Slovenska. K výstave vychádza obsiahly katalóg.
Pôvodným impulzom pre vznik výstavy bola prezentácia výsledkov slovenského partnerstva na medzinárodnom projekte Fotografia Europeana (Európske fotografické depozitáre digitalizovaných snímok historickej kvality). Kvalita i flexibilita digitálneho obrazu však vynikne najmä v stretnutí s originálom a jeho jedinečnou aurou. Do súboja aura verzus digitál preto vstupujú aj autentické historické snímky.
Fotografia zachytáva to, čo už nikdy nebude rovnaké, teda smrť okamihu. Na podobnom princípe funguje aj divadlo, ktoré prebieha a zároveň zomiera v čase a priestore medzi hercami a divákmi. Dlho to bola jedine fotografia, ktorá mu zabezpečovala ďalší život.
O histórii divadla i jeho fotografovaní vypovedajú unikátne dobové herecké portréty, portréty divadelných súborov a v súvislosti s technickým vývojom postupne aj snímky z inscenácií. Množstvo vizuálnych dokumentov je svedectvom o bohatej a rôznorodej činnosti divadelníkov a divadelníčok na celom území dnešného Slovenska aj mimo neho – od bábkových produkcií cez činoherné inscenácie až po operu a balet. Mimoriadne pôsobivé sú najmä skupinové fotografie divadelných súborov profesionálov aj amatérov.
Nehralo sa však iba na javisku. Divadelné prostriedky ako predpísané repliky, kostýmy či premyslená scénografia dominovali v mestských slávnostiach aj vo vidieckych obradoch a zábavách. Dobové fotografie zachytili teatrálnosť prostých hier neznámych detí aj pohrebov verejne činných osobností.
Súčasťou expozície je virtuálna podoba výstavy Všetky naše včerajšky (All Our Yesterdays) so 120 digitalizovanými fotografiami z celej Európy, ktorá vznikla v spolupráci partnerov projektu Fotografia Europeana.
Anna Grusková, kurátorka výstavy: „Výstava v klasickej i progresívnej elektronickej podobe umožňuje nazrieť do čias pred druhou svetovou vojnou, keď sa ľudia neponárali do monitorov a displejov, ale v divadelných dekoráciách pózovali pred objektívmi tých, ktorí pre nás zachytili ich dojímavý teatrálny svet.“




























Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným múzeom pripravil unikátnu výstavu z digitálnej kolekcie najstarších divadelných a paradivadelných fotografií z územia 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a