítnický hrad s Lackom a Ilustrované spomienky z Gemera. Obidva tituly bude možné nielen si pozrieť, kúpiť, vypočuť si úryvky, ale sa aj priamo s autormi stretnúť.
Štítnik žije! Posledné roky možno viac, ako kedykoľvek predtým. Teda až na stredovek, keď tam žil významný gemerský rod Bebekovcov. Lacko, duch jedného zo zakladateľov rodu Štítnických pánov, tam vraj žije dodnes. Môžete ho vidieť? To nevieme, ale malá Ivanka, hlavná hrdinka novej detskej knižky Štítnický hrad s Lackom spisovateľky Ivony Ďuričovej to šťastie mala... Príďte 21.12.2024 o 14:00 hod. do Vodného hradu v Štítniku, kde sa môžete stretnúť s autorkou knihy Ivonou Ďuričovou a ilustrátorkou Martinou Belányovou, ktoré spolu vdýchli život jednému malému Bebekovi.
Revúca – Mesto kultúry predstavilo a podporilo v ostatných rokoch viacerých miestnych nádejných umelcov. MARCEL UHRIN je vysokoškolský pedagóg a profesionálny ochranár, ale v kultúrnom povedomí Revúčanov figuruje tiež ako výborný amatérsky fotograf, prírodovedec-cestovateľ, ba aj ako začínajúci autor poézie...
Preto teraz s radosťou podporujeme jeho poetický debut „PRIVATISSIMUM“, ktorým odvážne vychádza na svetlo s najintímnejším vnútrom. Sám uznáva, že „dokonalý nie som“, a tak v knižke sa delí o priestor s výtvarníčkou KATKOU MOLNÁROVOU z nášho klubu výtvarníkov Plánka.
Nová pubiikácia: Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Ľ. Pulišová,
Gemersko-malohontské múzeum pre svojich návštevníkov a priaznivcov v roku 2023 pripravilo publikáciu s názvom Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte venovanú problematike mlynárskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Publikácia je vyústením niekoľkoročnej vedecko-výskumnej činnosti autorov RNDr. Jána Aláča a Mgr. Ľudmily Pulišovej, ktorí realizovali etnologicko-historický výskum na danú tému v rokoch 2008 až 2019. Pri realizovaní výskumu bola okrem archívnych prameňov a zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea, využitá i metóda oral history uplatnená u respondentov – ešte žijúcich mlynárov, najmä však u ich potomkov a rodinných príslušníkov. Výskum bol realizovaný vo vyše tridsiatich lokalitách Gemera-Malohontu so zameraním na vybrané mlyny na riekach Rimava, Blh, Suchá, Muráň a ich prítokoch.
Prezentácia knihy autorky Oľgy Bodorovej Hrnčiarstvo v Suchánskej doline
Napísal(a) O. Bodorová
Prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutočnila 11. septembra 2020 popoludní. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum na sklonku roka 2019. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu verejnosti predstavila samotná autorka Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Podujatie otvorila úvodným slovom etnologička múzea Ľudmila Pulišová, ktorá predstavila nielen samotnú autorku, ale aj jej vzťah k hrnčiarstvu. Publikáciu do života uviedla jej autorka a súčasné keramičky Danka Bakšová a Pavlína Kortišová z Hrnčiarskych Zalužian. Súčasťou prezentácie bol aj predaj knihy, autogramiáda a výstava najnovšej kolekcie hrnčiny zo Suchánskej doliny od akademického sochára Mariána Polonského, ktorú sa podarilo nadobudnúť v roku 2019. Prezentácia knihy je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého tohtoročnou témou je Minulosť vzdeláva.
„LÁSKA SI TO ZASLÚŽI!“ Regionálna autorka Eva Wilson pokrstila prvý veľký román
Napísal(a) J. Genčanský
Eva Wilson z Revúckej Lehoty nie je v literatúre žiadny nováčik. Na svojom konte má už niekoľko knižiek, ktoré však boli doteraz adresované skôr mladším čitateľom. Najnovšia kniha je už naozajstným románom, do ktorého sa môžete zahĺbiť a nechať sa unášať emóciami a vášňou – je totiž o láske.
