aj príslušník Červenej armády občas Rimavskej Soboty plk.v.v. Ladislav Sládek s manželkou Ruženou a JUDr. Jozef Pupala predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku.
Tok času z našich radov odnáša priamych účastníkov protifašistického odboja. Z roka na rok ich rady medzi nami rednú. Aj v tento slávnostný deň bolo prítomných na Slavíne len desiatka veteránov, priamych účastníkov protifašistického odboja z Ruska, Ukrajiny, Slovenska. Medzi nimi bol aj Ladislav Sládek. Na Slavíne ich osobne pozdravili spomínaní veľvyslanci, ale aj podpredseda NR SR Béla Bugár, predseda vlády SR Robert Fico, podpredseda vlády SR Peter Pelegríny a ďalší ústavní činitelia.
Alexej L. Fedotov vo svojom úvodnom prejave vzdal hold padlým vojakom Červenej armády, ktorých je na Slavíne pochovaných viac ako 6.000 a pri oslobodzovaní Slovenska padlo viac ako 60.000 červenoarmejcov, vyše 10.000 Rumúnských vojakov a vyše 2.000 príslušníkov l. Čs. armádneho zboru v ZSSR.
Veľmi vecný a aktuálný príhovor mal aj podpredseda vlády SR Peter Pelegríni, ktorý okrem vďaky osloboditeľom poukázal na súčasný trend na protifašistický odboj, reštauráciu fašizmu, a vyslovil otázku „kde sú tí poslanci NR SR, ktorí v parlamente bojujú proti vzmáhajúcemu fašizmu, keď nie sú na tomto významnom mieste?“
Vecný a adresný mal príhovor aj gen. Igor Čombor, podpredseda SZPB, ktorý presne charakterizoval súčastnú medzinárodnú a vnútroštátnu situáciu a označil sily, ktoré rehabilitujú fašistov, či na Slovensku, Ukrajine, ale aj inde vo svete. V tom označil najväčšiu hrozbu mieru v súčasnosti.
Po ukončení oficiálnych osláv z prítomných veteránov pútal najmä medzi mladými účastníkmi práve náš červenoarmejec. Záujem o pána plk. Sládeka vzrástol po tom, ako odchádzajúci podpredseda vlády Peter Pelegríni ho prišiel osobne pozdraviť, nakoľko jeho zdravotný stav mu nedovolil vystúpiť na terasu pamätníka na Slavíne, kde boli ostatní veteráni. Tu podľa môjho názoru zlyhala služba zabezpečujúca poriadok na oslavách, keď diplomatické vozidlo veľvyslanectva Ruskej federácie, ktoré viezlo na Slavín pána Sládeka s manželkou nepustila auto do priestorov pamätníka. Tak musel 88-ročný veterár absolvovoať hoci len asi 200 metrov na terasu pod pamätníkom, ale musel niekoľkokrát oddychovať. Pritom vzápení vozidla s mladými slečnami s Bratislavskými ŠPZ, bez problémov s úsmevom vpustili.
Najdojemnejší záujem bol, keď pána Sládeka obklopili deti v uniformách červenoarnejcov a spoločne so svojimi blízkymi sa s ním fotografovali a viedli neformálné rozhovory. Pozornosť náš červenoarmejec pútal aj na recepcii v priestoroch veľvyslanectva Ruskej federácie na Gudrovej ulici.
Okrem iných pána Sládeka osobne pozdravila spisovateľka, rodáčka z Gelnice, Gabriela Rotmayerová, či operný sólista Ivan Ožvát. Osobitné milé bolo pozdravenie s pánom Sládekom členom „Nočných vlkov“ na spomínanej recepcii a jeho poďakovanie za jeho podiel na oslobodení Slovenska.
O tom, že veteránov protifašistického odboja si pracovníci veľvyslanectva RF v SR vysoko vážia svedčí aj skutočnosť, že po celý čas od príchodu na oslavy sa plk. V.v. Ladislavovi Sládekovi venoval a všade sprevádzal Sergej Nikitin, ktorý sa osobne spoznal s pánom Sládekom pri návšteve na oslavách v Čiernom Potoku. Pri tom stretnutí zistil, že v úseku bojov o Budapešť, kde bojoval aj pán Sládek, padol jeho starý otecko.
Foto: autor príspevku
JUDr. Jozef Pupala





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a