"Vážená pani Haverlová, dovoľte mi, aby som Vám v mene svojom, svojej rodiny a mnohých darcov krvi z Gemera vyjadril úprimnú hlbokú sústrasť k úmrtiu Vášho manžela, nášho priateľa, vzácneho človeka Leopolda Haverla.
Nemienim sa vyjadrovať k veľkosti jeho osobnosti, ale dovolím si poukázať na jeho osobu ako „ČLOVEKA“. Osobne som sa s „HAFIM“, ako ho jeho najbližší a okolie oslovovali, spoznal v roku 1990. V hektickej dobe si zachoval svoju tvár, ako jedna z mála osobností nášho verejného života.
Okrem hereckého umenia, ktoré bolo majstrovské, sa prejavil ako človek s čistým charakterom a humánnym cítením.
V tomto období začal „Hafi“ darovať krv ľuďom, ktorí ju potrebovali k obnove zdravia alebo pri záchrane života. My, darcovia krvi z Gemera, sme začali organizovať zájazdy do Bratislavy za účelom pomoci nemocniciam v našom hlavnom meste, ktoré trvale trpeli a trpia nedostatkom tejto nenahraditeľnej tekutiny. Bolo pre nás cťou, že sa „Hafko“ po našom oslovení k nám pripojil a počas 9 rokov, kedy sme túto akciu opakovali, daroval krv vždy s nami. Pokiaľ mu to nedovolili iné povinnosti, našiel si na nás čas a stretol sa s nami po divadelnom predstavení, alebo pred ním. Sme hrdí na to, že rozšíril naše rady ako čestný člen nášho Klubu darcov krvi v Rimavskej Sobote. Pokiaľ mám dobré informácie, celkom daroval krv 27-krát a bol ocenený bronzovou a neskôr striebornou plaketou MUDr. Jana Jánskeho za viac ako 20 bezplatných odberov krvi, čo predstavuje asi 12 litrov tejto životodarnej tekutiny.
Je iróniou osudu, že nás opustil v nemocnici v Ružinove, kde s nami chodil darovať svoju krv.
Túto humánnu a ľudskú časť jeho života doteraz nespomenulo žiadne médium. Osobne si myslím, že o to viac si Leopolda Haverla vážia a jeho meno a konanie budú vážiť všetci darcovia, ktorí s nim darovávali krv.
Pre jeho šľachetnú ľudskosť ostane navždy v našich srdciach.
Za všetkých darcov krvi z Gemera a osobne ešte raz prijmite úprimnú sústrasť."
JUDr. Jozef Pupala


























Iba nedávno navždy dotĺklo srdce nášho popredného herca Leopolda Haverla. Na jeho šľachetnosť si spomenul aj Jozef Pupala, jeden z dobrovoľných darcov krvi na Gemeri, ktorý svoj názor na máloznámu činnosť umelca prejavil aj v liste, ktorý v týchto dňoch poslal jeho 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a