Nové knihy

Nové knihy (60)

Vydali už 13. ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT

Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v roku 2017 podarilo vydať už jeho 13. ročník. Prinášame v ňom najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov.
Tematické zameranie príspevkov sa sústreďuje na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemera-Malohontu a blízkeho Novohradu. Obsahovo sa zborník člení na kapitoly podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia.

Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov je názov novej knihy Alexandra Botoša

V stredu 31. januára 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“, ktorej autorom je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. Kniha s názvom Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov z pera Alexandra Botoša, na 132 stranách, približuje čitateľovi praveké, protohistorické, včasnostredoveké, stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota. Čitateľ sa v prezentovanej knihe môže okrem iného dočítať o významnom osídlení mesta v neskorej a mladšej dobe bronzovej, počas ktorého môžeme územie súčasného mesta označiť za významné hospodárske a obchodné centrum pilinskej a kyjatickej kultúry. Z tohto obdobia je z územia mesta Rimavská Sobota známych niekoľko sídlisk (osád), štyri bronzové poklady a žiarové pohrebisko pilinskej a kyjatickej kultúry.

piatok, 19 január 2018 20:22

Vyšla ďalšia kniha o dejinách Ratkovej

Napísal(a)
Vyšla ďalšia kniha o dejinách Ratkovej

Na sklonku roku 2017 vyšla nová monografia pod názvom Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Jej obsah, ako už napovedá názov, je venovaný dejinám obce Ratková (okres Revúca). Autori, Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová, sa tentokrát, v nadväznosti na ich predchádzajúcu publikáciu Ratková v historických a archívnych retrospektívach (2015), venujú najmä najstarším a starším obyvateľom Ratkovej. Cez pohľad do zachovaných historických zápisov a listín (takmer všetky sú v publikácii zdokumentované na obrázkoch) sa sústredili na mená konkrétnych osôb, ktoré sú v nich zaznačené.

Tibor Ehrenfeld

Nedávno vydalo Gemerské osvetové stredisko (GOS) publikáciu „Az utolsó túlélő” (Posledný pozostalý), ktorá obsahuje spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda. Poukazuje na ľudský osud, ktorý nesie v sebe všetky krutosti 40-tych rokov 20. storočia. Zároveň dokumentuje, ako sa život rodiny pána Ehrenfelda pod vplyvom mocenskej politiky daného obdobia zmenil, a ako medzitým stále sa stupňujúce napätie narušilo atmosféru pokojného mestečka. „Naozaj sa cítim byť šťasná, že som mohla poznať takého výnimočného človeka, ako je Tibor Ehrenfeld,

Vychádzajúci román Zuzany Širokej z Rochoviec Jabloňové lásky má votkaný genetický kód slovenských žien

Nový rok 2017 pre mladú pani Zuzanu Širokú z Rochoviec začína nozaj veľmi príjemne. Už je isté, že vo vydavateľstve Ikar 10. januára vyjde jej román Jabloňové lásky. O svojej novej knižke sa nám krátko pred vyjdením zdôverila, že v jej historickej línii sa spomína dávna tradícia pestovania ovocných stromov v našom regióne Gemera, ktoré sa nachádzali nielen v Brdárke, ale aj v Rochovciach, Ochtinej, Jelšave a mnohých iných obciach.

Beseda s historikom Pavlom Mičianikom o knihe vojaka rakúsko-uhorskej armády – Samuela Činčuráka Vojna

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na besedu s historikom Pavlom Mičianikom - 20. októbra 2016 (štvrtok) o 16.00 hod. Predstaví knihu Samuela Činčuráka „Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914-1918“, ktorá obsahuje spomienky vojaka rakúsko-uhorskej armády Samuela Činčuráka.

Vyšiel Slovník betliarskeho nárečia od autora Ľudovíta Jána Šomšáka

Furmani patrili v minulosťi medzi ďeďinskú šlechtu. Buli skúsení a múdri luďe. Choďili do sveta, velo slišeli a ešte väc viďeli, domóu nosili zvesťi o kotrié se ďelili s chlapmi v keršme pri pive a pálenke. Nerás priniésli kaďejakie veci s kotrími potem handlovali v ďeďine. Buli to tverďí, šikóvni, do sveta súci chlapi

O skvelej monografii Betliar s jej zostavovateľom a s krajanmi

Milé a veľmi srdečné stretnutie krajanov sa uskutočnilo dňa 17. mája 2016 v Roland Café v Bratislave, kde sa stretli dvaja Betliarčania - JUDr. Ľudovít Ján Šomšák a Mgr. Ľudmila Ulrichová s Dr. Ondrejom Dobošom. JUDr. Šomšák je zostavovateľom skvelej monografie o Betliari, priniesol ju ako darček Dr. Dobošovi a je len prirodzené, že sa priatelia rozprávali najmä o tejto publikácii a o Gemeri.

Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi

babela frantisekNajnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.

Vyšla nová zaujímavá kniha - Ratková v historických a archívnych retrospektívach

V týchto dňoch vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine vyšla nová zaujímavá kniha Ratková v historických a archívnych retrospektívach. Jej autori Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová sa zamerali na „zlatý vek“ tohoto kedysi prekvitajúceho mestečka - z obdobia 17. a s presahom až do 20. storočia. Nie je históriou Ratkovej, ona je pohľadom dozadu a reflektuje pozoruhodné skutočnosti z minula. Jej obsah vychádza z autentických historických dokumentov a zachovaných listín, z ktorých citované texty sú v prevažnej väčšine ponechané pôvodnej štylistickej podobe a neprepísané do súčasnej slovenčiny, pretože podľa vyjadrenia autorov „staré pôvodné texty zachovávajú charakter a ducha svojej doby a spôsob dávneho dorozumievania sa, čím je možné priblížiť si historický kolorit a naturel dávnych čias tak, akoby sa súčasník sám v ňom nachádzal. Písané v takomto autentickom dobovom podaní môžu zaujať mimoriadne pôsobivým sugestívnym dojmom a v obrazových ukážkach tiež autenticitou vlastného rukopisu pôvodcu a tvorcu zápisu.“

Strana 3 z 5