Pre prvých maliarov v Kovačici bolo maľovanie záľubou. Nezaťažení poznatkami o maliarskom umení a remesle kopírovali najmä exotické výjavy z pohľadníc a fotografií. Neskôr prešli k reálnemu zobrazovaniu života a práce vo svojej dedine. Tento prechod súvisí s osobnosťou akademického maliara z Pančeva – Stojana Trumića, ktorý častejšie navštevoval Kovačicu a upozorňoval na hodnoty slovenského ľudového umenia a pôvodného maliarstva. Čistý, úprimný výtvarný prejav podmienený dedinským prostredím a slovenskou ľudovou tradíciou postupne menil svoju tvár. Od maliarskych pokusov strojárskeho zámočníka Martina Palušku a sedliaka Jána Sokola v 30-tych rokoch minulého storočia, po súčasné maľby Jána Glózika, Pavla Hajku, Martina Markova, Zuzany Vereskej, Pavla Cicku, Martina Papa a ďalších, dochádzalo k zmene ich pôvodného naivného výzoru.
Dvanásť kovačických maliarov po prvýkrát predstavilo svoje práce pri príležitosti osláv 150. výročia založenia Kovačice v roku 1952. Odvtedy sa výstava pod názvom Kovačický október usporadúva každoročne v prvý októbrový víkend. Keď sa kovačickí maliari v roku 1957 dostali na prestížnu výstavu Naivni umetnici Jugoslavije, otvorili sa im dvere na ďalšie medzinárodné výstavy. Kovačičania si svetovú verejnosť podmanili najmä po výstave Naivni slikari Jugoslavije usporiadanej v Londýne v roku 1961. Neskôr nasledovali: Viedeň, Budapešť, Paríž, Moskva, Rím, Leningrad, Sao Paulo a ďalšie.
Kovačickí maliari sa stali pojmom na celom svete. Centrum insity navštívili známe osobnosti, ako: Francois Mitterand, Jarald Ford, španielsky kráľ Juan Carlos, hudobník Mstislav Rostropovič, skupina The Rolling Stones, futbalista Pelé, kozmonauti z posádky vesmírnej lode Apollo, herci Alain Delon, Franco Nero či Ursula Andress.
Činnosť kovačických insitných maliarov predstavujú zbierky v tamojšom Dome kultúry 3. októbra a Galérii insitného umenia v Kovačici. Mnohé sa nachádzajú v štátnych aj v súkromných zbierkach na celom svete. Tento fenomén 20. storočia je jediným svojho druhu na svete. Od 10. novembra 2016 do 26. februára 2017 ho budú môcť obdivovať aj návštevníci výstavy Čaro imaginácie. Slovenská kovačická insita v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží 2 v Bratislave.
Dagmar Brisudová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-