Nové knihy

Nové knihy (57)

Prezentácia knihy autorky Oľgy Bodorovej Hrnčiarstvo v Suchánskej doline

Prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutočnila 11. septembra 2020 popoludní. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum na sklonku roka 2019. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu verejnosti predstavila samotná autorka Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Podujatie otvorila úvodným slovom etnologička múzea Ľudmila Pulišová, ktorá predstavila nielen samotnú autorku, ale aj jej vzťah k hrnčiarstvu. Publikáciu do života uviedla jej autorka a súčasné keramičky Danka Bakšová a Pavlína Kortišová z Hrnčiarskych Zalužian. Súčasťou prezentácie bol aj predaj knihy, autogramiáda a výstava najnovšej kolekcie hrnčiny zo Suchánskej doliny od akademického sochára Mariána Polonského, ktorú sa podarilo nadobudnúť v roku 2019.  Prezentácia knihy je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého tohtoročnou témou je Minulosť vzdeláva. 

„LÁSKA SI TO ZASLÚŽI!“  Regionálna autorka Eva Wilson pokrstila prvý veľký román

Eva Wilson z Revúckej Lehoty nie je v literatúre žiadny nováčik. Na svojom konte má už niekoľko knižiek, ktoré však boli doteraz adresované skôr mladším čitateľom. Najnovšia kniha je už naozajstným románom, do ktorého sa môžete zahĺbiť a nechať sa unášať emóciami a vášňou – je totiž o láske.
„Už ako malú prváčku ma očaril dobrodružný román Winnetou z edície Stopy s čiernobielymi ilustráciami a tomuto žánru som zostala verná celé detstvo. Vtedy sa zrodila u mňa myšlienka, že keď budem veľká, určite aj ja napíšem taký román a budú v ňom také isté krásne ilustrácie. A keďže som už na veľkú narástla, tak sa mi patrilo ten detský sen splniť,“ hovorí o motívoch zrodu svojho prvého románu autorka Eva Wilson.

Nová publikácia Gabriela Rožaia: Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu

Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, má v hlavnej náplni svojej činnosti rozvoj, dokumentáciu a šírenie kultúrneho dedičstva regiónu Gemer. V oblasti tradičnej kultúry ide aj o uchovávanie nehmotných jazykových prejavov.
V záujme čo najvernejšieho zachovania a správnej interpretácie jednotlivých nárečí vznikla jedinečná metodická príručka Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Určená je etnológom, kultúrno-osvetovým pracovníkom, ale aj folkloristom, či zberateľom ľudovej slovesnosti. Ponúka nielen návod na jednotný prepis nárečových prejavov, ale aj charakteristiku a členenie nárečí a nárečových skupín v oblasti, a tiež praktické príklady správneho použitia špeciálnych znakov a grafém pri transkripcii.

Nová kniha etnologičky Oľgy Bodorovej: HRNČIARSTVO V SUCHÁNSKEJ DOLINE

Na sklonku roka 2019 vydalo Gemersko-malohontské múzeum - kultúrne zariadenie Banskobystrického samosprávneho kraja obsahovo hodnotnú publikáciu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou knihy je etnologička a súčasná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve v historickej stolici Gemer-Malohont, predovšetkým v jej západnej časti - v Suchánskej doline, konkrétne v obciach Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Pondelok a Veľká Suchá, dnes Hrnčiarska Ves a čiastočne Ožďany.

Nová publikácia Gemersko-malohontského múzea venovaná maliarovi Júliusovi Sándymu (1827 – 1894)

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo v roku 2018 dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie monografického katalógu o živote a tvorbe maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894). Autorkou a zostavovateľkou je historička umenia Angelika Kolár.
Múzeum už od svojho vzniku systematicky buduje zbierku výtvarného umenia, ktorej počiatky súvisia s pamätnou Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy v roku 1882. Podstatnú časť tejto výstavy, od ktorej datujeme vznik múzea, tvoril so svojimi dielami dnes málo známy maliar Július Sándy. Hoci priamo z regiónu nepochádzal, jeho životná cesta ho zaviedla do Rimavskej Soboty, kde sa v roku 1862 oženil s Paulínou Jánosdeák,

Prezentácia knihy Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo prilákala mnoho záujemcov

Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, prezentovalo vo štvrtok, dňa 21.3.2019 širokej verejnosti dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú vydalo na sklonku minulého roka.
Podujatie sa konalo v zasadacej miestnosti Zážitkového centra SENTINEL, kde po úvodnom privítaní pána riaditeľa Pavla Lackaniča prezentovali múzejníci aj zaujímavé regionálne témy. Ako prvý sa predstavil Norbert Mogyorósi, ktorý prezentoval lanové dráhy na Gemeri, do histórie chaty Volovec zúčastnených zasvätila Gabriela Kolesárová, po ktorej sa dostal na rad Pavol Horváth, ktorý predviedol 3D vizualizáciu priemyselnej časti Rožňava Bane.

