sobota, 25 december 2010 10:22

Dva ľudové príbehy z hornogemerských Rochoviec Doporučený

Napísal(a) Gabriel Rožai
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

O šiarnoknežníkovi
Búl ráz edon~král a mal bars peknú diavku. Bula taká pekná, že se jé žädná princezná na svete nevirónala. Preto se aj tak trímala. Tiaš pódala, že nikoho nechce, len toho, chto bi mal zlatí zup. Ale ženícha zo zlatim zubom dlúho nebulo chírat. Buli velé bohatí a krásní paropci, kotrí se o nú prali, velé a takí, ša se jé pášili, ale žädon nemal s nich zlatí zup. Rás~šól do kaštiala dákí pán. Nebúl ani pekní, ani príjemní, ale mal zlatí zup. Ak to princezná se dozvedela, barz banovala, že bula taká hrdá. Nedalo se už niž robit – musela ho vzät. Bula hrdá a lútost jú trímala calia tri dni. Jé muž jé pódal, že

musí každí pätog~od né odés. Preš, to nepódal. Princezná ši chcela, ši nechcela, musela pristát. Tag žili vedno velé roki pri svornosti, ale jé bulo precaj divno, že jé muš každí pätok chodí hed~a gde chodí. Rá~šla za nim, ša van nevedel. Išól róno na cinterín. Muš stúpil do králóské kripti a pustil se do mrtvich tial. To kod~ona zbadala, od leku skoro omdlela a zaprísehala se, že ho vädz nechce ani videt. Muž zbadal, že ho žena videla a o šitkom via už, umianil si, že jú skántrí. Van bul šiarnoknežník a premenil se v jé matere. Žena prišla domó, najšla tam matere a sanovala se jé: „Ach, drahá mamo, kobi ste vedeli, akiho to mám muža! Každí pätok chodí na cinterím na šlovecinu.“ Ftom šiarnoknežník jú schitil a rostrhal na kusi a povedal: „To ti otplata za tvojú hrdos, že si druhiho nechcela, chiba zo zlatim zubom.“ 

O maškoch

Dagde na Mašecom kopcu blísko dedini vídávali gazdove svojo maški. Mali tam schvadze a rešovali si, ša se stane. Lude tam chodili našúvat.
Pre~tureckó vojnó vopredok vedeli od nich, ša bude. Ko~ce komu daš stratilo, tiaš šól tam našúvat. Maški preträsali šicko.
V~jedné dedine búl strašní ožran, kotor se zo svojó ženó velé razi vadil za každú mališkost. Išól rá~z mesta z jermoku. Kod vinšól z hvari, zbadal svojho kacúra. Išól za nim a videl velé maški. A jeho kacúr zašel rosprávet: „Dnez bude u ná~zas krik. Náž gazda, kod nemá svojú lošku, robí hurk. A jä som~u jú skril do peci; to zaz gazdina vifasuje.“
Gazda išól domó a žena mu dala jest. Nedala mu lošku, pripomnúl jé. „Nemažem jú nigde najs, neviam, gde je zapotrošená,“ otpódala nastrašená žena. „Tag daj, akú máš!“ Kacúr sedel~už na lavici pot pecó. „Chod mi do komori pre sekerku,“ posialal ženu gazda, a ona si mislela, že ozaj jú chce zabit pre tú lošku. Ale odoprút se bála. Ko~cekeru prinesla, nahala si dvere otvoreňa, abi mohla ujst, kobi jé gazda ublížil. Kod gazda vezmúl sekerku, pritähnúl se gu kacúrovi a tot, ak to zbadal, vitrepal oblok a hibaj. Gazda pozrúl do peci a naozaj loška tam bula. Druhí gazda na Pasní den, ko~druhí išli na pólnošnú, išól si zarapšicovat. A ag~išól okolo pastírni, zbadal, že se tam sviatí. Pozrúl dnu a ša vidí! Maški tam tancovali; dva sedeli na polici a ošamí sviatili mesto lampiškoch a jeho kacúr sedel za prípeckom a hral na gajdoch. Gazda f chiži rešoval a kacúr, ak to šúl, šól po~ctval a zadräpnúl gazdu za nohu, potom skošil mu na grg a ledvádz ho otrhli. Toto, kod~edon šloveg rešoval na poseckoch, maška, kotrú mal už velé roki, schitila ednoho z rešujúcich zubamí a dräpamí za ruku, kotrú mal položenú  na kolene, až mu krv striakala a dlúho se musel hojit. Inde zas chodila chrška na šustra. Zavezmúl se, že nepajde spat, kim tá hodina nemine. Bulo to v lete a van~otvoril oblok; prišla do chiži maška, sedla si na kraj posteli a driamala. Tu se odrazu sträsla a rozospatá zahrešila si: „Hle, mrcina, buli bi som spadla!“ Šuster, ak to šúl, vezmúl lápsig~a mašku bar~zbil. Ujšla oblokom. A rano bula suseda calá posinetá a väcé razi neprišla.   
(Rozprával Ján Demko, 35-ročný. Zapísané v auguste 1941.)

Prepis dvoch nárečových ukážok (viď použitá literatúra) z gemerskej obce Rochovce (okres Rožňava). V ukážkach zapisovateľ využíval niektoré znaky charakteristické pre zápis nárečového textu (zachovaná asimilácia, napr. [tag daj] = tak daj, [zlatí zup] = zlatý zub, [po~ctval] = pod stval, [bar~zbil] = barz zbil ap.). Znak [~] označuje splývavú výslovnosť (výslovnosť bez prestávok). Texty boli z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti doplnené úvodzovkami pri priamej reči (ktoré použil v jednom prípade aj zapisovateľ), upravené slová v texte: otpódala namiesto odpódala v origináli, pastírni namiesto paztírni, ftom (prísl.) namiesto v tom. Podčiarknutý znak [ä] označuje dlhé široké ä, ktoré sa v Gemeri vyskytuje namiesto spisovnej dvojhlásky ia.

Použitá literatúra:
ORLOVSKÝ, J.: Nárečové texty z Gemera. In  Linguistica Slovaca, 4 – 6. 1946 – 1948, s. 332 – 346.
Upravil: Gabriel Rožai
{jcomments on}

Čítať 3342 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:15

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.