V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Maľba sa stala v jeho prípade nevyhnutnosťou. Je preňho určitou formou terapie a možnosťou bezprostredného prejavu a vyjadrenia myšlienok, ideí, názorov.
Paradoxne maľbu samotnú od detstva obchádzal, považoval ju iba za čosi sprievodné vo vzťahu k línii a kresbe. Až neskôr ho začala zaujímať plocha a jej obsah, farba a výraz, pričom v pozadí jeho maľby je stále cítiť grafiku a kresbu. Tým že tvorí, komunikuje s divákom, ale predovšetkým so samotným bytím. Uvedomuje si a je fascinovaný tým, že nutne vzniká nejaká výpoveď. Dlhodobo nedokáže udržať jeden myšlienkový smer a tak sa stáva, že vytvorí úplne inú kompozíciu ako sa na začiatku rysovala. Výsledok tak často závisí jednak od momentálnej nálady, energie a zdravotného stavu tvorcu, ale taktiež od množstva rušivých elementov z okolia. Neupauerova maľba, ako forma kontemplatívnej aktivity, je silne sugestívna a gestická, s cieľom vyvolať v divákovi reakciu a vlastnú interpretáciu.
Rimavskosobotské publikum sa s jeho tvorbou mohlo už zoznámiť v priestoroch Mestskej galérie, kde mal autorskú výstavu v roku 2014 a niekoľkokrát sa dostal aj do výberu Bienále maľby. S odstupom času však prichádza s výberom nových diel, prostredníctvom ktorých je možné sledovať posuny a smerovanie autora v rámci abstraktnej maľby. V posledných dielach používa lineárne odtlačky prefabrikovaných dosiek, kde práve ich mechanickým, súmerným vzorom podopiera dojem konštrukcie v organickej maľbe. Aj tu sa obracia na tlačiarenskú (grafickú) skúsenosť z minulosti.
Mgr. Angelika Kolár
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Mgr. art. Roland Neupauer (*1980)
Štúdium:
1994 -1998 ŠÚV Škola úžitkového výtvarníctva Košice, odbor: Propagačná grafika
1998 - 2004 VŠVU Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, odbor: maľba
1998 - 2001 ateliér prof. Rudolfa Sikoru
2001 - 2004 ateliér prof. Jána Bergera
2003 - študijný pobyt na Akademii Sztuk Pięknych v poľskej Poznani
Výstavy:
1998 MIR 80, Kultúrne centrum Rimavská Sobota
2001 Portréty, Queens kafe, Bratislava
2002 Traja pod kostolom, Svätý Jur
2002 Ateliérová výstava, Kasárne Komárno
2003 Výber prác, Kafe u mňa, Bratislava
2004 Priestory, absolventská výstava, Pálffyho palác Bratislava
2006 Priestory, OKC Rožňava
2010 Kam dovidíš, Galéria GUBA, Bratislava
2010 Výber, Zeminy, Brusceles
2011 Zodiak, Galéria Baníckeho múzea, Rožňava
2011 Kolektívna výstava, Konsisten/z/wei Viedeň
2011 Len tak, kaviareň Leporello, Rožňava
2012 Krajiny, Galéria Abilympiáda, Prešov
2013 Voľný výber obrazov, Dom kultúry, Púchov
2013 Bienále maľby IV.? Rozdiely, ktoré spájajú, kolektívna výstava, Mestská galéria Rimavská Sobota
2013 Revízia, OKC-Divadlo ACTORES, Rožňava
2014 Na Radnici, Galéria mestského úradu, Rožňava
2014 Ranné tváre, autorská výstava, Mestská galéria Rimavská Sobota
2014 POD PRAHOM, maľba, Súkromná galéria VEBA, Košice
2015 POLOVODIČ, Banícke múzeum v Rožňave – Andrássyho obrazáreň, Krásnohorské Podhradie
2016 INTERNÁCIA, Galéria Baníckeho múzea, Rožňava
2017 Bienále maľby VI.? Abstrakcia/Metóda a metafora, kolektívna výstava, Mestská galéria Rimavská Sobota
Výtvarné sympóziá:
2000 Letavy, Kurinec Rimavská Sobota
2001 A 13, Krnov, Česká republika
2002 EURY ART Danišovce
2003 Plenér, Banská Štiavnica
2006 Festival TEMPUS ART výtvarná sekcia, Rožňava
2006 Symposium INTER ART Aiud Rumunsko
2012 Sympózium Art and ars, Štrbské Pleso
od 2005 každoročne Medzinárodné maliarske sympózium MLYN Rožňava
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-