"Jednovaječné dvojičky Max a Alex sa narodili už v 27. týždni tehotenstva. Štart do života nemal ľahký ani jeden: oživovanie a umelá pľúcna ventilácia po celú dobu pobytu v inkubátore. Max bol prepustený po vyše dvoch mesiacoch ako zdravý chlapec. Alexa po prepustení domov (už mal skoro 5 mesiacov) s diagnózou Detská mozgová obrna čakalo predovšetkým rehabilitovanie. Po čase sa aj u Maxa potvrdila rovnaká diagnóza.
Vďaka rehablitáciám, cvičeniam a rôznym terapiám je dnes Max chlapec, ktorý chodí a je mentálne úplne v poriadku. Je veľmi muzikálny, rapuje a je rodený komik. Alex síce nechodí, veľmi zle vidí a počuje, nerozpráva, prejavuje však emócie, čím robí veľkú radosť bratovi i rodičom.“
Aj toto je jeden zo silných príbehov predčasne narodených detí, o ktorých sa môžete viac dozvedieť na putovnej výstave. „Za posledné desaťročie vzrástol počet predčasne narodených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500g o 30 %. V rámci Európy predstavujú nedonosené deti najväčšiu skupinu detských pacientov,” skonštatovala Ľubica Kaiserová, štatutárna zástupkyňa Malíčka. “Výstava je dôkazom nielen veľkej bojovnosti týchto detí a silného odhodlania rodičov pomôcť svojim deťom popasovať sa s následkami predčasného príchodu na svet, ale ukazuje aj na obrovské množstvo práce, ktorú odvádzajú lekári a sestry na neonatologických oddeleniach po celom Slovensku,“ dodala Ľ. Kaiserová.
Podľa svetovej zdravotníckej organizácie sú za predčasne narodené deti považované tie, ktoré sa narodia pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Najrizikovejšou skupinou sú novorodenci narodení pred 28. týždňom.
„Lekári vďaka moderným prístrojom robia zázraky,“ hovorí členka OZ Iveta Jančoková a pokračuje „Občianske združenie Malíček je určené pre rodičov predčasne narodených detí. Vzniklo z iniciatívy rodičov. Preto sa snažíme byť akýmsi mostom medzi rodinami a odbornou verejnosťou, aby sme prispeli k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti a ich rodiny. Sama mám skúsenosť s predčasným pôrodom – prvorodený syn sa musel narodiť o 13 týždňov skôr, nečakane, bez kontrakcií v narkóze... Momentálne sa tešíme na druhý prírastok do našej rodiny a som vlastne prvorodička,“ dodala pani Jančoková.
Keď sa narodili, vošli sa do dlane – aj o tom je výstava „Narodil sa bojovník!“, ktorá je určená širokej verejnosti a budúcim rodičom, aby nepodceňovali zdravotné problémy v tehotenstve a v prípade potreby vyhľadali včas lekársku pomoc.
Výstavu fotografií s príbehmi malých bojovníkov a ich rodičov z celého Slovenska si bude možné pozrieť v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, Lipová ul. č. 3 od 6. do 31. marca 2017 v čase výpožičných hodín knižnice. Vstup je voľný.
Sprievodným podujatím bude prednáška pre študentov Strednej zdravotníckej školy za účasti odborníkov z lekárskeho prostredia.
Tatiana Bachňáková
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-