roka, ale bolo aj obdobím mágie a ľudových zvykov, z ktorých mnohé pretrvali až do súčasnosti.
Rozľahlé priestory Bratislavského hradu v sebe ukrývajú hneď niekoľko zaujímavých výstav.
Umenie a príroda stredovekej Európy ponúka jedinečnú možnosť pozrieť sa na ne očami vtedajších umelcov. Návštevníkmi obľúbená expozícia Ako sa meral čas približuje rozdielny pohľad a predstavy o čase a jeho vnímaní rozličnými kultúrami v rôznych obdobiach. Zbierka ponúka možnosť prezrieť si vzácne kalendáre z 14. a 15. storočia, vysvetlí pôvod vzniku kalendárov, ale aj cestovné Slnečné hodiny či Glóbus hviezdnej oblohy z roku 1603. V múzeu Bratislavského hradu prebiehajú aj výstavy Na počiatku bolo Slovo... RUSKÉ IKONY, Zrkadlo s pamäťou či unikátna výstava vzácnych pokladov Archívne klenoty.
Lákadlom pre návštevníkov je aj nedávno otvorená výstava 120 rokov Slovenského národného múzea, ktorá v sídelnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave ponúka
nahliadnutie do bohatej histórie a zbierok múzeí po celom Slovensku. Výstava približuje nielen vývoj múzea, ale prezentuje aj najhodnotnejšie zbierkové predmety a artefakty, medzi nimi aj herbár lietajúceho mnícha Cypriána, generálsku čiapku M. R. Štefánika či imitácie pracovní archeológa či prírodovedca.
Vianoce sú obdobím prekvapení, radosti, pokoja a zázrakov. O tom, že zázraky sa predsa len dejú sa budú môcť presvedčiť návštevníci veľkého hradu v Malých Karpatoch, hradu Červený Kameň od 27. do 30. decembra počas scénického predstavenia Vianoce na hrade s podtitulom Vianočný zázrak.
Silvia Turnerová
Otváracie hodiny múzeí Slovenského národného múzea počas Vianočných sviatkov 2013 a Nového roka 2014
Slovenské národné múzeum, Sídelná budova, Vajanského nábrežie 2, Bratislava
otvorené denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00, posledný vstup o 16:30
31. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 12:00, posledný vstup o 11:30
24. a 25. 12. 2013, 1. a 6. 1. 2013 – zatvorené
SNM – Prírodovedné múzeum, Bratislava
24. a 25. 12. 2013, 1. 1. 2014 – zatvorené
26. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 17:00 (posledný vstup 16:30)
31. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 12:00 (posledný vstup 11:30)
SNM – Historické múzeum, Bratislavský hrad
otvorené denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00 (posledný vstup o 16:00)
31. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 15:00 (posledný vstup o 14:00)
23. - 25. 12. 2013, 1. a 6. 1. 2014 - zatvorené
SNM – Hudobné múzeum (strediská Bratislava i kaštieľ v Dolnej Krupej)
od 23. 12. 2013 do 6. 1. 2014 (vrátane) – zatvorené
SNM – Múzeum židovskej kultúry, Bratislava
23. – 26. 12., 28. 12. – 1. 1. 2014 – zatvorené
27.12. a od 2. 1. 2014 otvorené
Múzeum karpatských Nemcov na Slovensku
24. – 26. 12. 2013, 28. – 30. 12. 2013, 1. 1. 2014 – zatvorené
27. 12. 2013 otvorené od 10:00 do 16:30
31. 12. 2013 otvorené od 10:00 do 12:00
SNM – Múzeum Červený Kameň
23. – 26. december 2013, 1. január 2014 – zatvorené
21., 22., 27. – 30. december – otvorené od 10:00 do 15:00
- klasické prehliadky I. okruhu o 10:00, 13:00, 15:00 hod a klasické prehliadky II. okruhu o 11:15, 14:15 hod
- inscenované vianočné prehliadky (od 27. – 30. 12.2013) o 11:00, 13:00, 14:00, 15:00
SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre
od 23. 12. 2013 do 7. 1. 2014 – zatvorené
Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
od 23. 12. 2013 do 7. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách
23. december – 1. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum Slovenských národných rád v Myjave
23. december – 1. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek – hrad Modrý Kameň
otvorené denne v čase od 9:00 do 15:00 (posledný vstup o 14:00)
21. 12., 22. 12., 24. – 26. 12., 28. 12., 29. 12. 2013 – zatvorené
1. 1., 4. 1., 6. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum Bojnice
otvorené denne okrem pondelok (23. a 30. 12.) v čase od 10:00 do 15:00
Nočná prehliadka s duchmi a strašidlami – 28. a 30. 12. 2013 o 19:00
24., 25. 12. 2013, 1. 1. 2014 – zatvorené
Slovenské národné múzeum v Martine
Etnografické múzeum
otvorené utorok – piatok od 9:00 do 17:00, sobota a nedeľa 10:00 do 18:00
24. – 26. 12. 2013, 1. a 6. 1. 2014 – zatvorené
Múzeum slovenskej dediny, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku
otvorené utorok – piatok, nedeľa od 10:00 do 14:30
24. – 26. 12. 2013, 1. a 6. január 2014 – zatvorené
Múzeum Martina Benku, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku
20. 12. 2013 – 6. 1: 2014 – zatvorené
Múzeum Karola Plicku
až do odvolania z technických príčin zatvorené
SNM – Múzeum Betliar
otvorené od 9:30 do 14:00 (hodinové vstupy so začiatkom o 9:30, 11:00, 12:30, 14:00)
23. – 26. 12.2013, 1. a 6. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Spišské múzeum v Levoči
Historická radnica, Dom Majstra Pavla a výstavné priestory na Námestí Majstra Pavla 40
24. a 25. 12. 2013, 1.1.2014 - zatvorené
otvorené 26. 12. od 13:00 do 17:00,
27. 12. od 9:00 do 17:00,
28. a 29. 12. od 13:00 do 17:00
30. 12. od 9:00 do 17:00
31. 12. od 9:00 do 13:00
2. a 3. 1. 2014 od 9:00 do 17:00
4. 1. od 13:00 do 17:00
5. 1. od 9:00 do 17:00
6. 1. od 13:00 do 17:00
Pre návštevníkov sú v Levoči pripravené výstavy K počiatkom jezuitov na Spiši, Ján Voško z reštaurátorskej tvorby – v historickej radnici. Vo výstavných priestoroch sídelnej budovy sú pripravené Spišské Vianoce – Vianoce z babičkinej truhlice ako sprievodné podujatie k prebiehajúcej výstave U nas na Spišu.
NKP – Spišský hrad bude počas decembra 2013 a januára 2014 pre verejnosť zatvorený.

































Nočné prehliadky vo vianočnom Bojnickom zámku, výstava o predvianočných a vianočných zvykoch a unikátnych betlehemov v Martine, predstavenie Vianočný zázrak na hrade Červený Kameň či viaceré zaujímavé expozície na Bratislavskom hrade - Slovenské národné múzeum pripravilo pre návštevníkov po celom Slovensku zaujímavý program aj počas vianočných prázdnin.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-