
Výstavy (321)
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria výstavu malieb Henriety Kováčovej s názvom Putujúce duše
Napísal(a) M. Venenyová
Henrieta Kováčová v spolupráci a Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, otvoria výstavu malieb s názvom Putujúce duše. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 28. 11. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava prezentuje maľby, v ktorých sa spája prozaická abstraktno-figurálna tvorba s portrétom. Autorka výtvarných diel je zameraná na pop-surrealistické diela s príbehmi, ktoré sa môžu dotknúť každého z nás.
„Emócia a myšlienka výtvarného vyjadrenia mojich malieb nie je len o statike postáv či osamelých figúr v neznámom priestore, ale aj v intenzite svetla a hĺbke daného priestoru. Postavy nechávam levitovať vo vlastných snoch a tajomne. Mojou tvorbou sa vinie niť farebnosti, expresie alebo impresie,
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – Výstava MLYN Rožňava 2022
Napísal(a) E. Tományová
Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Divadlo rozprávok-Meseszínház v Rožňave v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a s mestom Rožňava otvorilo k 25. výročiu založenia divadla jubilejnú výstavu pod názvom Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Počas trvania výstavy sme pre návštevníkov pripravili aj zaujímavé sprievodné podujatia, na ktorých sa zabavia a budú mať možnosť nahliadnuť do zákutia magického rozprávkového sveta bábok.
Milovníci rozprávok každej vekovej kategórie sa budú môcť zúčastniť komentovanej prehliadky výstavy, ktorá bude spojená s ľudovými detskými hrami, riekankami a pesničkami. Spestrením bude interaktívny kútik, kde si všetci záujemcovia na vlastnej koži vyskúšajú hru s bábkami. Pre tých najmenších sú pripravené aj maľovánky z rozprávkového predstavenia indiánskej rozprávky Kojot tancujúci s hviezdami.
Prenasledovanie Rómov v období slovenského štátu
Napísal(a) Mgr. K. Svrčková
Vernisáž putovnej výstavy Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu sa uskutoční 6. apríla 2022 o 15.30 hod. na nádvorí Gemersko-malohontského múzea. Výstava podáva komplexný obraz o podobách diskriminácie a prenasledovania Rómov počas Slovenského štátu, pričom známe sú i masové popravy rómskeho obyvateľstva. Putovnú výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi. Výstava potrvá do 28. apríla 2022.
Výstava Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu je zameraná na perzekučné opatrenia namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE – Výstava ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinova
Krajský Remeselnícky inkubátor predstaví to najlepšie z tvorby lokálnych výrobcov
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizujú už druhú celokrajskú výstavu remeselných produktov z Košického kraja. To najlepšie z dielne Remeselníckeho inkubátora Gemer si budú môcť návštevníci pozrieť od 21. októbra v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Pre priaznivcov tradičného ľudového remesla bude v jeho priestoroch sprístupnených takmer 150 výrobkov klientov Remeselníckeho inkubátora. Päťdesiat najlepších remeselníkov z Košického kraja predstaví svoje výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, rohoviny, ale aj kraslice, šperky či domáce bio-produkty z ovocia a z medu.
Úsmev, ktorý spájal – Najpopulárnejší muž v krajine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa ponúka pre študujúcu mládež i širokú verejnosť v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. výstavu fotografií dejinných udalosti roku 1968 pod názvom „Alexander Dubček – Úsmev, ktorý spájal“. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Alexander Dubček bezpochyby patrí medzi najznámejšie osobnosti Slovenska, radíme ho medzi slovenských velikánov 20. storočia. Väčšina ľudí si ho pamätá ako srdečného človeka a politika s úsmevom. A v neposlednom rade patrí medzi najznámejšie slovenské osobnosti v Európe i vo svete.
Na leto má Galéria Baníckeho múzea pripravenú výstavu rožňavskej maliarky
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví vo svojej galérii diela rožňavskej autorky Zuzany Čuňovej. Vernisáž výstavy s názvom Vždy sa dá znova vzlietnuť sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 1. júla 2021 o 16:00 h.
Zuzana Čuňová, ktorá je už momentálne v dôchodku, pracovala ako vychovávateľka v mimoškolských zariadeniach. K maľovaniu sa dostala už v detstve na hodinách výtvarnej výchovy, svoj vzťah ku výtvarnému umeniu však prehĺbila až počas jej stredoškolských štúdií, vďaka jej učiteľovi Júliusovi Šimonyimu. Po ukončení štúdia sa naplno venovala rodine a výtvarnému umeniu sa na čas prestala venovať. Neskôr prešla od maliarskeho plátna ku fotografovaniu prírody, ktoré jej bolo neskôr inšpiráciou pre obrazy. Začiatkom roka 2017 navštívila kurz kreslenia v Budapešti a jej umelecké cítenie sa prehlbovalo a rástlo, čoho výsledkom bola medzinárodná výstava naivnej tvorby Naiva Bratislava 2019.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020 - Unikátna výstava remeselných produktov z Košického kraja
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS) v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, 2. októbra 2020 za účasti župana Rastislava Trnku sprístupnili celokrajskú výstavu remeselných produktov a ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020. Podujatie sa konalo s obmedzeným počtom pozvaných a v súlade s aktuálnymi hygienickými opatreniami COVID-19.