Zľava Jozef Banáš, Juraj Karika, Táňa Keleová-Vasilková, Arpád Soltész, generálna riaditeľka vydavateľstva Ikar Gabriela Belopotocká, Katarína Mikulíková, Hana Lasicová a Ivona Ďuričová

Naša Gemerčanka a spisovateľka Ivona Ďuričová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Bratislave, mala tohtoročný prvý marcový týždeň veľmi bohatý. Pre ňu sa začal hneď v pondelok 4. marca v Rožňave v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského Týždňom slovenských knižníc, do ktorého prispela účasťou na dvoch besedách s deťmi a študentmi, aby im porozprávala niečo zo svojej literárnej tvorby a o jej začiatkoch. Milé i veselé stretnutia s mladými čitateľmi ju potešili a pozitívne prekvapili poznaním jej knižiek a  iste nabudili do ďalšej tvorby.

Spomeňme ešte jednu milú udalosť, ktorú pre našu Gemerčanku priniesol v tom týždni štvrtok 7. marca t. r. v Bratislave a jej účasť

utorok, 29 január 2019 23:41

Nadstavuje zrkadlo hektickej dobe

Napísal(a)
Nadstavuje zrkadlo hektickej dobe

Mgr. Magdaléna Lavrincová literárnu činnosť začala písaním publikácií o druhej svetovej vojne. V knihe Smrť dýchala do tvárí načrela hlboko do obdobia 2. svetovej vojny a priblížila dobu a tragické osudy ľudí nielen na Slovensku, ale aj na Podkarpatskej Rusi. Neskôr vydala knihu spomienok Život zrodený zo smrti a subjektívne ladené zbierky próz z povojnového obdobia Život na strnisku doby. Vrátila sa však do vojnového obdobia knihou Človek zomiera dvakrát... a vyniesla na svetlo pamäti početné autentické príbehy, ktorým hrozilo, že ich navždy prikryje prach zabudnutia. Mnohé ste mali možnosť prečítať vo vašom Maj Gemeri. Jedným z nich je príbeh Jána Repáša, počas SNP príslušníka 1. čs. brigády kpt. A. Jegorova, ktorého uväznili vo väznici v Hnúšti.

Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida

Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v závere uplynulého roka vydalo publikáciu Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida. Aj vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sa podarilo zrealizovať preklad maďarskej verzie a vydanie v slovenčine. Tak sa príbeh a vzácne, hoci častokrát nepríjemné, spomienky Rožňavčana Tibora Ehrenfelda na zložité obdobie histórie dostanú k širšiemu publiku. „Považujeme za dôležité pripomínať si, že náš súčasný mierový život nie je samozrejmosťou," hovorí Helena Novotná, riaditeľka GOS. Publikácia zachytáva spomienky posledného židovského občana mesta Rožňava, Tibora Ehrenfelda.

štvrtok, 24 január 2019 11:28

Martin Gallík: Za cisára pána - (11)

Napísal(a)
Martin Gallík: Za cisára pána - (11)

Nižnoslanské zvony
Vojenskou vrchnosťou bol 1. februára 1917 zrekvirovaný a do Košíc odvezený veľký zvon, ktorý vážil 518 kg. Cirkev dostala zaň ako výmenu 2072 K. Tento obnos bol uložený do banky rožňavskej pod titulom zvonového fondu. Nápis zvona zrekvirovaného bol: „Prijdeš tehdy Pane Ježiši. Dala uliati cirkev evanjelická aug. vyzn. Nižnoslanská artikulárna, když byl Samuel Ormis slova božího kazateľ. Gegassen in Iglo durch Schundt 1857“. Dňa 28. augusta 1921 dip. senior Ľudovít Hoznek za asistencie veľkopolomského, kobeliarskeho a miestneho slova božieho kazateľa vysvätil nový zvon.

Strana 1 z 5