
Múzeá (653)
Najnovšie akvizície v historickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 20. 7. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum ešte v roku 2021 doplnilo historický fond o súbor 44 cirkevných rúch katolíckeho kňaza z Husinej a pozlátené rokokové zrkadlo z kaštieľa v Ožďanoch, ktoré boli získané kúpou vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.
Unikátnosť zbierky cirkevných rúch v počte 44 kusov zahŕňa jednotlivé súčasti odevu katolíckeho farára. Kňazské rúcha a doplnky rímskokatolickej cirkvi pochádzajú z Farského úradu v Husinej, a pochádzajú prevažne z medzivojnového obdobia a prvej polovice 20. storočia. Liturgické odevy nosili správcovia farnosti Husiná Ján Majoros (farár v rokoch 1938 – 1954), Ján Kabla (farár v roku 1948), Pavol Szabó (farár v roku 1954) a Barnabás Bacskai (farár v rokoch 1971 – 1991). Súčasťou cennej cirkevnej zbierky sú štóly, manipuly, cingulá, ornáty a pluviály rôznej farby a typu podľa náboženských udalostí a liturgických omší.

Rimavská Sobota, 19. 7. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 28. júla 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov.
Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu, vystaveného v stálej expozícii múzea.
Pamätná tabuľa, ktorá je svedectvom dejín rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
DÁMSKA ŠNUROVAČKA Z ROKU 1770 * Predmet mesiaca júl 2022
Napísal(a) É. Kerényi,
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum dámsku šnurovačku, vystuženú kosticami z obdobia neskorého rokoka (1780 – 1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia časť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónie Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas pôsobenia prvého riaditeľa múzea J. Fábryho. Dámska šnurovačka je vystavená v priestoroch stálej expozície od 1. júla do 31. júla 2022.
Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnúcim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Rožňava organizuje od 1.7.2022 do 31.8.2022 sprievodné podujatie k 120. výročiu založenia múzea letné podujatie pod názvom Leto s Baníckym múzeom. Podujatie je určené pre rodiny s deťmi a pre žiakov 1. stupňa ZŠ v rámci letných škôl.
V rámci tohto prázdninového podujatia pripravili múzejníci aj Múzejné stredy pre rodiny s deťmi v dňoch 6. júla, 20. júla, 17. augusta a 24. augusta 2022.
Účastníci sa môžu tešiť na komentovanú prehliadku výstavy 12 dekád Baníckeho múzea, ale aj na interaktívne hry, ako napríklad na hru s puzzle, dominom, pexesom. Každý účastník si môže vyhotoviť svoj vlastný pamätný list a opečiatkovať to s voskovou pečaťou. Okrem toho sú pre nich pripravené kvízy a ďalšie aktivity k výstave, ktorá prezentuje 120 rokov múzea formou vzácnych predmetov a dobových fotografií.
Akvizícia výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a šivetickej keramiky
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 27. 06. 2022 – Významnou zložkou kultúry Gemera-Malohontu je aj tradičná ľudová kultúra, ktorá sa formovala pod vplyvom hospodárskych, sociálnych a spoločenských podmienok. Jej pozoruhodným reprezentantom je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 151 kusov predmetov. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo fond rozšíriť zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a šivetickej keramiky.
Na základe koncepcie nadobúdania zbierkových predmetov, akvizičného plánu múzea a v súvislosti s mapovaním regionálnej produkcie bol zámerom projektu nákup deväť kusov výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a dvoch kusov šivetickej keramiky. „Fond etnológie sme tak doplnili o ukážku výrobkov rožňavskej kameniny (6 kusov tanierov, 1 ks podnos, 2 kusy kuľač), ktorá v ňom absentovala,“ informovala Ľudmila Pulišová.
Počas leta pozývame žiakov, študentov, rodiny a ďalších záujemcov do geologickej bádateľne s názvom ,,Geo – piatky v múzeu
Napísal(a) G. Badin
Kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pre všetkých záujemcov voľnočasovú aktivitu, ktorá sa bude konať v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave.
Aktivity, ktoré múzejníci pripravili budú v exteriérovej časti múzea, kde poukážeme na rozmanitosť vzniku hornín a minerálov a návštevníci budú mať možnosť skúmať rôznorodé horniny z regiónu Gemer. Okrem geologickej ukážky čaká návštevníkov aj ukážka z paleontológie a následné hľadanie fosílií v piesku.
Ďalším lákadlom je rozpojovanie hornín s geologickým kladivom a ryžovanie zlata, kde každý, kto nájde zlatinku získa aj diplom zlatokopa.

