Dakodi na dedžinách bulo velé poveršivich ludží. Ponajväc ženi buli takiato. V Repiščoch buli takáto Jamrichová nénika. Ebi zmo vedeli o koho sä edná a táto nezostáli "v anonimite", tak to buli stará mama známimu hercovi Dušanovi Jamrichovi, šva do Repíšč chodživ na "vakácie", alebo väšia svätki.
Naozaj velmi poveršivá buli. Pán Boh chrán, ebi na Luciu prišla do jich domu ako prvá žena, ši mladá, ši stará, to bulo edno. Varuj het! Bula taká jich povera, ež sliapki prestanú niašč vajíška, kravi potratä mliako a ktovia šva sä ešče stane planiho v dome.
Preto na Luciu do Jamrichó chodžili zavšäs rana chlapci, od susedó Nemogó, luckač. Luckali asi takto: "Luckám, luckám, orechi kluckám, doniasol som vám kus oceli, ebi vám sliapki vajcä nosili." Povinošč si splnili a nénika jich aj obdarovali. To bulo radošči z toho, šva jich nénika Jamrichová naložili do vaškó, alebo dákó kapsiškó, šva si už na podarúnki pripravili.

Raz sä aj tak stálo, ež chlapcó predbehla edná nénika, starké Jamrichové, z rodžini. A tak si chlapci vipošúli ak jú privítala na Luciu. Iste si to do kalendárä na dlho zapísala. 

Vítanka bula asi takáto:

{jcomments on}