vianocny 20241223 143756

nedeľa, 14 júl 2013 16:42

Gemerčania, rozumieme gemerčine? Doporučený

Napísal(a) Mgr. Gabriel Róžai
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Milí krajania, milé krajanky, vedeli ste o tom, že:

  • po gemerských lúkach sa v lete preháňajú skočki?
  • žabäcia ošká sa v máji premieňajú na nádobnú belavú kvetinku?
  • v hustej hvare môžeme okrem pencurákov či penclov naďabiť aj na hadäcú postel?
  • ak bude najtro padat (či padač), nemali by sme zabudnúť na ambríl?
  • je zbytočné učiť barana liezť po rôjtle?
  • rozkotúľané živie striebro môže byť životu nebezpečné?
    (Výklad významu týchto slov nájdete v závere príspevku.)

Uvažoval som, akým spôsobom uvediem tento príspevok, aby som dokázal vyjadriť jedinečnosť a neopakovateľnosť gemerských nárečí. Nakoniec som si povedal, že namiesto úvodných slov vhupnem priamo do témy a zhlboka načriem do ich bohatej studnice. Myslím si, že gemerské nárečia – vďaka svojej nezvyčajnosti a odlišnosti od okolitých slovenských nárečí, ale aj pestrej diferencovanosti v rámci samotného regiónu – si určite zaslúžia pozornosť rodákov a zároveň majú potenciál osloviť aj tých, ktorí našli na Gemeri svoj nový domov. Ich osobitosť neostala bez povšimnutia ani u významných slovenských literátov či národných buditeľov, ktorí z nich čerpali plným priehrštím. Za všetkých spomeňme aspoň Gemerčanov Pavla E.

Dobšinského (v domácom nárečí zapísal napr. ľudovú rozprávku O ednom chudobnom mlinarevi), Gustáva Reussa (originál jeho vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda bol napísaný v gemerskom dialekte), Samuela Ormisa či Ľudovíta Kubániho, ktorý v poviedke Mendík využil jedno z gemerských nárečí na jazykovú charakterizáciu známej literárnej postavy: mäsiara Volovca. Kubáni však zaujal aj svojím autorským slovníkom, popretkávaným rôznymi „gemerizmami“ (napr. kamža, tajsť, strimovať), ktoré dali dielu charakteristickú regionálnu pečať a zároveň potvrdili, že slovná zásoba Gemera dokáže zaujímavo obohatiť a spestriť umelecký jazyk slovenskej literatúry. Často sa pohybujem po Slovensku a viem, že v jazykovo uvoľnenejšej, neoficiálnej komunikácii ľudia radi siahajú po nárečových slovách, snažiac sa nimi ozvláštniť, spestriť svoj jazykový prejav, odľahčiť komunikáciu či navonok vyjadriť príslušnosť k svojmu rodisku alebo k regiónu, v ktorom žijú. Niektoré z nárečových slov môžu byť natoľko späté s konkrétnym regiónom, že mnohí jeho obyvatelia po nich siahnu aj v oficiálnom jazykovom styku a ich nespisovnosť si uvedomia až po upozornení zo strany komunikačných partnerov (spomeňme napríklad príslovku neskoro, ktorá sa na Gemeri často nahrádza nárečovým tvarom pozde). Nárečie je ešte stále pevnou zložkou národného jazyka, ktorá je spojená s bezprostrednou jazykovou komunikáciou v kruhu rodiny, priateľov, krajanov. Nie je však kategóriou nemennou: vplyvom rôznych faktorov sa môže meniť, v krajnom prípade aj zaniknúť. Myslím si, že by bolo veľkou škodou prísť o toto v celoslovenskom meradle osobité nárečie. V súvislosti s týmto tvrdením by som chcel spomenúť konštatovanie slovenského jazykovedca Eugena Jónu, ktorý na margo susediaceho ipeľského nárečia – rozšíreného na pomerne malom geografickom území a odlišujúceho sa od okolitých nárečí – uvádza, že jeho výrazné jazykové znaky sa strácajú, a teda „ipeľské nárečie patrí viac minulosti ako prítomnosti a budúcnosti“. Uvedené konštatovanie sa do značnej miery vzťahuje aj na gemerský región. Výrazný vplyv na túto skutočnosť má migrácia obyvateľstva, hospodársky a s ním i kultúrny a jazykový vplyv silnejších regiónov a centier obklopujúcich územie v súčasnosti neprosperujúceho Gemera, ako aj oslabené kultúrne a spoločenské vzťahy medzi jednotlivými okresmi bývalej Gemerskej župy (predovšetkým kontakty nášho Rožňavského okresu s okresom Revúca, ktorý nám bol a domnievam sa, že ešte stále je kultúrne i jazykovo najbližším okresom, a to aj napriek tomu, že nás v súčasnosti rozdeľujú hranice dvoch odlišných vyšších územných celkov). Mojím osobným prianím – a možno aj apelom na ľudí pôsobiacich v kultúre – je, aby sa nám Gemerčanom podarilo zachovať spoločnú vývinovú kontinuitu aspoň v kultúrnej oblasti, pre ktorú by nemali byť hranice súčasných krajov prekážkou. Pokiaľ ide o prítomnosť, k zachovaniu nášho nárečového bohatstva prispievajú významnou mierou miestne folklórne súbory a iné ľudovoumelecké zoskupenia (spomeňme napríklad ochotnícky divadelný súbor Kočorhen z Revúčky), ako aj ďalší jednotlivci, interpreti a odborníci pôsobiaci v oblasti regionálnej kultúry vrátane jej zanietených šíriteľov. Za ich citlivý prístup k udržiavaniu a odovzdávaniu kultúrneho dedičstva našich predkov im patrí veľká vďaka.

