roka, ale bolo aj obdobím mágie a ľudových zvykov, z ktorých mnohé pretrvali až do súčasnosti.
Rozľahlé priestory Bratislavského hradu v sebe ukrývajú hneď niekoľko zaujímavých výstav.
Umenie a príroda stredovekej Európy ponúka jedinečnú možnosť pozrieť sa na ne očami vtedajších umelcov. Návštevníkmi obľúbená expozícia Ako sa meral čas približuje rozdielny pohľad a predstavy o čase a jeho vnímaní rozličnými kultúrami v rôznych obdobiach. Zbierka ponúka možnosť prezrieť si vzácne kalendáre z 14. a 15. storočia, vysvetlí pôvod vzniku kalendárov, ale aj cestovné Slnečné hodiny či Glóbus hviezdnej oblohy z roku 1603. V múzeu Bratislavského hradu prebiehajú aj výstavy Na počiatku bolo Slovo... RUSKÉ IKONY, Zrkadlo s pamäťou či unikátna výstava vzácnych pokladov Archívne klenoty.
Lákadlom pre návštevníkov je aj nedávno otvorená výstava 120 rokov Slovenského národného múzea, ktorá v sídelnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave ponúka
nahliadnutie do bohatej histórie a zbierok múzeí po celom Slovensku. Výstava približuje nielen vývoj múzea, ale prezentuje aj najhodnotnejšie zbierkové predmety a artefakty, medzi nimi aj herbár lietajúceho mnícha Cypriána, generálsku čiapku M. R. Štefánika či imitácie pracovní archeológa či prírodovedca.
Vianoce sú obdobím prekvapení, radosti, pokoja a zázrakov. O tom, že zázraky sa predsa len dejú sa budú môcť presvedčiť návštevníci veľkého hradu v Malých Karpatoch, hradu Červený Kameň od 27. do 30. decembra počas scénického predstavenia Vianoce na hrade s podtitulom Vianočný zázrak.
Silvia Turnerová
Otváracie hodiny múzeí Slovenského národného múzea počas Vianočných sviatkov 2013 a Nového roka 2014
Slovenské národné múzeum, Sídelná budova, Vajanského nábrežie 2, Bratislava
otvorené denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00, posledný vstup o 16:30
31. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 12:00, posledný vstup o 11:30
24. a 25. 12. 2013, 1. a 6. 1. 2013 – zatvorené
SNM – Prírodovedné múzeum, Bratislava
24. a 25. 12. 2013, 1. 1. 2014 – zatvorené
26. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 17:00 (posledný vstup 16:30)
31. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 12:00 (posledný vstup 11:30)
SNM – Historické múzeum, Bratislavský hrad
otvorené denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00 (posledný vstup o 16:00)
31. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 15:00 (posledný vstup o 14:00)
23. - 25. 12. 2013, 1. a 6. 1. 2014 - zatvorené
SNM – Hudobné múzeum (strediská Bratislava i kaštieľ v Dolnej Krupej)
od 23. 12. 2013 do 6. 1. 2014 (vrátane) – zatvorené
SNM – Múzeum židovskej kultúry, Bratislava
23. – 26. 12., 28. 12. – 1. 1. 2014 – zatvorené
27.12. a od 2. 1. 2014 otvorené
Múzeum karpatských Nemcov na Slovensku
24. – 26. 12. 2013, 28. – 30. 12. 2013, 1. 1. 2014 – zatvorené
27. 12. 2013 otvorené od 10:00 do 16:30
31. 12. 2013 otvorené od 10:00 do 12:00
SNM – Múzeum Červený Kameň
23. – 26. december 2013, 1. január 2014 – zatvorené
21., 22., 27. – 30. december – otvorené od 10:00 do 15:00
- klasické prehliadky I. okruhu o 10:00, 13:00, 15:00 hod a klasické prehliadky II. okruhu o 11:15, 14:15 hod
- inscenované vianočné prehliadky (od 27. – 30. 12.2013) o 11:00, 13:00, 14:00, 15:00
SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre
od 23. 12. 2013 do 7. 1. 2014 – zatvorené
Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
od 23. 12. 2013 do 7. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách
23. december – 1. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum Slovenských národných rád v Myjave
23. december – 1. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek – hrad Modrý Kameň
otvorené denne v čase od 9:00 do 15:00 (posledný vstup o 14:00)
21. 12., 22. 12., 24. – 26. 12., 28. 12., 29. 12. 2013 – zatvorené
1. 1., 4. 1., 6. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum Bojnice
otvorené denne okrem pondelok (23. a 30. 12.) v čase od 10:00 do 15:00
Nočná prehliadka s duchmi a strašidlami – 28. a 30. 12. 2013 o 19:00
24., 25. 12. 2013, 1. 1. 2014 – zatvorené
Slovenské národné múzeum v Martine
Etnografické múzeum
otvorené utorok – piatok od 9:00 do 17:00, sobota a nedeľa 10:00 do 18:00
24. – 26. 12. 2013, 1. a 6. 1. 2014 – zatvorené
Múzeum slovenskej dediny, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku
otvorené utorok – piatok, nedeľa od 10:00 do 14:30
24. – 26. 12. 2013, 1. a 6. január 2014 – zatvorené
Múzeum Martina Benku, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku
20. 12. 2013 – 6. 1: 2014 – zatvorené
Múzeum Karola Plicku
až do odvolania z technických príčin zatvorené
SNM – Múzeum Betliar
otvorené od 9:30 do 14:00 (hodinové vstupy so začiatkom o 9:30, 11:00, 12:30, 14:00)
23. – 26. 12.2013, 1. a 6. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Spišské múzeum v Levoči
Historická radnica, Dom Majstra Pavla a výstavné priestory na Námestí Majstra Pavla 40
24. a 25. 12. 2013, 1.1.2014 - zatvorené
otvorené 26. 12. od 13:00 do 17:00,
27. 12. od 9:00 do 17:00,
28. a 29. 12. od 13:00 do 17:00
30. 12. od 9:00 do 17:00
31. 12. od 9:00 do 13:00
2. a 3. 1. 2014 od 9:00 do 17:00
4. 1. od 13:00 do 17:00
5. 1. od 9:00 do 17:00
6. 1. od 13:00 do 17:00
Pre návštevníkov sú v Levoči pripravené výstavy K počiatkom jezuitov na Spiši, Ján Voško z reštaurátorskej tvorby – v historickej radnici. Vo výstavných priestoroch sídelnej budovy sú pripravené Spišské Vianoce – Vianoce z babičkinej truhlice ako sprievodné podujatie k prebiehajúcej výstave U nas na Spišu.
NKP – Spišský hrad bude počas decembra 2013 a januára 2014 pre verejnosť zatvorený.
































Nočné prehliadky vo vianočnom Bojnickom zámku, výstava o predvianočných a vianočných zvykoch a unikátnych betlehemov v Martine, predstavenie Vianočný zázrak na hrade Červený Kameň či viaceré zaujímavé expozície na Bratislavskom hrade - Slovenské národné múzeum pripravilo pre návštevníkov po celom Slovensku zaujímavý program aj počas vianočných prázdnin.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.