našom vidieku. Ľudia to ohodnotia i dajú novú inšpiráciu, tak, ako to využili Pukančania.
Potom sa naše kroky nasmerovali k ďalším majstrom. Okrem babičiek a dedkov, ktorí sa predvádzali svojou šikovnosťou za stolmi stánkov, bolo vidieť aj niekoľko mladých, ale už šikovných tínedžerov. Smelo sa posadili vedľa nich a svojou šikovnosťou sa snažili napodobniť ozajstných ľudových umelcov. Zopár som ich našiel napr. aj medzi paličkárkami. A to sa mi veľmi páčilo. Veď tak sa mladí naučia drobnej, mravčej práci, užitočnému remeslu a akosi prirodzene budú prejavovať naďalej svoju lásku k nemu.
Nebudem detailne opakovať to, čo som už vlani uviedol. Hľadal som medzi davmi návštevníkov i množstvom stánkov ľudí z nášho Gemera. Musím sa priznať, že ich aj v tomto roku bolo málo. Nechýbal však známy rezbár z Revúcej Pavol Ferdinandy s manželkou. Videl som, že neprišiel do Bratislavy ani tentoraz zbytočne. Mnohí obdivovali jeho samorasty ako pastierske, poľovnícke i vychádzkové palice, ozembuchy, kyjaky a iné. Rád poskytol rady i služby okoloidúcim i kupujúcim. Potešila ho i návšteva generálnej riaditeľky ÚĽUV-u, pani Dany Kľučárovej. Áno, videl som na tých istých miestach ako vlani viacerých, ktorí znovu prišli sem a s láskou predvádzali svoje umenie. Tak ako napríklad pani Amália Schönová z Čierneho Balogu. Aj ostatní, ktorých nemenujem, podľahli vďačnosti bratislavských divákov.
Potešilo ma aj tohto roku vystúpenie ľudových skupín, či súborov v altánku na Hviezdoslavovom námestí. Porozprával som sa i s členmi mužskej speváckej skupiny z Heľpy. Pravda, iba medzi ich vystúpením. Chlapi urastení, oblečení v peknom ľudovom kroji, s výraznou červenou farbou v ornamentoch na košeliach nie raz roztlieskali svojimi piesňami z Heľpy i jej okolia prítomných divákov. Spomenul som si na môjho internetového priateľa Janka S. z USA, ktorý ešte ako dieťa strávil chvíľu svojho života v Heľpe. Niektorí návštevníci stránky Maj Gemer ho poznajú ako „obuvníka, ktorý sa učiteľom stal“. Pravda, bolo to veľmi dávno, nik si z prítomných na neho nespomínal, ale potešilo ma aspoň to, že vedeli o jeho kamarátovi Jožkovi P., ktorý pravidelne z východu Slovenska ešte aj teraz prichádza do Heľpy a podieľa sa na organizovaní turistiky v tejto obci. Časť z ich vystúpenia, ako aj z vystúpenia súboru z neďalekého Braväcova na strednom Slovensku, ktoré takisto obdivovali vďační diváci, som zachytil na videu.
Takto by som si vedel spomenúť na mnohých tých, ktorí po dva dni spríjemňovali svojím umením voľné chvíle strávené na tomto podujatí v historickej časti mesta celým rodinám i jednotlivcom prichádzajúcim nielen z Bratislavy a blízkeho okolia.. Iba mne bolo trošku smutno, že som nemohol stretnúť niekoho z „majstrov“ z horného Gemera. Myslím si, že je to na škodu. Veď je čo, i koho ukázať aj pri takejto príležitosti. Len neviem, kde je chyba, či v organizátoroch, alebo u tých, ktorí podporujú remeslníkov na hornom Gemeri.
Radšej sa teda popozerajme spoločne na niekoľko záberov z tohto dvojdňového podujatia, ktoré som pripravil aj pre vás.
Pre Maj Gemer pripravil Ondrej Doboš



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a