vlastne ešte viac umocňovalo krásu prednej izby, ktorá aj v Gemeri mala oddávna
reprezentačný význam. Tam obyvatelia domov mali uložené to najkrajšie, najlepšie, najcennejšie, čo vlastnými rukami vyhotovili tak pre seba, ako i pre svojich hostí. Výstavno-predajný objekt na Námestí SNP v Bratislave ešte nedávno bol uzatvorený, pretože sa rekonštruoval a pripravoval novým šatom privítať návštevníkov s niečim novým. Slávnostné otvorenie staronových výstavno-predajných priestorov sa uskutočnilo v priestoroch predajne ÚĽUV na Námestí SNP 12, dňa 21. 11. 2013. Súčasne s ním prebehla aj vernisáž prvej výstavy v priestoroch na námestí, ktorá mapuje tradičné remeslá v regióne Gemer. Postupne sa na tomto mieste oboznámite s vybranými regiónmi Slovenska a ich tradičnou kultúrou zdokumentovanou v zbierkach Múzea ľudovej umeleckej výroby. Zakúpiť si môžete samozrejme aj produkty tradičnej a inšpirovanej remeselnej výroby zo súčasnosti. „Našim cieľom je podporovať remeslá a to aj prostredníctvom ochrany a podpory ohrozených remeselných techník formou podpory predaja zanikajúcich remeselných výrobkov,“ hovorí Mgr. Dana Kľučárová, PhD., generálna riaditeľka Ústredia ľudovej umeleckej výroby. „Chceme naučiť ľudí, že ľudovoumelecké výrobky nie sú len obyčajné suveníry, ale súčasť našej kultúry a histórie,“ dodáva Dana Kľučárová.
Vynovenými priestormi som bol potešený a nadšený najmä preto, že prvými artefaktami, ktoré tu predstavujú sú výrobky ľudových umelcov z Gemera. Ako to vlastne v Prednej izbe výstavno-predajného priestoru ÚĽUV-u vyzerá, vám dokresľuje aj niekoľko fotografií, ktoré mi poskytlo Ústredie ľudovo-umeleckej výroby v Bratislave. Potešenie v nej iste nájdu aj iní návštevníci, ale určite ju nevynechajú ani Gemerčania žijúci v hlavnom meste Slovenska. Nájdu tu oveľa viac, než vám sprotredkúva mojich niekoľko riadkov textu.
Ondrej Doboš, Bratislava

































Ani som sa nenazdal ako ľahko som sa pred pár dňami v Bratislave na Námestí SNP dostal do prostredia nášho krásneho Gemera. Neboli tam síce hory Slovenského rudohoria, ani doliny riek Slaná a Rimava, či Muránka, ale ani podzemné priestory jaskyne Domica, Dobšinskej ľadovej jaskyne, či Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ba ani kaštieľ v Betliari, ani zrúcaniny hradu Muráň tu nestáli. Cez výklad predajne na spomínanom námestí najprv na mňa žmurkali výrobky zručných výrobcov takých predmetov, ako sú rôzne 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a