musíme ešte vydržať. Na druhý deň sa to po obede priostrilo, a tak sme sa zase rýchlo presunuli do nemocnice, kde manželku už hneď zobrali a pridelili jej vlastnú izbu, kde mala porodiť. Všetko bolo pripravené a ja som bol tiež pripravený s fotoaparátom, hoci pôvodne som si celý priebeh plánoval zvečniť na video. Na nešťastie sa mi pred tromi týžňami kamera pokazila a mal som ju v oprave. Všetko sa to akosi preťahovalo a pôrodník mal vo vedľajšej miestnosti ťažký prípad. Bol iba sám, tak sa zo mňa stal na okamih pôrodný asistent. Zdravotná sestrička bola príliš dobrá duša, ale mäkká, a tak som sa celého pôrodu ujal ja. Najprv som manželke len radil, aby viac bojovala, ale nakoniec som musel na ňu aj zakričať, pretože sme sa trápili už vyše dve hodiny a malému sa akosi nechcelo prísť na svet. Nakoniec, keď už to bolo takmer pred cieľom, prišiel lekár a urobil posledné zákroky. Bol som v obrovskom šoku, keď som uvidel maličkého človiečika ako takmer vyskočil z lona svojej matky. Lekár sa príliš dlho nezdržal a hneď sa pobral k druhému prípadu, kde robil cisársky rez.
Hneď na to dali bábätko do rúk manželke,
aby ho videla, bola z toho nekonečne šťastná a celého si ho od hlavy až po päty prezerala. Všetko som to rýchlo nafotil, aby sme mali zaznamenané jeho prvé chvíľočky na tomto svete. Potom som so sestričkou odišiel a asistoval jej pri kúpaní, očkovaní a samozrejme i pri odtlačkoch chodidiel. Potom som ho znovu nafotil a vrátil sa rýchlo k manželke, ktorá sa už nemohla dočkať svojho maličkého drobčeka, aby si ho mohla poláskať. Johnny sa narodil 9. februára 1993 o 21:15 hodine.
Na druhý deň som šiel do obchodov a nakúpil všetko, čo sme mali už dopredu vybrané. Po príchode domov si Johnnyho manželka pekne nakŕmila a uložila vedľa seba do postele. Ja som ležal na druhej strane, aby bol z oboch strán chránený našimi telami. Od tohto dňa nám začali aj prebdené noci a behanie okolo malého človiečika. Ja som ešte nejaký čas nepracoval, lebo som bol na nemocenskej, takže o to to bolo lepšie, že som mohol s nimi stále byť a pomáhať.
Ani sme si neuvedomili a malý sa začal stavať na nohy,
nakoniec, keď mal 11 mesiacov a 11 dní dokázal prejsť sám niečo vyše troch metrov a to sa mi už podarilo zachytiť aj na kameru. Fotieval som ho veľmi často, aby mal veľa záberov z detstva, pretože ja žiadne nemám a chcel som, aby manželka, ale hlavne Johnny mal nejakú spomienku, keď bude dospelý. A veruže má stovky fotografií, ktoré mu zachycujú jeho život od útleho detstva až po dnešnú dobu, hoci teraz sa už toľko nefotievame. Väčšinou sú to už len vianočné zábery pri stromčeku a pri okrúhlych narodeninách.
Znovu nastal čas, aby som si oprášil starý sen a konečne dokončil prerušené štúdiá na univerzite. Ináč, bola to práve moja manželka, ktorá ma do toho najviac tlačila a ja som sa len tešil, že ma v tom tak podporovala. Nejaké peniaze som mal ešte našetrené, a niečo mi aj štát dal, a tak som začal poslednú časť štúdií. Nakoľko mojím plánom a cieľom bolo stať sa učiteľom, povinne sme chodievali do škôl na prax. Mne pridelili špeciálnu školu, kde som sa venoval postihnutým deťom. Pracoval som tam takmer polroka, nakoľko tu sa študuje na štvrťroky a nie na semestre, takže som si odkrútil dva štvrťroky, ktoré mi dali veľmi veľa do života. Deti, o ktoré som sa staral boli veľmi postihnuté, takže to bola veľká výzva na súboj. Všetko čo bolo potrebné som zvládol, a tak som mal veľmi dobrý pocit, keď som ukončil moju stáž práve na tejto osobitnej škole s deťmi s poruchami.
