sobota, 04 apríl 2015 20:07

Sirkovskym nárečím: Takú páchu má len chlebík

Napísal(a) O.H. +. J.D.
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

si domaci chliebNeviam, gďe ag bulo po vojne, ale u nás bula velká biada. Luďe pódali, ež hlad je psu brat. A mali pravdu. Vojna ludží vikältovala. Šva mali tí majetnejší dašva po léhauzoch na horšia šäsi odloženva, šitko pomínäli. Kobi aj buli kceli chudobnéjšim dašim kus vipomvadz, nebulo nišoho. Už ani ťé múki nebulo, šva bi buli mactará na chlebík zapravili. 
Šva mali neborka starká robič? Lašnia bruchi ďečí bulo treba dašim nakrmič. A tak hútali, akó cestó sä majú puščič do sveta a domó doniašč za žmän múki. Naložili si do plachčiški tóvár: fläški s petróléjom, hrudki karbitu do salferkoch i kupänskia cverni a vibrali sä na dolnú zem vikšeftovač z toho daš za múku. 

Cestu poznali ešče z ťich šäsó, koj buli f prvé svetové vojne za svojim mužom, vojäkom, v Miškócu a v Níreďházu. Koj aj za tó múkó nebulo treba až tak ďeläko chodžič, ebi jim bulo bátréši, zobrali si zo sobó mojho staršiho brata Vlada. Mali aj kus šeščia, lebo o pár dní sä vráčili domó s batohom múki a peknim kusom domášné slaninki a edon párok klbások. To bula radošč. 

Hnedž na druhí ďen vinesli z komori do kuchini takva velkva koritko. Zapravili f nom kvások na cesto, prikrili ho takim väšim bialim prtkom, ebi do rana vikislo. Potom

zavšäs rána urobili šitko preto, abi sä mahó chlebík piašč. Velká pec zo šparhétom bula tuvom na dvore. Rozložili tuto f né ohník a potom priložili takia väšia bukovia kluchti, ebi sä pec porädne vihräla. Potom ťia žerävia uhlíki vihräbali ohräblom z peci gu dvercom a tak na také velké lopate posádzäli peknia okrúhlia, ešče f surovom stave, chlebíki. Do kažďiho urobili palcom džiarku a pekne ho prežehnali. Pekli šešč chlebíkó a edon postruhen. 

stara pec1 intŠicí zmo si posädali okolo peci a šekali zmo na tú prenáramne fajnú páchu chlebíka. Medzi ťim nám starká upekli z malich kúščikó chleboviho cesta podplamäníki. Juj, ši to len bula dobrota nad šitki dobroťi sveta. Tá pácha misela bič bars mocná a vetrík misev dúchač od Strániški (hvarka nad našim dvorom), okolo potoška do Jasenkovia dvora, lebo zmo nemiseli dlho šekač, kím sä v našom dvore objavili ťetka od višnich Jasenkó - doma jich volali madža. Už mali okolo ďeväďesät rokó. Jich prítomnošč pre nás znamenala, ež chlebík buďe skoro upešení. Oni dobre veďeli, ež za chlebíkom sä budú sádžäč do peci aspon dve ťapše z "babó". Tá sä mohla hnedž ješč a dvašlo sä z né aj našé ťetke. Na chlebík zmo miseli poškač do druhiho dnä. Neveďeli zmo sä doškač do rána. To bulo radošči z té chumkavé kvaroški a mäkuškí posredok chlebíka. 

Tešili zmo sä, ež sä zas kus najamo. Ale s chlebíkom sä miselo špórovač, lebo tot sä nepiakó kažďí ďen. Darme zmo sä modlili "Chléb náš vezdejší dej nám dnes!" Kim bú, tag bú, a koj ho nemali zo šoho upiac, tag nebú. Toďi nám buli dobria aj omrvinki z neho, alebo šva i len tá fajná pácha po chlebíku f komore, gďe bú odložení visoko na polici.

(Úryvok z knihy: Herich,Dacho: Šva sä stálo, ši sä nestálo...)

{jcomments on}

 

Čítať 20139 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:47

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!