pondelok, 07 máj 2018 10:49

Otvorili výstavu o klenovskom rodákovi a francúzskom národnom hrdinovi Karolovi Pajerovi Doporučený

Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Dňa 4. mája 2018 mesto Rimavská Sobota kladením vencov pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta v decembri 1944 si výstavou pripomenulo aj osobnosť francúzskeho národného hrdinu Karola Pajera, rodáka z Klenovca, okres Rimavská Sobota, ktorý po úteku pred fašizmom utiekol zo Slovenska a zapojil sa do francúzskeho hnutia odporu. Výstavu pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v R. Sobote v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v R. Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v R. Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota. Po oficiálnom akte položenia vencov riaditeľkou Gemersko-malohotského múzea v priestoroch múzea otvorili výstavu o osobnosti Karola Pajera.

Podrobný životopis Karola Pajera priblížil vo svojom vystúpení kurátor výstavy Ing. Miroslav Ondráš z Klubu vojenských veteránov ZV SR v Trenčíne. Po jeho vystúpení oboznámil účastníkov výstavy s pôsobením Karola Pajera po vstupe do formujúcej sa Československej armády (Prvá československá divízia, ktorá mala v tom čase takmer 4.000 vojakov a velil jej brig. gen. Rudolf Viest, rodák z Revúcej) v zahraničí v juhofrancúzskom meste Agde, do ktorého sa Karol Pajer prihlásil v marci 1940, Ing. Juraj Nedorost z Klubu vojenskej histórie protifašistického odboja zo ZO SZPB Trenčín 1., ktorý miesta pôsobenia a smrti Karola Pajera osobne navštívil.

Dňa 6. novembra 1919 v obci Klenovec (teraz v okrese Rimavská Sobota) sa v rodine krajčíra narodil syn Karol. Po smri otca sa matka osťahovala do Lučenca. Tu začal aj štúdium na gymnáziu. Po obsadení Lučenca horthyovským Maďarskom v marci 1939 (na základe Viedenskej arbitráže v novembri 1938) odišiel Karol Pajer do Banskej Bystrice, kde pokračoval v štúdiu na Československom štátnom učiteľskom ústave. Počas štúdia sa zoznámil so spolužiačkou Jankou Horváthovou, s ktorou sa tajne zasnúbil.

Mladý Karol Pajer boj zapojený v skupine rebelujúcej proti rozbitiu ČSR a otvorene vystupovali proti farskej republike Dr. Jozefa Tisu. Koncom roka 1939 rebelujúcu skupinu odhalili a Karola vylúčili zo školy. 

Po varovaní ušiel aj so snúbenicou Jankou cez Maďarsko do Juhoslávie. Ovšem pri nastupovaní na francúzsku loď ju odmietli vziať na loď, pretože brali len mužov. V tom čase Janka už čakala s Karolom Pajerom potomka. Musela sa vrátiť domov. Na území Maďarska ju však zatkli a vo väzení porodila dieťatko. Pravdepodobne aj táto skutočnosť jej napomohla v tom, že vtedajší veľvyslanec Slovenského štátu v Budapešti v jej prospech intervenoval, a tak ju prepustili a mohla odcestovať domov.
Po okupácii Francúzska hitlerovským Nemeckom dostalo velenie divízie dňa 17.6.1940 rozkaz o nalodenie a opustenie Francúzska. Karol Pajer sa na loď však nedostal, a tak sa zapojil do francúzskeho partizánskeho odboja.

V apríli 1941 si spolu s priateľom Jozefom Fischerom našli opustený školský areál neďaleko Nice v mestečku Vence. Vytvorili spoločenstvo MACE. Po okupácii južného Francúzska talianskymi a nemeckými okupačnými jednotkami sa spoločenstvo v novembri 1942 presunulo do hôr v Mont-Mouchet. Tu mladý vzdelaný Karol Pajer ovládajúci niekoľko jazykov cez deň učil deti v škole a v noci sa zúčastňoval bojových akcií. 

Spoločenstvo MACE na začiatku tvorilo 126 dospelých ľudí a 525 väčšinou opustených detí. Toto spoločenstvo, ktoré produkciou poľnohospodárskych plodín bolo sebestačné, trvalo až do 10. júna 1944, kedy na mestečko zaútočilo 11-tisícové nemecké vojsko proti 3 tisíckam partizánov.

Počas krytia ústupu obyvateľov mestečka Pinols v priestore Mont-Mouchet dňa 11. júna 1944 ani nie 25-ročný rodák z Klenovca položil svoj mladý život v boji s neprimeranou nemeckou presilou.
V obranných bojoch 160 partizánov zabilo 1.400 fašistov. Fašisti z pomsty popravili stovku rukojemníkov a vypálili mestečko Claviere.

Po skončení vojny o mladom Klenovčanovi v jeho rodisku nikto nič nevedel. Až vďaka ďalšiemu rodákovi z Klenovca p. Ľubomírovi Moncoľovi, ktorý pôsobil vo Francúzsku ako československý diplomat sa o Karolovi Pajerovi dozvedeli o jeho hrdinskej misii vo Francúzsku.

Nuž a veľký podiel na zdokumentovaní hrdinského klenovského rodáka má aj bývalý starosta obce Klenovec Ing. Pavol Struhár, ktorý na budove Obecného úradu v Klenovci zabezpečil inštalovanie pamätnej dosky Karola Pajera od Ladislava Barabása a súčasnej starostke Ing. Zlatici Kaštanovej, ktorá spolu so zastupiteľstvom odhalili v budove OcÚ bustu Karola Pajera od ak. sochára Štefana Pelikána z Lietavskej Lúčky.

Po skončení 2. svetovej vojny mu francúzsky prezident de Gaulle udelil „Vojnový kríž so striebornou stuhou“ - in memoriam. Vysoké štátne vyznamenanie mu udelil prezident ČSR.
My Slováci môžeme byť hrdí rovnako na nášho rodáka, ktorý položil život v boji proti fašizmu vo Francúzsku, podobne ako francúzski partizáni bojovali proti fašistom v Slovenskom národnom povstaní.

Medzi vzácnych hostí patrili vnučka Karola Pajera p. Silvia Zemanová a vnuk Karol Pajer ml. 

Je smutné, že napriek pozvaniu na otvorenie výstavy Karola Pajera si nenašli cestu do Rimavskej Soboty zástupcovia Francúzskeho a Izraelského veľvyslanectva.
Za veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR sa otvorenia akcie zúčastnil atašé Nikolaj Levšunov.
Otvorenia výstavy sa zúčastnili aj študenti z gymnázia v Rimavskej Sobote.
Prípadní záujemcovia si výstavu môžu pozrieť do 31. augusta 2018 v priestoroch Gemersko-malohotského múzea.

JUDr. Jozef Pupala

Čítať 1671 krát Naposledy zmenené pondelok, 07 máj 2018 12:53

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!