„Už ako malú prváčku ma očaril dobrodružný román Winnetou z edície Stopy s čiernobielymi ilustráciami a tomuto žánru som zostala verná celé detstvo. Vtedy sa zrodila u mňa myšlienka, že keď budem veľká, určite aj ja napíšem taký román a budú v ňom také isté krásne ilustrácie. A keďže som už na veľkú narástla, tak sa mi patrilo ten detský sen splniť,“ hovorí o motívoch zrodu svojho prvého románu autorka Eva Wilson.
Nová publikácia Gabriela Rožaia: Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, má v hlavnej náplni svojej činnosti rozvoj, dokumentáciu a šírenie kultúrneho dedičstva regiónu Gemer. V oblasti tradičnej kultúry ide aj o uchovávanie nehmotných jazykových prejavov.
V záujme čo najvernejšieho zachovania a správnej interpretácie jednotlivých nárečí vznikla jedinečná metodická príručka Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Určená je etnológom, kultúrno-osvetovým pracovníkom, ale aj folkloristom, či zberateľom ľudovej slovesnosti. Ponúka nielen návod na jednotný prepis nárečových prejavov, ale aj charakteristiku a členenie nárečí a nárečových skupín v oblasti, a tiež praktické príklady správneho použitia špeciálnych znakov a grafém pri transkripcii.
Nová kniha etnologičky Oľgy Bodorovej: HRNČIARSTVO V SUCHÁNSKEJ DOLINE
Napísal(a) O. B.
Na sklonku roka 2019 vydalo Gemersko-malohontské múzeum - kultúrne zariadenie Banskobystrického samosprávneho kraja obsahovo hodnotnú publikáciu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou knihy je etnologička a súčasná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve v historickej stolici Gemer-Malohont, predovšetkým v jej západnej časti - v Suchánskej doline, konkrétne v obciach Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Pondelok a Veľká Suchá, dnes Hrnčiarska Ves a čiastočne Ožďany.
Nová publikácia Gemersko-malohontského múzea venovaná maliarovi Júliusovi Sándymu (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo v roku 2018 dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie monografického katalógu o živote a tvorbe maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894). Autorkou a zostavovateľkou je historička umenia Angelika Kolár.
Múzeum už od svojho vzniku systematicky buduje zbierku výtvarného umenia, ktorej počiatky súvisia s pamätnou Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy v roku 1882. Podstatnú časť tejto výstavy, od ktorej datujeme vznik múzea, tvoril so svojimi dielami dnes málo známy maliar Július Sándy. Hoci priamo z regiónu nepochádzal, jeho životná cesta ho zaviedla do Rimavskej Soboty, kde sa v roku 1862 oženil s Paulínou Jánosdeák,
Prezentácia knihy Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo prilákala mnoho záujemcov
Napísal(a) Róbert Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, prezentovalo vo štvrtok, dňa 21.3.2019 širokej verejnosti dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú vydalo na sklonku minulého roka.
Podujatie sa konalo v zasadacej miestnosti Zážitkového centra SENTINEL, kde po úvodnom privítaní pána riaditeľa Pavla Lackaniča prezentovali múzejníci aj zaujímavé regionálne témy. Ako prvý sa predstavil Norbert Mogyorósi, ktorý prezentoval lanové dráhy na Gemeri, do histórie chaty Volovec zúčastnených zasvätila Gabriela Kolesárová, po ktorej sa dostal na rad Pavol Horváth, ktorý predviedol 3D vizualizáciu priemyselnej časti Rožňava Bane.