Návštevníci si v rámci výstavu môžu pozrieť výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, prútia, vlny, rohoviny, kraslice, ručne tkané produkty, šperky či domáce bioprodukty z ovocia a z medu.
„Som hrdý na ľudí, ktorí sa aj v súčasnej dobe venujú remeslám, ku ktorým ich viedli možno aj ich predkovia. Výstava je zároveň odrazom toho, koľko zručných majstrov máme v našom kraji.
Výstavu Dedičstvo inšpiruje 2020 si môžete pozrieť v Košiciach od 3. októbra do konca mesiaca
Napísal(a) A.K.
Zástupkyňa riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Anežka Kleinová nás práve stručne informovala, že v zmysle aktuálnych opatrení v súvislosti s COVID-19 sa neuskutoční slávnostné otvorenie výstavy Dedičstvo inšpiruje 2020, na ktorú sme vás pozvali v minulých dňoch zaujímavým príspevkom aj na stránke Maj Gemer, a ktoré malo byť v piatok 2. 10. 2020 o 17.00 hod. v Dome remesiel v Košiciach.
Napriek tomu vás srdečne pozývame na návštevu tejto výstavy v termíne od 3. do 30. októbra 2020.
AK
RINK pozýva na výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020
Napísal(a) A. Kleinová
Výrobky umelcov z Košického kraja možno obdivovať v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach od 3. do 30. októbra 2020.
Remeselnícky inkubátor (RINK) Gemer, prvý v Košickom kraji, sa za sedemnásť mesiacov od svojho založenia postupne posúva k naplneniu svojich cieľov. Viacero plánovaných aktivít obmedzili opatrenia v súvislosti s COVID-19, avšak väčšina sa koná v zamýšľanom termíne.
Tento rok si Remeselnícky inkubátor, ktorý funguje pri župnom Gemerskom osvetovom stredisku, okrem iného predsavzal predstaviť širokej verejnosti výrobky a produkty tradičných remesiel súčasných tvorcov. Dedičstvo v podobe remesiel je stále živé a teší sa priazni i v modernej dobe, čo napovedá aj názov podujatia. „V zozname nehmotného dedičstva UNESCO má Slovensko zapísaných niekoľko pokladov, medzi nimi aj drotárstvo, modrotlač či fujaru.
Viac...
Havrany a ich príbuzní otvorili výstavnú sezónu v Revúcej
Napísal(a) MKS
Vernisážou expozície HAVRANY A ICH PRÍBUZNÍ, ktorú si Mestské kultúrne stredisko v Revúcej požičalo z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorili 11. septembra 2020 výstavnú sezónu v tomto okresnom meste na strednom Gemeri. Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Najväčšie spevavce, jedny z najinteligentnejších vtákov, tvorcovia sveta, spoločníci bohov, zvestovatelia smrti a vojen, zlodejky, hlučné čierne potvory – to všetko (a ešte viac) sú krkavcovité vtáky. Spoznajte s nami ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Táto výstava predstavuje jednotlivé druhy, ktoré u nás hniezdia, a bude istotne vynikajúcou pomôckou i pre školákov a ich pedagógov pri praktickej výučbe.
Rožňavský fotoklub Pix – XL oslavuje výstavou v Baníckom múzeu 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Andrea Gibasová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na jubilejnú výstavu fotoklubu Pix – XL do priestorov Galérie Baníckeho múzea.
Rožňavský Pix-XL fotoklub bol vysnívaný už pred desiatimi rokmi. Písal sa rok 2010 keď traja kamaráti „blúdili“ Silickou planinou. Príroda vždy ponúka „niečo krásne“ a myšlienka vytvorenia klubu sa sformovala práve tu niekde medzi škrapmi krasu.
„Fotografia je pre nás každodennou súčasťou, no zároveň niečím výnimočným, aj preto klubové narodeniny oslavujeme spoločnou výstavou. Klubová jubilejná výstava je rozmanitá žánrovo aj tematicky, veď spoločne vystavujú viacerí členovia, ktorých uplynulý čas inšpiroval tvoriť rôzne fotografie no zároveň ich fotografia spája,“
Hvezdáreň v Rimavskej Sobote pripravila výstavu Vesmír očami detí
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 3. marca 2020 o 14.30 hod. Kurátorom výstavy je RNDr. Pavol Rapavý (Hvezdáreň v Rimavskej Sobote).
