roka, ale bolo aj obdobím mágie a ľudových zvykov, z ktorých mnohé pretrvali až do súčasnosti.
Rozľahlé priestory Bratislavského hradu v sebe ukrývajú hneď niekoľko zaujímavých výstav.
Umenie a príroda stredovekej Európy ponúka jedinečnú možnosť pozrieť sa na ne očami vtedajších umelcov. Návštevníkmi obľúbená expozícia Ako sa meral čas približuje rozdielny pohľad a predstavy o čase a jeho vnímaní rozličnými kultúrami v rôznych obdobiach. Zbierka ponúka možnosť prezrieť si vzácne kalendáre z 14. a 15. storočia, vysvetlí pôvod vzniku kalendárov, ale aj cestovné Slnečné hodiny či Glóbus hviezdnej oblohy z roku 1603. V múzeu Bratislavského hradu prebiehajú aj výstavy Na počiatku bolo Slovo... RUSKÉ IKONY, Zrkadlo s pamäťou či unikátna výstava vzácnych pokladov Archívne klenoty.
Lákadlom pre návštevníkov je aj nedávno otvorená výstava 120 rokov Slovenského národného múzea, ktorá v sídelnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave ponúka
nahliadnutie do bohatej histórie a zbierok múzeí po celom Slovensku. Výstava približuje nielen vývoj múzea, ale prezentuje aj najhodnotnejšie zbierkové predmety a artefakty, medzi nimi aj herbár lietajúceho mnícha Cypriána, generálsku čiapku M. R. Štefánika či imitácie pracovní archeológa či prírodovedca.
Vianoce sú obdobím prekvapení, radosti, pokoja a zázrakov. O tom, že zázraky sa predsa len dejú sa budú môcť presvedčiť návštevníci veľkého hradu v Malých Karpatoch, hradu Červený Kameň od 27. do 30. decembra počas scénického predstavenia Vianoce na hrade s podtitulom Vianočný zázrak.
Silvia Turnerová
Otváracie hodiny múzeí Slovenského národného múzea počas Vianočných sviatkov 2013 a Nového roka 2014
Slovenské národné múzeum, Sídelná budova, Vajanského nábrežie 2, Bratislava
otvorené denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00, posledný vstup o 16:30
31. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 12:00, posledný vstup o 11:30
24. a 25. 12. 2013, 1. a 6. 1. 2013 – zatvorené
SNM – Prírodovedné múzeum, Bratislava
24. a 25. 12. 2013, 1. 1. 2014 – zatvorené
26. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 17:00 (posledný vstup 16:30)
31. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 12:00 (posledný vstup 11:30)
SNM – Historické múzeum, Bratislavský hrad
otvorené denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00 (posledný vstup o 16:00)
31. 12. 2013 otvorené od 9:00 do 15:00 (posledný vstup o 14:00)
23. - 25. 12. 2013, 1. a 6. 1. 2014 - zatvorené
SNM – Hudobné múzeum (strediská Bratislava i kaštieľ v Dolnej Krupej)
od 23. 12. 2013 do 6. 1. 2014 (vrátane) – zatvorené
SNM – Múzeum židovskej kultúry, Bratislava
23. – 26. 12., 28. 12. – 1. 1. 2014 – zatvorené
27.12. a od 2. 1. 2014 otvorené
Múzeum karpatských Nemcov na Slovensku
24. – 26. 12. 2013, 28. – 30. 12. 2013, 1. 1. 2014 – zatvorené
27. 12. 2013 otvorené od 10:00 do 16:30
31. 12. 2013 otvorené od 10:00 do 12:00
SNM – Múzeum Červený Kameň
23. – 26. december 2013, 1. január 2014 – zatvorené
21., 22., 27. – 30. december – otvorené od 10:00 do 15:00
- klasické prehliadky I. okruhu o 10:00, 13:00, 15:00 hod a klasické prehliadky II. okruhu o 11:15, 14:15 hod
- inscenované vianočné prehliadky (od 27. – 30. 12.2013) o 11:00, 13:00, 14:00, 15:00
SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre
od 23. 12. 2013 do 7. 1. 2014 – zatvorené
Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
od 23. 12. 2013 do 7. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách
23. december – 1. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum Slovenských národných rád v Myjave
23. december – 1. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek – hrad Modrý Kameň
otvorené denne v čase od 9:00 do 15:00 (posledný vstup o 14:00)
21. 12., 22. 12., 24. – 26. 12., 28. 12., 29. 12. 2013 – zatvorené
1. 1., 4. 1., 6. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Múzeum Bojnice
otvorené denne okrem pondelok (23. a 30. 12.) v čase od 10:00 do 15:00
Nočná prehliadka s duchmi a strašidlami – 28. a 30. 12. 2013 o 19:00
24., 25. 12. 2013, 1. 1. 2014 – zatvorené
Slovenské národné múzeum v Martine
Etnografické múzeum
otvorené utorok – piatok od 9:00 do 17:00, sobota a nedeľa 10:00 do 18:00
24. – 26. 12. 2013, 1. a 6. 1. 2014 – zatvorené
Múzeum slovenskej dediny, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku
otvorené utorok – piatok, nedeľa od 10:00 do 14:30
24. – 26. 12. 2013, 1. a 6. január 2014 – zatvorené
Múzeum Martina Benku, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku
20. 12. 2013 – 6. 1: 2014 – zatvorené
Múzeum Karola Plicku
až do odvolania z technických príčin zatvorené
SNM – Múzeum Betliar
otvorené od 9:30 do 14:00 (hodinové vstupy so začiatkom o 9:30, 11:00, 12:30, 14:00)
23. – 26. 12.2013, 1. a 6. 1. 2014 – zatvorené
SNM – Spišské múzeum v Levoči
Historická radnica, Dom Majstra Pavla a výstavné priestory na Námestí Majstra Pavla 40
24. a 25. 12. 2013, 1.1.2014 - zatvorené
otvorené 26. 12. od 13:00 do 17:00,
27. 12. od 9:00 do 17:00,
28. a 29. 12. od 13:00 do 17:00
30. 12. od 9:00 do 17:00
31. 12. od 9:00 do 13:00
2. a 3. 1. 2014 od 9:00 do 17:00
4. 1. od 13:00 do 17:00
5. 1. od 9:00 do 17:00
6. 1. od 13:00 do 17:00
Pre návštevníkov sú v Levoči pripravené výstavy K počiatkom jezuitov na Spiši, Ján Voško z reštaurátorskej tvorby – v historickej radnici. Vo výstavných priestoroch sídelnej budovy sú pripravené Spišské Vianoce – Vianoce z babičkinej truhlice ako sprievodné podujatie k prebiehajúcej výstave U nas na Spišu.
NKP – Spišský hrad bude počas decembra 2013 a januára 2014 pre verejnosť zatvorený.
































Nočné prehliadky vo vianočnom Bojnickom zámku, výstava o predvianočných a vianočných zvykoch a unikátnych betlehemov v Martine, predstavenie Vianočný zázrak na hrade Červený Kameň či viaceré zaujímavé expozície na Bratislavskom hrade - Slovenské národné múzeum pripravilo pre návštevníkov po celom Slovensku zaujímavý program aj počas vianočných prázdnin.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).