V nasledujúcej časti príspevku na vás čaká kvíz gemerčiny, v ktorom si môžete overiť svoje nárečové znalosti, alebo sa aspoň dozvedieť pár nových, verím, že zaujímavých informácií. Do kvízu som zaradil slová známe na území celého Gemera, ale aj slová, ktoré sa používajú v konkrétnej gemerskej oblasti, zaujímavé svojím znením, teda hláskovým ustrojením, či osobitým, atypickým významom.

Poznámky: podčiarknutý znak ¬ ä čítajte ako dlhé široké ä. Nárečové slová sú zapísané kurzívou. Vychádzajúc zo zjednodušenej fonetickej transkripcie zapisujem v týchto slovách iba mäkké i (aj za spis. y). Mäkká výslovnosť je vždy označená mäkčeňom (ďeťi), v ostatných prípadoch je výslovnosť tvrdá (nechodí).

1. Ako je možné, že sa ščiepanki zvyknú klásť do pece, a pritom sa nimi nedá kúriť?
2. Prečo behá gemerským záhradkárom pri slove zimórijä mráz po chrbte?
3. Majú ríbezle a ríbajzel niečo spoločné?
4. Prečo by mašina nemala skončiť v rukách detí?
5. Patrí trnovia prase medzi domáce zvieratá?
6. Striehnu horári či poľovníci na mókuški?
7. Nosia muži kamžu?
8. Dá sa vechet konzumovať?
9. Ako nám môže byť v kuchyni nápomocný tolšär?
10. Prečo by hrdým vlachovským dievkam nemalo vo výbave chýbať hlädidlo?
11. Môže si veverička pochutiť na korkolúzoch?
12. Kupujú sa šmingi v drogérii?
13. Ako sa na Gemeri hovorí šatke, ktorou si ženy prikrývajú hlavu?
14. V Hankovej sa voľakedy hovorilo: Prepelica leto oznamuje, no a už se chlebu gazda raduje. Akého živočícha pomenúva prepelica?
15. Prečo sa v Gočove umývajú sudi každý deň?
16. Ako sa hovorí na Gemeri hojdačke?
17. Dokážete preložiť vety v gemerskom nárečí do spisovnej slovenčiny?

  • a) Val mi šance. (Rakovnica, RV)
  • b) Hlec, kelo cimbolou na tom dachu jesto! (Rejdová, RV)
  • c) Volí se genšenská túren zvalit, ako tá pálenka vilät. (Honce, RV)
  • d) Ta demanka šitko pokeltovala, a teraz ma f puľariku bieuno. (Vyšná Slaná, RV)
  • e) Góľe ľeťá, buďe pľušť. (Muráň, RA)
  • f) Na ščianke je košär položení. (Sirk, RA)
  • g) Täto za tétéšom išli. (Mníšany, RA)
  • h) Kúpila son ďeťen ednú geregiňi. (Kokava nad Rimavicou, PT; v min. súčasť Gemersko-malohontskej župy)

Tabuľka správnych odpovedí.

