do Bielej soboty. Malé rapkáče boli najmä v minulosti tiež populárnymi detskými zvukovými hračkami.
Zaujímavosťou však je používanie rapkáča v prostredí viníc, ako prostriedku na plašenie škodcov. Rovnakú funkciu má aj rozmerný rapkáč nachádzajúci sa v zbierkovom fonde múzea, používaný v 19. storočí v rimavskosobotských viniciach.
V rámci regiónu Gemer-Malohont bolo pestovanie viniča rozšírené najmä v jeho južných oblastiach charakteristických teplejšou klímou. Do 80. rokov 19. storočia sa rozsiahle vinice nachádzali v obci Hajnáčka, Veľký Blh, Uzovská Panica, Tornaľa a Gemer. V posledných rokoch 19. storočia však pokles viničných plôch v regióne spôsobila fyloxéra viničová. Roľníci sa následne snažili aspoň z časti vinice obnoviť vysádzaním nových ušľachtilých odrôd. Tie získavali z okolitých veľkostatkov, prípadne zo štátnej škôlky v Rimavskej Sobote. Po 1. svetovej vojne bolo rozšírené vysádzanie viníc novými rodiacimi hybridmi odolnými voči fyloxére. V 1. polovici 20. storočia pozostávala ochrana viniča z handrových strašiakov, pri dozrievaní plodov vinice chránil platený hájnik, prípadne si vypomáhali susedia.
V skoršom období, i v 19. storočí, sa na plašenie škodcov v rimavskosobotských viniciach používal vyššie spomenutý rozmerný drevený rapkáč. Tento sa do zbierkového fondu múzea dostal v roku 1906, kedy ho jeho prvému riaditeľovi Jánovi Fábrymu daroval Štefan Bikky.
Mgr. Ľudmila Pulišová