Múzeá

Múzeá (595)

Leto v krajskom Baníckom múzeu bude plné noviniek

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou – Farnosťou Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, pripravilo pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave pre žiakov ZŠ a rodiny s deťmi letnú aktivitu s názvom „Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu“.
Podujatie pre žiakov 1. stupňa ZŠ v rámci letných škôl sa bude konať vždy v pracovné dni, počas letných prázdnin od 6.7.2021 do 13.8.2021. V rámci tohto podujatia sa budú konať aj tzv. Rožňavské stredy, určené rodinám s deťmi, a to v termínoch 7.7.2021, 28.7.2021, 11.8.2021. Jednotlivé podujatia sa uskutočnia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 v Rožňave a na doleuvedených miestach v Rožňave. 

Bronzová socha sedliaka od Lászlóa Beszédesa - Predmet mesiaca júl

Rimavská Sobota, 28. 06. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum jeden z najnovších prírastkov – bronzovú sochu sedliaka od Lászlóa Beszédesa (1874 – 1922). Pre Gemersko-malohontské múzeum je Beszédes dôležitým autorom predovšetkým vzhľadom na jeho rodisko, ktorým bolo Jesenské. Doposiaľ však v zbierkovom fonde múzea zastúpený nebol. Bronzovú sochu sedliaka sa podarilo získať zo súkromnej zbierky kúpou v roku 2020. Dielo zobrazuje postavu pastiera koní v typickom odeve s dlhým plášťom a klobúkom, pri plnení fajky tabakom. Vzniklo po roku 1896, keď sa Beszédes vrátil späť do Uhorska. V oblasti Hortobágy ho uchvátil život tamojších sedliakov, ktorých stvárňoval v podobe žánrových plastík. Vďaka týmto dielam bol známym a vyhľadávaným sochárom v celej krajine. Bronzová socha bude v priestoroch múzea vystavená od 1. do 31. júla 2021.

Geológia bude v Baníckom múzeu lákadlom aj počas leta

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo po roku pre žiakov, študentov a rodiny s deťmi opäť voľnočasovú aktivitu s názvom „Geo-piatky v múzeu“. Podujatie sa bude konať počas letných prázdnin v termínoch 2.7.2021, 9.7.2021, 30.7.2021 a 13.8.2021. Budú sa konať v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave a na programe budú lákadlá, ako je rozpojovanie hornín, pozorovanie hornín mikroskopom, ryžovanie zlata, či hry s dobovými banskými dopravnými prostriedkami.
„Všetky aktivity sa budú konať v našej novej exteriérovej Geologickej bádateľni, ktorú sme predvlani otvorili vďaka podpore Košického samosprávneho kraja. Čiže, okrem toho, že sa naši bádatelia niečomu priučia, strávia čas aj na čerstvom vzduchu. V prípade zlého počasia sa ale vieme presunúť do interiérových priestorov múzea, kde zabezpečíme iné, tak isto lákavé aktivity,“ prezradila Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.

Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma

Rimavská Sobota, 25. 06. 2021 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2021 (t. j. streda) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení. Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00.

Aktuálne si verejnosť môže pozrieť tri tematicky pestré výstavy – Biológia vzrušenia, Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme a János Fábry (1830 – 1907).
Výstava Biológia vzrušenia podáva obraz o životnej dráhe tvorcu teórie stresu Hansa Selyeho od študentských rokov v Komárne po vedecké výskumy v Montreali. Výstava Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme prezentuje jaskyne Slovenského krasu a nadväzujúceho Aggteleckého krasu v Maďarsku, ktoré boli v roku 1995 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Posledná výstava je venovaná zakladateľovi a prvému riaditeľovi Gemersko-malohontského múzea Jánosovi Fábrymu.

Géza Haynik: Denník vojnového zajatca 1916 – 1917

Rimavská Sobota, 26. 03. 2021 – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo v roku 2020 dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie unikátneho vojenského denníka vojnového zajatca z Rimavskej Soboty v Rusku, publicistu Gézu Haynika. Zostavovateľkou je historička Éva Kerényi.