Číslo otázky

Správna odpoveď

1.

Pretože nejde o naštiepané drevo, ako by sa mohlona prvý pohľad zdať, ale o sušené ovocie, presnejšie sušené krížalky ovocia (väčšinou jabĺk, hrušiek), spisovne zvané aj štiepky. Aby sa skôr usušili, dávali sa do vyhriatej pece. S obľubou sa konzumovali počas priadok, „na sliny“, aby ženy čím viac napriadli. Takto sa nazývajú štiepky v Rejdovej. Ďalšie názvy: šťapanki (Čierna Lehota), ščiapanki (Ratková), šťiepanki (Muráň, Tisovec), šťapki (Gočaltovo), ščiäpki (Rybník), šušianki (Rožň. Bystré), sušianki (Štítnik), šušienki (Gem. Poloma) a i.  

2.

Pretože zimórijä im narobí v záhrade poriadnu neplechu: rozryje im záhony, je to totiž krt. Takto ho nazývajú v Rakovnici, v Rožňavskom Bystrom a zhodne, prípadne i v rôznych hláskových obmenách (zimórija, zimorlije a i.) aj v mnohých iných gemerských obciach (Honce, Ochtiná, Markuška, Slavoška, Muránska Dlhá Lúka, Revúca, Rákoš, Hostišovce, Rybník, Brusník a i.). Iné názvy: kertica (Vyšná Slaná), krťica (Klenovec), rijävica (Henckovce).

3.

Okrem prvých troch písmen vonkoncom nič. Ríbajzlel pomenúva v čiernolehotskom nárečí strúhadlo (napr. na strúhanie zemiakov). Iné názvy: rajbajznik (Rejdová), räjbadlo (Vlachovo), reseló (Rakovnica), rajbáš (Honce), rajbák (Rozložná), ríbajzlík (Brusník) a i.

4.

Pretože zápalky deťom do rúk nepatria. Pomenovanie mašina vo význame zápalky je zaužívané v Rakovnici a v Rožňavskom Bystrom a rovnako aj vo viacerých obciach stredného a západného Gemera (mašini; napr. Sirk, Kameňany, Brusník, Revúčka, Ploské). Iné názvy: švábliki (Rozložná), švábelká (Revúca).

5.

Nepatrí. A klobásky či jaternice z ježka by nám zrejme tiež veľmi nechutili. Takto sa nazýva jež napríklad v Ochtinej, v Rochovciach či v Revúcej. Iné znenia: ternovo prasä (Rakovnica), trnova prasä (Brusník), jiežik/ježo (Gemerská Poloma) a i.

6.

Iba v rakovnickej riekanke:  Jä som malí chlapec, viskošial som na pec. Z peci do kúta, zabial som kohúta. Kohút na hrušku, horár pre pušku, zabial mókušku. Mókuška = veverica (napr. Rakovnica, Slavoška, Rybník, Revúca, Ochtiná). Inak: veveriška, veveric a i.

7.

Pokiaľ viem, tak iba v Škótsku. Na Gemeri nosia kamže či kanže, teda sukne, iba ženy.

8.

Teoreticky by to bolo možné, no rozhodne vám to neodporúčam. Je v ňom príliš veľa baktérií a určite by vám nechutil. Takto sa v Rožňavskom Bystrom nazýva handrička na riad. V Revúcej sa hovorí: Koť se nechce vechťíkom, potom se misí nechťíkom. V niektorých obciach sa pod slovom vechet rozumie aj zväzok slamy, ktorý sa okrem iného používal aj na umývanie koní v potoku (napr. Rejdová, Vyšná Slaná). Iné názvy: pomitok (Vlachovo), pomítník (Kobeliarovo), čutak (Rakovnica).

9.