Prichádzal pomaly ten vzácny deň,
ktorý sa nakoniec udial v sobotu 13. júna 1998, keď som konečne zažil ten okamih, na ktorý som sa celý život tešil. Promócie sa uskutočnili v športovej hale Rose Garden, ktorá má kapacitu niečo vyše 21 tisíc a bola postavená iba pred tromi rokmi, takže zaváňala ešte novotou. Bolo nás všetkých dokopy vyše štyri tisícky, čo sme dnes promovali. Najkrajšie na tom všetkom bolo to, že naším hlavným hosťom a garantom bol sám prezident Spojených štátov Bill Clinton, ktorý bol osobným priateľom nášho dekana Dr. Bernsteina. Začalo sa to všetko vo veľmi slávnostnej atmosfére, keď sme až doďaleka počuli klasické hudobné doprovody v podaní univerzitného orchestra. Bol som v poslednej skupine, takže na konci dlhého sprievodu, ktorý nemal konca. Pomaly sme sa presúvali a nakoniec zažili ešte ďalšiu kontrolu, aby bol prezident v bezpečí a nehrozilo mu nič v tom, aby k nám mohol prehovoriť. Tu sa zrazu objavil pán dekan, a tak sme sa začali s nimi zhovárať. Bol veľmi dobre naladený, lebo jeho dobrým priateľom bol samotný prezident, ktorý ho takto poctil svojou návštevou počas tohto veľkolepého sviatku Promócie. Bola to veľká česť pre neho ako i pre nás všetkých, ktorí sme v tento deň dosiahli naše najvyššie ciele. Strávili sme s ním dobrú polhodinku, keď sme konečne dorazili do haly za búrlivého potlesku divákov, rodinných príslušníkov a priateľov, ktorí na nás všetkých čakali. Konečne sme sa usadili na pridelené stoličky a celá oslava sa mohla začať. Prejavy mali všetci dôležití činitelia, ako aj vyvolení študenti a nakoniec k nám prehovoril samotný pán prezident Bill Clinton. Bol to veľmi zaujímavý prejav plný pozitívnych slov a všetci sme boli hrdí na to, že sme tu stáli. Po ukončení svojho prejavu pán prezident podal ruky všetkým doktorantským ašpirantom a rozlúčil sa s nami. Nastalo nekonečné uvádzanie mien študentov a nakoniec som počul aj to svoje meno. Celý som sa od radosti zachvel a bol som z toho všetkého dlho dojatý. Bolo to niečo fantastického po všetkých tých útrapach, ktoré som musel podstúpiť. Konečne sa mi to podarilo a zdolal som ten najvyšší vrchol, ktorý som si vytýčil. Pán profesor mi konečne mohol podať ruku a zablahoželať mi skutočne od srdca. Poznali sme sa osobne a dosť mi psychicky pomáhal. Ja som potom občas na prednášku priniesol vlastnoručne upečený chlieb, ktorý on tak zbožňoval... :)
Celú akciu nafilmovala
profesionálna súkromná televízna spoločnosť na klasické vinylové kazety. K tomu bol prizvaný aj fotografista, ktorý to všetko nafotil. Doteraz to mám dobre odložené a prepísané na disky, aby sa mi to čo najdlhšie zachovalo v dobrej kondícii.
Po promóciach sme začali s manželkou kuť plány a ja som sa chcel vrátiť natrvalo domov, kde by som mohol byť a živiť sa vyučovaním na nejakej škole. Na internete som strávil veľa času a hľadal kontakty. Nakoniec sa mi jeden solídny podarilo nájsť, a tak som sa skontaktoval s pani riaditeľkou Bilingválneho anglického gymnázia v Sučanoch. Zaslal som jej všetky informácie, ktoré si potom musela aj overiť, taktiež preložený absolventský diplom, ktorý bolo potrebné doložiť na uznanie odbornej kvalifikácie. Nakoľko v nasledujúcom školskom roku mali prisť o jedného britského profesora dejepisu, uvoľnila sa im pozícia. Pretože moja aprobácia boli spoločenské vedy (Dejepis, Zemepis a Politológia) bol som celkom vhodný kandidát na túto pozíciu, pretože tieto predmety sa výlučne vyučovali v anglickom jazyku. Tiež potrebovali niekoho aj na anglickú konverzáciu pre pokročilých. Všetko dopadlo dobre, a môj príchod na budúci rok sa mohol uskutočniť.
Bol deň pred Veľkou nocou v roku 1999,
keď som opustil USA a vrátil sa domov, kde som túžil žiť a pracovať v smere, ktorý som si už dávno vytýčil. Po príchode som sa hneď spojil s pani riaditeľkou a vytvorili sme si veľmi dobré puto. Naviac mi ponúkla možnosť pracovať ako externý lektor angličtiny v pobočke Univerzity Mateja Bela, nakoľko ona už nemala dostatok času, aby sa mohla cez víkendy venovať tejto práci. Od septembra som sa potom počas víkendov venoval prednáškam anglického jazyka v bakalárskom programe Muzeológie, ktorý bol umiestnený v aule Matice slovenskej. Tiež som po večeroch vyučoval na martinskom gymnáziu záujemcov z jazykovej školy a k tomu som mal ešte aj nejaké súkromné hodiny. Bol som konečne doma a všetko bolo tak, ako som si to predstavoval.
Bol som veľmi šťastný, lebo život sa mi naplnil...
(Nedeľa, 8. marca 2015 od 12:30 do 16:30 hod.)
K O N I E C
Ján Slovinec
{jcomments on}
































* Promócie *
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-