Zámerom projektu bolo vydanie autentického archívneho prameňa k dejinám 1. svetovej vojny v dvojjazyčnom slovensko-maďarskom vydaní so zreteľom na originálny text písaný v maďarčine.
Denník vojaka zo zajateckého tábora v Rusku je autentickým dokladom života vojaka – dôstojníka z Rimavskej Soboty na východnom fronte v posledných rokoch vojny 1916 – 1917. Poskytuje pohľad na každodenný život vojaka rakúsko-uhorskej armády v zajateckom tábore v Nižnom Novgorode "zvnútra". Autorom záznamov je žurnalista miestnych novín Gömör-Kishont a niekdajší pracovník Gemerského múzea, Géza Haynik, ktorý svoje myšlienky zaznamenal ceruzkou v troch zošitoch. Cenné spomienky autor dopĺňa aj dobovými zábermi, fotografiami z východného frontu i s opisom, ktoré sú takisto z pozostalosti vojaka. Jeho poznámky zo zajateckého tábora si zaslúžia osobitnú pozornosť.

Predmet mesiaca marec – 300-ročné dišputy vo francúzštine

1. 3. 2021, Rimavská Sobota – V marci, v rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ prináša Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote do pozornosti pre verejnosť 300-ročné dišputy vo francúzštine. Sedem zväzkov diela prezentuje múzeum od 1. do 31. marca 2021. Knižnica Gemersko-malohontského múzea je v súčasnosti, v dôsledku protiepidemiologických opatrení, pre verejnosť zatvorená. V marci, ktorý je mesiacom knihy, aspoň prostredníctvom médií predstavuje hodnotné diela. Vo svojom viac než 46-tisícovom knižničnom fonde uchováva i 300-ročné dišputy vo francúzštine: Discours Historiques, Critiques, Theologiques, et Moraux, Sur Les Evenemens Les Plus Memorables Du Vieux, et du Nouveau Testament (Historické, kritické, teologické a morálne diskurzy/dišputy o najpamätnejších udalostiach Starého a Nového Zákona). Dišputy sú rozsiahlym, pravdepodobne 11-zväzkovým dielom, z ktorých každý zväzok obsahuje približne 500 strán textu. V knižnici múzea uchovávame 9 zväzkov, ktoré vyšli v rokoch 1720 – 1739. Autormi diela sú významní teológovia francúzskej reformovanej kresťanskej cirkvi. Hlavným a prvým autorom dišpút je Jacques Saurin (1677 – 1730).

štvrtok, 11 február 2021 10:52

Rok 2020 v Gemersko-malohontskom múzeu

Napísal(a)
Rok 2020 v Gemersko-malohontskom múzeu

Rimavská Sobota, 10. 02. 2021 – Uplynulý rok 2020 bol v histórii fungovania kultúrnej inštitúcie ako je Gemersko-malohontské múzeum určite prvým svojho druhu. Nepochybne sa na celej zbierkotvornej, prezentačnej a kultúrno-výchovnej činnosti podpísala celospoločenská situácia v súvislosti so šírením nového vírusu SARS-CoV-2 (Covid-19). Z tohto dôvodu bolo múzeum v troch etapách pre verejnosť zatvorené. Mimo týchto období platili protipandemické opatrenia nariadené štátom, v zmysle ktorých bola činnosť múzea naďalej značne obmedzená. Vzhľadom k uvedenému priestory múzea navštívilo v roku 2020 spolu iba 6 770 návštevníkov. Dopad corona krízy je výrazne citeľný hlavne v tejto oblasti, pretože na porovnanie uvedieme, že v roku 2019 to bolo 19 728 návštevníkov. Stúpajúca tendencia návštevnosti, ktorú sme zaznamenali do roku 2020, sa z uvedených objektívnych dôvodov zmenila, čo nám je veľmi ľúto.
Napriek tomu sme sa snažili pripraviť pre verejnosť pestrú paletu výstav a podujatí s rôznymi témami. Žiaľ, najpopulárnejšie podujatie, akým je už tradične „Noc múzeí a galérií“ sme nemohli realizovať, a preto mesiac máj nie je možné v roku 2020 označiť za mesiac s najväčšou návštevnosťou, ako to bolo po minulé roky (v roku 2019 prišlo v máji do múzea vyše 7 tisíc návštevníkov).

