ďalej Mgr. Monika Šeďová riaditeľka UPSVaR Rožňava, Th.Dr. Zuzana Poláková zborová kaplánka, Ladislav Hlatký, Ladislav Janespal klub športovej kynológie Rožňava, Dr. Zuzana Janáčová ( Tarová ) rodáčka.
Prvý deň (sobota) patril kultúrno – zábavnému programu v Dome kultúry. Starosta obce Ĺuboš Lešták slávnostným príhovorom otvoril oslavu. Po ňom nasledovalo odovzdávanie ocenení občanom, ktorí významným spôsobom sa pričinili o rozvoj obce. Starosta odovzdal spolu 12 ocenení. A jednému Čestný občan a trom ocenenie In memoriam.
Následne moderátorka Mgr. K.Birková uviedla prvé kultúrne vystúpenie členov ZPOZu a ich hostí pod názvom „Nech sa láska šíri medzi nami“. Hudobno – slovné pásmo bolo výpoveďou hrdostí na obec a činnosť jej občanov. V pásme významnú úlohu zohrali naše deti, ktoré obecenstvo zvlášť pobavili, potešili.
Milým prekvapením bol koncert Roba Kazíka. Táto ikona populárnej hudby, ako sa hovorí „chytila prítomných za srdce“. Jeho vystúpením sa uzavrela dopoludňajšia časť programu.
V Parku slobody sa pre mašktrníkov podávali tradičné gemerské jedlá v podobe rekenského guláša, gôšovských pirohov a k tomu aj špeciálne držky.
Popoludňajší program otvoril Folklórna skupina (FSk) Genšenky. Ich prezentácia navodila dobrú náladu. Dobrá nálada sa stupňovala a pokračovala dlhodobo osvedčenou a očakávanou tombolou. Ceny boli zaujímavé a na konci bola aj cena útechy. Nechýbalo aj živé prasiatko.
Atmosféra sa totálne uvoľnila vďaka Betliarskym vidlám, známej to hudobnej skupine, ktorá svojim výkonom rozohrala „všetky žilky“ tancuchtivým účastníkom. A že tomu bolo tak, svedčí o tom aj fakt, že sa tancovalo a veselo bavilo „do rána bieleho“.
Nielen dospelí, ale aj najmenší si prišli na svoje. Skákacie atrakcie, balóniky, maľovanie na tvár, „tetovanie“ absolvovali radi temer všetky deti.
Úžasný bol ohňostroj, ktorý rozžiaril, osvietil celú oblohu. Jeho farby, tvary upútali pozornosť široko – ďaleko.
V nedeľu 23. júla bola v dopoludňajších hodinách na púťovom mieste v historickom kostolíku sv. Márie Magdalény pod Tureckou svätá omša. Na obrade sa odhadom zúčastnilo 80 veriacich. Po posvätení liečivého prameňa si prítomní naberali vodu na zotavenie i osvieženie.
Popoludní športovcov i priaznivcov futbalu prilákal futbalový turnaj na miestnom ihrisku. Diváci si tiež prišli na svoj relax. Nechýbalo občerstvenie, rakovnícky guláš, obľúbená tombola.
Oslavy sú za nami. Ostali pekné a príjemné zážitky, spomienky. Žijeme v našej malej, ale milej dedinke a pravdu povediac nemenili by sme. Tu sme doma. Tu sa cítime dobre. Tu sme šťastní.
-sb-
FOTOGALÉRIA Z OSLÁV DNI OBCE RAKOVNICA 2017
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-