Zlaté knihy za rok 2018 pre úspešných slovenských spisovateľov
Napísal(a) O. Doboš
Naša Gemerčanka a spisovateľka Ivona Ďuričová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Bratislave, mala tohtoročný prvý marcový týždeň veľmi bohatý. Pre ňu sa začal hneď v pondelok 4. marca v Rožňave v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského Týždňom slovenských knižníc, do ktorého prispela účasťou na dvoch besedách s deťmi a študentmi, aby im porozprávala niečo zo svojej literárnej tvorby a o jej začiatkoch. Milé i veselé stretnutia s mladými čitateľmi ju potešili a pozitívne prekvapili poznaním jej knižiek a iste nabudili do ďalšej tvorby.
Spomeňme ešte jednu milú udalosť, ktorú pre našu Gemerčanku priniesol v tom týždni štvrtok 7. marca t. r. v Bratislave a jej účasť
Viac...
Mgr. Magdaléna Lavrincová literárnu činnosť začala písaním publikácií o druhej svetovej vojne. V knihe Smrť dýchala do tvárí načrela hlboko do obdobia 2. svetovej vojny a priblížila dobu a tragické osudy ľudí nielen na Slovensku, ale aj na Podkarpatskej Rusi. Neskôr vydala knihu spomienok Život zrodený zo smrti a subjektívne ladené zbierky próz z povojnového obdobia Život na strnisku doby. Vrátila sa však do vojnového obdobia knihou Človek zomiera dvakrát... a vyniesla na svetlo pamäti početné autentické príbehy, ktorým hrozilo, že ich navždy prikryje prach zabudnutia. Mnohé ste mali možnosť prečítať vo vašom Maj Gemeri. Jedným z nich je príbeh Jána Repáša, počas SNP príslušníka 1. čs. brigády kpt. A. Jegorova, ktorého uväznili vo väznici v Hnúšti.
Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v závere uplynulého roka vydalo publikáciu Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida. Aj vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sa podarilo zrealizovať preklad maďarskej verzie a vydanie v slovenčine. Tak sa príbeh a vzácne, hoci častokrát nepríjemné, spomienky Rožňavčana Tibora Ehrenfelda na zložité obdobie histórie dostanú k širšiemu publiku. „Považujeme za dôležité pripomínať si, že náš súčasný mierový život nie je samozrejmosťou," hovorí Helena Novotná, riaditeľka GOS. Publikácia zachytáva spomienky posledného židovského občana mesta Rožňava, Tibora Ehrenfelda.
Nižnoslanské zvony
Vojenskou vrchnosťou bol 1. februára 1917 zrekvirovaný a do Košíc odvezený veľký zvon, ktorý vážil 518 kg. Cirkev dostala zaň ako výmenu 2072 K. Tento obnos bol uložený do banky rožňavskej pod titulom zvonového fondu. Nápis zvona zrekvirovaného bol: „Prijdeš tehdy Pane Ježiši. Dala uliati cirkev evanjelická aug. vyzn. Nižnoslanská artikulárna, když byl Samuel Ormis slova božího kazateľ. Gegassen in Iglo durch Schundt 1857“. Dňa 28. augusta 1921 dip. senior Ľudovít Hoznek za asistencie veľkopolomského, kobeliarskeho a miestneho slova božieho kazateľa vysvätil nový zvon.
Po skončení vojny a boľševický prevrat Naši občania nemali ani tušenia o udalostiach, ktoré sa odohrávali v Prahe 28. októbra 1918. Hneď po skončení vojny sa naši vojaci vracali domov z frontov. Mnohí prišli s celou výzbrojou. Príbuzní ich vítali s veľkou radosťou. Občania naši vtedy ešte neboli národne prebudení. Tešili sa slobode, ale pod slobodou nerozumeli národnú slobodu, ale slobodné rabovanie, ničenie všetkého u zámožnejších. Ihneď sa zišli výbojnejší, ktorí vyrabovali sypáreň grófa Andrášiho, potom obuvníka Česníka. U Paiserleho, ktorý bol polesným veľkostatkárom Andrášiho zničili nábytok, zobrali pušky. Vdove Schablikovej, ktorej manžel bol niekedy naddolným, pre jeho prísnosť v povolaní a že niektoré vdovice museli pri ňom pracovať zadarmo,
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-