Rimavská Sobota, 27. 06. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2022 (t. j. štvrtok) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení.
Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00. Aktuálne si môžu návštevníci pozrieť tri tematicky pestré výstavy - Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, MEYKE: Tradícia v móde - Hagyomány a divatban a 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina.
Múzeum ako ho (ne)poznáš * Detské letné aktivity
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 25. 06. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo 2. ročník detských letných aktivít pod názvom „MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ“. Aktivity sú určené deťom vo veku od 8 do 12 rokov. Realizovať sa budú v termíne od 11. do 15. júla 2022 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Maximálny počet účastníkov je 15. Poplatok za jedno dieťa je 100 eur. Pre deti je pripravený bohatý program, ktorý bude každý deň zameraný na inú tému. Rodičia môžu deti prihlásiť do 30. júna 2022.
Programová skladba detských letných aktivít korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Počas každého dňa deti nahliadnu do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeu. Zoznámi sa nielen s nimi osobne, ale aj s ich múzejnou prácou.
Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí otvárajú výstavou Štefana Kubíka
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí svoje brány pre verejnosť už najbližšiu stredu 22. júna 2022. V spolupráci s Galériou umelcov Spiša, ktorá je tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, uvedie profilovú výstavu Štefana Kubíka (1941–2006) k nedožitým 80. rokom pod názvom SOCHY – KRESBY. Vernisáž výstavy sa bude konať 22. júna 2022 o 16:00 v Andrássyho obrazárni na Lipovej 122 v Krásnohorskom Podhradí.
Výstava je prierezom tvorby autora s akcentom na sochu v dialógu s kresbami a skicami. Autorova tvorba sa vyznačuje svojbytným spôsobom spracovania materiálu – dreva, majstrovským ovládaním priestoru a tvaru. Gro výstavy tvorí kresba a komorná sochárska tvorba z pozostalosti autora a zo zbierky Galérie umelcov Spiša, ktorá spravuje 25 autorových diel.
Viac...
Kto býva v dutine * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, ktorá je súčasťou najnovšej výstavy 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina. Tvorivá dielňa sa uskutoční 25. júna 2022 (sobota) o 15.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 6 rokov. Vstupné je 2 €.
Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne sú obyvatelia dubových lesov.
V úvode sa návštevníci zoznámia s Prírodnou rezerváciou Kurinecká dubina, ktorá je najstaršou chránenou oblasťou v súčasnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Pred 240 rokmi založil Pál Markó v Rožňave manufaktúru na spracovanie kože
Napísal(a) S. Holečková
Jeden z prvých priemyselných podnikov na území Gemerskej župy, kožiarsku manufaktúru rodiny Markóovcov, založil v roku 1782 v Rožňave šikovný garbiarsky cechmajster Pál Markó (1751 – 1819). Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou.
K priemyselnému rozvoju pôvodnej prevádzky na spracovanie kože došlo až neskôr, v 40-tych rokoch 19. storočia, pod vedením jeho syna Józsefa Markóa (1791 – 1849). Vďaka nemu sa rodinný podnik rozrástol a zveľadil a manufaktúra získala v roku 1844 kráľovské výsady. Naďalej pracovala pod názvom József Markó és fia (Jozef Markó a syn) a mala formu verejnej obchodnej spoločnosti. Na svoju prevádzku potrebovala predovšetkým surové kože a tých mala dostatok. Okrem pomocného materiálu – loja, masti a tukov potrebných na morenie koží, tvorili najväčšiu časť prevádzkových nákladov prepravné náklady.
Banícke múzeum v Rožňave má 120 rokov * Múzejníci chystajú oslavy
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v dňoch 7. a 8. júna 2022 konferenciu 12 dekád Baníckeho múzea v Rožňave, ktorá sa uskutoční v kongresovom centre na Radnici na Námestí baníkov 16 v Rožňave.
Konferencia, ktorá sa bude konať pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, Rastislava Trnku, bude súčasťou osláv 120. výročia založenia Baníckeho múzea v Rožňave a pre všetkých zúčastnených je prichystaný bohatý program. Okrem zamestnancov múzea budú mať prednášky aj fundovaní odborníci z Rožňavy, ako aj z celého Slovenska.
Ako informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič: „Konferenciu slávnostne otvoríme 7. júna o 13:30 hod. na Radnici príhovormi, po ktorých už budú nasledovať samotné prednášky.

Rimavská Sobota, 30. 05. 2022 – V priestoroch Gemersko-malohontského múzea 9. júna 2022 (streda) o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina“. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom. Výstava predstaví jedinečné územie, ktoré prezentuje pokročilé formy sukcesie bývalých pasienkových lesov s ukážkami mohutných dubov v rôznom štádiu dožívania. Výstava potrvá do 31. augusta 2022.
Zásluhou lesníka a fytogeografa Ing. Tibora Blattného, ktorý pôsobil aj v Rimavskej Sobote, bola v roku 1952 vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Kurinec. Je najstarším chráneným územím v súčasnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina a vyhlásená bola v období ešte pred prvým zákonom o ochrane prírody (r. 1955), kedy ochrana prírody spadala pod Slovenský pamiatkový ústav.
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-