pondelok, 20 február 2012 17:07

Zo spomienok starej matere v polomskom nárečí Doporučený

Napísal(a) KZ
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Gunár na frieju
Dakedy lude hodne spievali: na svaďbe, na kerštenu, na pohrebe, v koštele, na Všechsvätych pri hroboch. Aj  v polu pri kosenu, pri hräbánu, za kravami keď pásli, dievky na kockoch, parobci hor dedinô, dlô dedinô spevom chodili hlavne pod jäsien keď mali regrúti rukovať.
Vtedy v každem dvore, aj my zmo chovali husi aj gunárä. Keď parobci spevom išli po dedine, ta tot gunár sa jim ozýval – gágal. Parobkoch to ráz nahnevalo, brány vtedy lude nemali, vejšli do dvora, otvorili chlievšok, gunárovi ulapili pysk, aby negágál  a odnesli ho na vyšný konec, tam bývala u Bäbäšky taká staršä dievka – Zuzana, šes leto spávala

v komore, ta jie ho vyhläškom puštili do tie komory. Zuzana ho samozrejme vydúrila a vôn do rana gágál popod túren.
Rano maťstará išli vypuštiť husi a gunár niet. Hlädali ho kolo potôška po dedine. Od Mrichnišky Julka išli  na mašinu ta sä jich opytujú: Šô hlädáte tetko?  Tále gunár nám skapál od vešera. Nehlädajte ho, chote pod túren tam vám gágá od pôlnoci, u Bäbäšky pri Zuzane búl od vešera na frieju, parobci jie ho tam puštili. Aj tak sä šeläď dakedy bavila.
-KZ-

 
























{jcomments on}

Čítať 2227 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:08

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.