a láska.
„Čím krajšie, čím významnejšie a čím zmysluplnejšie veci vidíme, o to bližšie sme k absolútnej pravde.“ – Láma Ole Nydahl.
Mesačnú výstavu bude sprevádzať bohatý program. Pre návštevníkov je pripravené každodenné odborné sprevádzanie výstavou (od 13:00 do 15:00) s možnosťou zúčastniť sa vedenej meditácie (o 16:15). Pravidelné prednášky na tému buddhizmu pripravili organizátori na každú stredu počas trvania výstavy. Štyri soboty budú venované premietaniu dokumentárnych filmov, naplánované sú aj celodenné workshopy pre všetkých návštevníkov.
Výstava Priestor a Radosť sa koná v budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave od 4. februára do 1. marca 2015. Organizátormi výstavy sú Slovenské národné múzeum a Občianske združenie Spoločnosť buddhizmu Diamantovej cesty – Karma Kagjü. Viac informácií k výstave na – www.priestoraradost.sk, www.buddhizmus.sk, www.snm.sk.
Manfred Seegers (autor výstavy) pochádza z Nemecka. Po ukončení päťročného štúdia sa stal autorizovaným buddhistickým učiteľom. V rokoch 1990 – 2000 študoval a vyučoval na KIBI (Karmapov medzinárodný buddhistický inštitút) v Novom Dillí. V roku2009 získal titul magistra filozofie z religionistiky na anglickej University of Kent. Jeho knihy Základné budhistické pojmy a O meditácii boli preložené do mnohých jazykov. V súčasnosti prednáša o buddhizme v mnohých krajinách, pôsobí tiež v Medzinárodnom inštitúte pre tibetské a ázijské štúdia v Španielsku, ako riaditeľ Open University.
Sprievodné podujatia k výstave:
Odborné sprevádzania – denne (okrem pondelka) o 13:00, 14:00, 15:00
Meditácie – denne (okrem pondelka) o 16:15
Prednášky – streda o 17:30
4. 2. – Úvod do buddhizmu – Nadčasové hodnoty a trvalé šťastie (Miroslava Šilanová)
11. 2. – Buddhistické útočisko – Oslobodenie od utrpenia (Artur Przybyslawski)
18. 2. – Buddhistické meditačné metódy (Jakub Kadlec)
25. 2. – Päť buddhovských rodín (Zsuzsa Koszegi)
Workshopy – každú sobotu (4.2. - 1.3.) od 10:00 do 16:00
Tsa tsa je tibetský výraz používaný pre reliéfy obrazov Buddhov.
Sobotné tvorivé dielne výroby sadrových odliatkov tsa tsa sú určené pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o ich techniku výroby a význam.
Filmová sobota – sobota o 15:00, premietanie dokumentárnych filmov:
7. 2. – Buddhizmus na západe
14. 2. – Rev leva
21. 2. – Jogíni Tibetu
28. 2. – Tajná cesta do Tibetu
































Slovenské národné múzeum vo februári prinesie výstavu viac ako 100 vzácnych sôch buddhov, thángk a rituálnych umeleckých predmetov, ktoré priblížia návštevníkom kultúru Tibetu. Súčasťou výstavy Priestor a Radosť budú aj denné meditácie a odborné sprevádzania, organizátori pripravili aj prednášky a workshopy. Výstava sa bude konať v sídelnej budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave od 4. februára do 1. marca 2015.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-