padlo pre botanickú záhradu. Do cieľa nášho záujmu nás doviezla električka č.1. Za vstupnou bránou oči sa hnedˇ popásli na predjarnej kráse úžasnej prírody. Prvé kvety, rozvíjajúce sa listy, nové šaty rôznorodých stromov, kríkov vábili, lákali. Ponúkali oázu pokoja, pestrofarebnú symfóniu, spolupatričnosť.
Pri prehliadke botanickej záhrady klasicky chodíme do skleníkov. Exotické rastliny pripomínajú tropický prales, vlhkú klímu a ponúkajú rôznorodosť rastlinných druhov. Skleník so sukulentami ohúril. Potvrdila to pestrosť druhov. Počas celej prehliadky sme sa cítili ako v inom svete, na inom kontinente.
Kto chcel niečo z tej krásy vlastniť, mal možnosť si rôzne druhy rastlín zakúpiť. Živá spomienka sa tak denne pripomína v byte. Pri dobrej starostlivosť sa odvďačí svojím exotickým vzhľadom, nevšednou metamorfózou.
Čas rýchlo ubiehal. Že sme tam boli tri hodiny, ani nám to neprišlo. Našťastie vnuk mal so sebou fotoaparát a ten cvakal. Nezastavil sa. To je pekné. To je zaujímavé. To má úžasný tvar. To je skvele osadené medzi skalkami. Námetov na fotografovanie bolo neúrekom. O tom, že to tak bolo, vás presvedčí zopár fotografií, ktoré prikladáme.
Botanickú záhradu sme opúšťali plní dojmov, zážitkov, fotografických záberov. Po ceste domov sme to ešte rozdiskutovali, pripravili sa na novú prácu – triedenie fotozáberov. A čo bolo hlavné? Skvelé a zmysluplné prežitie celého dopoludnia.
Rakovnica, apríl 2011
Text: Dedo Jozef
Foto: Vnuk Marko
{gallery}kultura/botanicka{/gallery}
{jcomments on}

































Hlavné mesto našej republiky Bratislava sa môže pýšiť množstvom podujatí od januára do decembra. Akcie využívajú nielen obyvatelia mesta, ale aj iní návštevníci. V apríli tohto roku sme mali šťastie a zúčastnili sa na akciách Dňa otvorených dverí samosprávy hlavného mesta „Bratislava pre všetkých“. Náš príchod z horného Gemera do Bratislavy sa tak stal, i keď náhodou, dobre načasovaný.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a