SLUKA HÔRNA (Scolopax rusticola) – predmet mesiaca február v GMM

Rimavská Sobota, 03. 02. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ Gemersko-malohontské múzeum predstavuje dermoplastický preparát sluky hôrnej. V roku 2020 obohatil prírodovedný zbierkový fond múzea vďaka daru Ing. Maroš Detko. Tento jedinec uhynul v okolí Muránskej Dlhej Lúky v marci roku 1989.
Sluka hôrna (Scolopax rusticola), známa aj ako sluka lesná, patrí do radu bahniakov. Je veľká približne ako holub, má však nápadne dlhý zobák. Je sfarbená nenápadne hnedo, tzv. krypticky – jej sfarbenie pripomína farbu opadaných listov a je tak veľmi dobre maskovaná pred predátormi, či už pri hniezdení, alebo zbere potravy.
Je rozšírená na väčšine územia Európy a v časti Ázie. Obľubuje listnaté, prípadne zmiešané lesy s hustým podrastom a mäkkou pôdou s čistinkami. Aktívna je hlavne za šera, či už ráno, alebo večer. Jej hlavnou potravou sú dážďovky, larvy hmyzu, slimáky a iné bezstavovce, no občas sa živí aj rastlinnou potravou. Najčastejšie zbiera potravu tak, že citlivý zobák pichne do pôdy a keď zacíti dážďovku, pootvorí špičku zobáka a tak ju uloví.

Prícestnú tabuľu označujúcu názov obce Malé Teriakovce (Orlajtörék) vybrali za predmet mesiaca

V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ vyberá Gemersko-malohontské múzeum predmet z historického zbierkového fondu – tabuľu označujúcu názov obce Malé Teriakovce (Orlajtörék). Prícestná tabuľa zo začiatku 20. storočia bola pravdepodobne odliata v zlievarni v Hnúšti-Maši.
Na území dnešného Slovenska sa názvy miest v 20. storočí viackrát menili, a to v súvislosti so zmenami v štáte, ktoré sprevádzali zmenu úradného jazyka a v úzkej súvislosti s ním aj názvy miest. Prvá programová zmena názvu miesta sa udiala počas rakúsko-uhorskej monarchie, zhruba na prelome storočí. Názvy miest upravoval článok zákona č. IV z roku 1898 o „názvoch obcí a miest“. Prícestné tabule s geografickým názvom v maďarskom jazyku sa začali používať v Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia. Takéto jednojazyčné tabule sa používali aj v nemeckom a slovenskom jazykovom prostredí, napríklad na Spiši alebo na Orave.

Vydali už 16. ročník zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT

Gemersko-malohontské múzeum v roku 2020 vydalo už 16. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. V tomto roku bola publikácia vydaná vďaka finančnej pomoci občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu a početných partnerov i prispievateľov. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 16. ročník zborníka obsahuje 14 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: prírodné vedy, archeológia, história a etnológia.

Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok Moniky Gálffyovej, prinášajúci nové poznatky týkajúce sa rozšírenia vtáčích druhov v priestore Borkovej doliny, Lapone a Uzovskej Panice.
V rámci časti venovanej archeológii dáva vo svojom príspevku Vladimír Mitáš odpoveď na otázku, či toponymum Háj a jeho varianty zároveň indikujú i archeologické nálezisko. Trojica autorov Alexander Botoš, Daniel Bešina a Ján Tirpák prinášajú výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu,

Strana 14 z 43