našom vidieku. Ľudia to ohodnotia i dajú novú inšpiráciu, tak, ako to využili Pukančania.
Potom sa naše kroky nasmerovali k ďalším majstrom. Okrem babičiek a dedkov, ktorí sa predvádzali svojou šikovnosťou za stolmi stánkov, bolo vidieť aj niekoľko mladých, ale už šikovných tínedžerov. Smelo sa posadili vedľa nich a svojou šikovnosťou sa snažili napodobniť ozajstných ľudových umelcov. Zopár som ich našiel napr. aj medzi paličkárkami. A to sa mi veľmi páčilo. Veď tak sa mladí naučia drobnej, mravčej práci, užitočnému remeslu a akosi prirodzene budú prejavovať naďalej svoju lásku k nemu.
Nebudem detailne opakovať to, čo som už vlani uviedol. Hľadal som medzi davmi návštevníkov i množstvom stánkov ľudí z nášho Gemera. Musím sa priznať, že ich aj v tomto roku bolo málo. Nechýbal však známy rezbár z Revúcej Pavol Ferdinandy s manželkou. Videl som, že neprišiel do Bratislavy ani tentoraz zbytočne. Mnohí obdivovali jeho samorasty ako pastierske, poľovnícke i vychádzkové palice, ozembuchy, kyjaky a iné. Rád poskytol rady i služby okoloidúcim i kupujúcim. Potešila ho i návšteva generálnej riaditeľky ÚĽUV-u, pani Dany Kľučárovej. Áno, videl som na tých istých miestach ako vlani viacerých, ktorí znovu prišli sem a s láskou predvádzali svoje umenie. Tak ako napríklad pani Amália Schönová z Čierneho Balogu. Aj ostatní, ktorých nemenujem, podľahli vďačnosti bratislavských divákov.
Potešilo ma aj tohto roku vystúpenie ľudových skupín, či súborov v altánku na Hviezdoslavovom námestí. Porozprával som sa i s členmi mužskej speváckej skupiny z Heľpy. Pravda, iba medzi ich vystúpením. Chlapi urastení, oblečení v peknom ľudovom kroji, s výraznou červenou farbou v ornamentoch na košeliach nie raz roztlieskali svojimi piesňami z Heľpy i jej okolia prítomných divákov. Spomenul som si na môjho internetového priateľa Janka S. z USA, ktorý ešte ako dieťa strávil chvíľu svojho života v Heľpe. Niektorí návštevníci stránky Maj Gemer ho poznajú ako „obuvníka, ktorý sa učiteľom stal“. Pravda, bolo to veľmi dávno, nik si z prítomných na neho nespomínal, ale potešilo ma aspoň to, že vedeli o jeho kamarátovi Jožkovi P., ktorý pravidelne z východu Slovenska ešte aj teraz prichádza do Heľpy a podieľa sa na organizovaní turistiky v tejto obci. Časť z ich vystúpenia, ako aj z vystúpenia súboru z neďalekého Braväcova na strednom Slovensku, ktoré takisto obdivovali vďační diváci, som zachytil na videu.
Takto by som si vedel spomenúť na mnohých tých, ktorí po dva dni spríjemňovali svojím umením voľné chvíle strávené na tomto podujatí v historickej časti mesta celým rodinám i jednotlivcom prichádzajúcim nielen z Bratislavy a blízkeho okolia.. Iba mne bolo trošku smutno, že som nemohol stretnúť niekoho z „majstrov“ z horného Gemera. Myslím si, že je to na škodu. Veď je čo, i koho ukázať aj pri takejto príležitosti. Len neviem, kde je chyba, či v organizátoroch, alebo u tých, ktorí podporujú remeslníkov na hornom Gemeri.
Radšej sa teda popozerajme spoločne na niekoľko záberov z tohto dvojdňového podujatia, ktoré som pripravil aj pre vás.
Pre Maj Gemer pripravil Ondrej Doboš

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-