Africké zvieratá prehovorili objektívom Pavla Ferdinandyho
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Keď ideš cez púšť, nehádaj sa s ťavou.“
„Buď trpezlivý, aj vajce raz odíde na vlastných nohách.“
„Slona nikdy neunaví nosiť chobot.“
Staré africké príslovia používajú pre názornosť zviera – ale hovoria o ľudských vlastnostiach. To už je taký náš prastarý ľudský zvyk. V bájkach už tritisíc rokov poukazujeme na neľudské správanie človeka, namiesto toho, aby sme sa jednoducho poľudštili. V živočíšnom tranze si nadávame do volov, somárov či svíň, neuvedomujúc si, že takto sa už ani zvieratá nesprávajú. Ba v mnohých ohľadoch by nám mohli byť vzorom.
Ján Garan Krišťák – 90. výročie narodenia
2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová – 18. 7. 2008 Rožňava) – pedagóg, folklorista.
Do školy chodil v Dobšinej, potom študoval slovenčinu v Bratislave. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. 8 rokov pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy opäť v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil v ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri. So svojimi folkloristami absolvoval stovky vystúpení po celej Československej republike aj v zahraničí. Miloval a horlivo propagoval horno-gemerský folklór a túto svoju lásku vštepoval aj mládeži, s ktorou pracoval. -MM-
Ján Fabián – 5. výročie úmrtia
2. február - Ján Fabián (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg.
Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor a neskôr dekan Baníckej fakulty – University of Zambia. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii 1997 a v Rumunsku 2001. Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí. Napísal 6 odborných kníh (napr. Mechanizácia lomov, Systémové inžinierstvo v baníctve a geológii, Aplikácia výpočtovej techniky v baníctve a i.), mnoho odborných článkov, výskumných správ, patentov, súdnoznaleckých posudkov a projektov pre modelovanie ložísk nerastných surovín, hlbinné a povrchové baníctvo, využitie strojov v lomoch, rozpojovacie a trhacie práce, využívanie surovinovej základne a i. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznameniami. -MM-
Bohuš Nosák-Nezabudov – 205. výročie narodenia
3. február - Bohuš Nosák-Nezabudov (3.2.1818 Tisovec – 5.4.1877 Sabinov) – básnik, novinár a prekladateľ.
Základné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a v Muráni. Aktívne sa zapájal do národného a verejného života, venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady, v prozaickej tvorbe sa venoval najmä cestopisnému žánru. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal predovšetkým z nemčiny, ruštiny a angličtiny. -MM-
Samuel Tomášik – 210. výročie narodenia
8. február - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 10.9.1887 Chyžné) – spisovateľ, historik, ev. farár.
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera – Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny hradu Muráň. V r. 1997 mu v Chyžnom slávnostne otvorili pamätnú izbu. -MM-
Alexander Müller – 155. výročie narodenia
9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) –9.10.1950 Rožňava) – banský inžinier.
Po ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok, zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. -MM-
Pavel Šramko – 280. výročie narodenia
13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom, napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. -MM-
Eduard Lengyel-Rheinfuss – 150. výročie narodenia
23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka – 11.11.1942 Budapešť) – maliar, výtvarný pedagóg.
Maliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. V rokoch 1910 – 1920 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Košiciach, potom v Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, maľoval obrazy s námetom koní, jazdcov – husárov a sedliakov, portrétoval dejateľov, maľoval rustikálne námety a žánrové výjavy z dedinského života. Jeho tvorba bola značne početná. MM-
Dionýz Andráši – 110. výročie úmrtia
23. február - Dionýz Andráši (Andrássy) – (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.
Študoval súkromne, potom člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný (maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky), obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1909 zaviedol elekrinu do celého Krásnohorského Podhradia. Po smrti manželky dal v r. 1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908 –- 1909 sa zaslúžil o výstavbu unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. MM-
Ondrej Hronec – 85. výročie narodenia
24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) – vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia, publicista a scenárista.
Pôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova, je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie. Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí. - MM-
Eduard Putra – 140. výročie narodenia
25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v roku 1903 sa zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole Simona Hollósyho. V rokoch 1908 – 1915 žil v Rimavskej Sobore. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal mnoho štúdií žien i mužov, viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.. - MM-
Mišo Vdovčík – 220. výročie narodenia
28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce – 28.12.1832 Nižná Slaná) – ľudový hrdina, zbojník.
Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2004). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.. - MM-