Svoje uplatnenie nachádza pri prelievaní tekutín do fliaš či nádob s užším hrdlom. Ide o lievik. Takto sa nazýva v Gočaltove, v Rozložnej a v mnohých iných gemerských obciach (tolčär – Štítnik, tonšärik – Rakovnica, Gemerská Poloma, tóšär – Rybník, tóšärik – Brusník ap.). Toto slovo bolo prevzaté z maďarčiny. Iné názvy: lievik, liavik, liävik, ľievik, ľevik.  

10.

Aby sa doň mohli kedykoľvek pozrieť. Takto totiž vo Vlachove – a v rôznych hláskových obmenách aj na väčšine Gemera – nazývajú zrkadlo (okrem hlädidlo aj hledidlo – Rejdová, ohlädžidlo – Ratková, ohledidlo – Jelšava ap.). Toto podstatné meno je odvodené od slovesa pozerať, hľadieť, ktoré má na Gemeri najčastejšie podobu hlädet/hlädeč (a inak).     

11.

Áno. Súčasťou jej potravy sú okrem lieskových orechov či mladých výhonkov aj korkolúzi, teda šušky – plody ihličnatých stromov. Takto ich nazývajú v obciach v okolí Štítnika, napríklad v Koceľovciach, v Ochtinej, v Rochovciach či v Markuške. Iný názov: čutka, šiška. 

12.

Šmingi by sme v drogérii hľadali zbytočne: pestujú sa v záhradách. Sú to egreše. Takto, prípadne aj ako šmíngi, sa nazývajú vo viacerých obciach ležiacich severne od Štítnika, napr. v Čiernej Lehote, v Koceľovciach, v Ochtinej, v Slavoške  ap. Ďalšie názvy: šminki (Revúca), košmingi (Nižná Slaná), osmingi (Henckovce), chminki (Vyšná Slaná), chmienki (Vlachovo), kosmaški (Honce), pchiňe (Tisovec), bicki (Brusník), biske (Kyjatice) a i.

13.

Na Gemeri sa šatke hovorí hantúšok (Vlachovo, Slavoška, Nandraž, Muránska Dlhá Lúka, Ochtiná, Čierna Lehota a i.), prípadne aj krátko – hantušok, a to v obciach ležiacich blízko Horehronia (Rejdová, Vyšná Slaná, Hanková, Muránska Zdychava ap.). V niektorých obciach (najmä južnejšie v okolí Rožňavy) sa skloňuje v ženskom rode: hantúška (Gem. Poloma, Henckovce, Rakovnica, Honce a i.). Výrazu hantúšok je blízke slovo hantúch, ktoré v gemerskom nárečí pomenúva uterák. Ide o slová prevzaté z nemčiny.

14.

Výraz prepelica (aj prepeliška, prepelička, prepelka, prepelic, prepeľicä) pomenúva motýľa. V tomto význame sa používa v mnohých gemerských obciach (Vyšná Slaná, Vlachovo, Rejdová, Brdárka, Kobeliarovo, Gem. Poloma, Kameňany, Revúca, Jelšava, Rakovnica, Ochtiná, Muránska Dlhá Lúka a i.).

15.

Pretože v Gočove, ale aj v mnohých iných obciach Slanskej a Štítnickej doliny, sa pod pojmom sudi (niekde aj suďina) rozumie kuchynský riad. Iné názvy: räd, riéd, gráti; posledný tvar sa vyskytuje iba v obmedzenom počte gemerských obcí, slovo gráti sa v gemerskom nárečí oveľa častejšie používa na pomenovanie šiat: Ber si aj gráti hed od náz zo šifoníra! (Prihradzany).   

16.

Najčastejšie sa označuje názvom hinta či hintaška/hintačka (Slavoška, Rejdová, Vyšná Slaná, Klenovec, Vlachovo, Ochtiná, Gemerská Poloma, Rakovnica, Drienčany, Sirk ap.). V Rejdovej sa rozlišuje hinta visiaca zo stropu (na kolísanie detí) a hintačka, teda hojdačka mimo izby (domu). S týmto podstatným menom súvisí aj sloveso hintat se/hintač sä vo význame hojdať sa, kolísať sa. Iné názvy: kolísanka, kolísaška, kolimbaška.  

17.

Preklad viet v gemerskom nárečí do spisovnej slovenčiny: 

$1a)      Vôl mi kríva.

$1b)      Pozri, koľko cencúľov je na tej streche!

