ktorý je zároveň umeleckým vedúcim akadémie. Výstavu otvoril riaditeľ múzea Pavol Lackanič spolu s kurátorkou výstavy Ágnes Kovács. Tá zároveň predstavila vystavujúcich umelcov ako aj obsah výstavy. Vernisáž obohatil melódiami zahranými na ninere hudobník Marcell Kovács.
Výstava Akadémie Rovás v rámci dlhodobej spolupráce zavítala do Baníckeho múzea v Rožňave už štvrtý rok v poradí. Aj tento rok k nám doniesli veľmi zaujímavú kolekciu obrazov a plastík, čo ocenila aj početná skupina účastníkov vernisáže. Kurátorka výstavy, Ágnes Kovács, predstavila tohtoročnú výstavu a vznik Medzinárodnej tvorivej skupiny – eNRA a v nej tvoriacich umelcov slovami: „Jedným z najdôležitejších pilierov Rovásu sú letné tábory, ktoré už 7 rokov organizujeme na troch miestach: v Sedmohradsku, v domácom prostredí a v Maďarsku. Po každom takomto letnom tábore sa usilujeme o to, aby sme novovzniknuté diela vystavili na vhodných miestach.
Každý rok sa väčšinou tí istí tvorcovia zaujímajú o naše tábory a takto sa teda vytvárajú úzke priateľstvá. Tento nárok na spolupatričnosť oprávnil vznik táborov eNRA. Na eNRU už máme jednu definíciu, čo pri každej príležitosti spomenieme. Znie nasledovne: eNRA preferuje voľné umenie a nezávislú kreativitu, čo nemôžu ovplyvniť aktuálne trendy, ani absencia odborných vedomostí. Za slovom voľné umenie chápeme ničím neobmedzenú nezávislú kreativitu, čo sa neskryje za pojmom „súčasného umenia” a nehľadá si alibi v subjektivizme.
Cieľom každého umelca, zúčastňujúceho sa na našich tvorivých táboroch, je vytvoriť diela na jednu samostatnú výstavu. Spolu tvoríme a tak sa aj nechcene navzájom ovplyvňujeme. K tejto tvorivej skupine sa môžu umelci pripojiť na jednotlivých miestach. K tomu sme vyzývali a vyzývame ďalších a ďalších umelcov, tým spôsobom vznikol jeden medzinárodný, no predsa väčšinou maďarský kolektív tvorcov, čiže eNRA.
Na prezentovanej výstave si možno prezrieť tvorbu dvoch umelcov vyznamenaných cenou Munkácsyho; a to diela umeleckého sochára Attilu Dienesa a akademického maliara Mártona Barabása. Celkovo tu vystavuje 28 umelcov zo Sedmohradska, Slovenska, Maďarska a Srbska. Všetci sú silné osobnosti a talenty, pre ktorých je odborná vedomosť rovnako dôležitá, ako umelecká hodnota. Tento dualizmus je jednou silnou stránkou eNRY.
Výstavu eNRA v Rožňave môžete navštíviť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave do 26. januára 2017.
Gabriella Badin
Foto: Janka Vaisová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-