$1c)      Nech sa radšej hončianska veža zvalí, ako by sa mala tá pálenka vyliať. (volit = chcieť radšej)

$1d)      Tá potvora všetko pomíňala, a teraz má v peňaženke voľno („prievan“). (bieuni = voľný, priveľký)

$1e)      Bociany letia, bude čľapkanica (daždivé počasie).

$1f)       Na podstení je kôš položený.

$1g)      Tadiaľto po hradskej išli. (hradská – vyasfaltovaná cesta)

$1h)      Kúpila som deťom jednu dyňu.

 

Význam nárečových slov v úvodnej časti príspevku:

 

skočka                           lúčny koník (Sirk, Rejdová, Vyšná Slaná, Ochtiná, Rakovnica, Slavoška a i.), skoška (Gem. Poloma), skoš’ka (Kokava nad Rimavicou, š’ – vyslov ako východoslov. ś)

žabäcia ošká                       nezábudka (Rakovnica)

nádobní                                krásny/utešený (napr. Ratková, Jelšava, Rožňavské Bystré, Rakovnica), ďalšie významy: veľmi dobrý, vzácny

belaví                                   belasý

hvara                                   les (prevažná časť stredného Gemera)

pencurák                              hríb, huba (Slanská a prevažne aj Štítnická dolina), pencel (Rozložná, Chyžné ap.), päncel (Sirk, Rybník ap.), penceľ (Muránska Dlhá Lúka)  

hadäcá postel                     papraď (Rakovnica)

najtro                                   zajtra (Sirk, Kameňany, Rochovce, Rejdová, Rybník, Rakovnica ap.)

padat                                     pršať (napr. Rejdová, Rakovnica), padač (napr. Rybník, Chyžné), padať (napr. Muráň)

ambríl                                  dáždnik (Revúca, Čierna Lehota, Rakovnica, Gem. Poloma a i.), ambrieľ (Tisovec)

rôjtla                                    rebrík (Rejdová)

živie striebro                       ortuť (Gemerská Poloma)

 

Zoznam bibliografických odkazov:

BAKOŠ, S. 1994. Krátky slovník nárečia slovenského – gemerského: Ako sa rozprávalo v stredogemerskom Rybníku. Bratislava : PRINT-SERVIS, 1994. 181 s. ISBN 80-88755-10-7.
BALLEKOVÁ, K. a i. 2006. Slovník slovenských nárečí 2, L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1066 s. ISBN 80-224-0900-6.
BRUSNIČAN, M. 1987. Juhovýchodná rečová a nárečová hranica stredného Gemera. In: Vlastivedné štúdie Gemera 5. Martin : Osveta, 1987, s. 152 – 276.
BUFFA, F. a i. 1994. Slovník slovenských nárečí 1, A – K. Bratislava : Veda, 1994. 936 s. ISBN 80-224-0183-8.
GALLO, J. 1983. Muránska Zdychava. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1983. 336 s.
JÓNA, E. 2009. Novohradské nárečia. Bratislava : Veda, 2009. 164 s. ISBN 978-80-224-1070-0.
ORLOVSKÝ, J. 1975. Stredogemerské nárečia. Martin : Osveta, 1975. 266 s.
ORLOVSKÝ, J. 1982. Gemerský nárečový slovník. Martin : Osveta, 1982. 424 s.
ROMAN, J. 1974. Kokavské nárečie. Martin : Osveta, 1974. 88 s.
Online Tisovský slovník [online]. 2012 [cit. 2013-03-03]. Dostupné na internete: <http://www.tisovec.com/slovnik/list/tisovsky/slovensky/>.
Škola dlholúckeho nárečia [online]. 2011 [cit. 2013-03-05]. Dostupné na internete: <http://www.muranskadlhaluka.sk/?page=detailaktuality&cisloaktuality=43>.

Mgr. Gabriel Rožai

{jcomments on}

 

Čítať 8853 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:17
Zverejnené v Nárečie
Viac z tejto kategórie: « Dva ľudové príbehy z hornogemerských Rochoviec Írečitou rejdovčinou o Mocnom Ďurmanovi, zbojníkovi z Rejdovej, ako sa stretol s hôrnymi chlapmi »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore