"Pár slov k najstaršej papierni so strojovou výrobou v Uhorsku".
Za posledných 25 rokov sa v histórii fabriky uskutočnilo mnoho podstatných udalostí, ktoré ju nasmerovali do súčasného stavu.
Boli to nasledovné udalosti:
- Zmena spoločenského systému v roku 1989 dopadla aj na Slavošovské papierne. Vtedajší štátny podnik sa dostal do krízy a hrozilo zastavenie výroby.
- V roku 1996 došlo z rozhodnutia vlády k zlúčeniu dvoch štátnych podnikov SCP Ružomberok, š.p. a Slavošovských papierní, š.p.
- Privatizáciou SCP Ružomberok, a. s. sa začal ďalší rozvoj výroby papiera v Slavošovciach.
- V roku 1998 bol po požiari odstavený papierenský stroj č. 9 na výrobu stredojemných a grafických papierov. Rozhodnutie o odstavení tohto papierenského stroja v podstatnej miere ovplyvnil prudký nárast výroby grafických papierov v materskej spoločnosti SCP Ružomberok.
- V tomto roku sa realizovala rekonštrukcia papierenského stroja č. 8 so zameraním na výrobu krepovaných a tissue papierov.
- V roku 2000 bola vytvorená spoločnosť NOTES, a. s Slavošovce, ktorej boli odpredané stroje na výrobu školských zošitov a poznámkových blokov.
- V roku 2000 sa závod Slavošovce odčlenil od materskej spoločnosti SCP Ružomberok a bola založená akciová spoločnosť Papierne Slavošovce.
- V roku 2002 bola spoločnosť Papierne Slavošovce začlenená do skupiny SHP Group a spoločnosť získala nový názov SHP Slavošovce, a. s.
- Týmto momentom nastal v Slavošovciach postupný nárast výroby papiera pre hygienické účely a ukončila sa výroba jednostranne hladených papierov.
V roku 2002 bol zakúpený zo SHP Harmanec obrúskový stroj NL 14 na výrobu obrúskov s možnosťou 4 farebnej potlače.- V rokoch 2003 až 2004 bol uvedený do prevádzky nový obrúskový stroj NL 15 PERINI na výrobu bielych jednovrstvových obrúskov. V tom čase to bol najvýkonnejší stroj vyrobený vo svete na výrobu tohto sortimentu obrúskov.
- V roku 2005 bol uvedený do prevádzky obrúskový stroj NL 16 na výrobu potlačených obrúskov so šesťfarebnou potlačou, čo naštartovalo doterajšiu obchodnú spoluprácu s naším najväčším zákazníkom IKEA.
- V roku 2007 bola v Slavošovciach uvedená do prevádzky Toaletná linka TL 8 hlavne na výrobu kuchynských utierok a okrajovo na výrobu toaletného papiera.
- V roku 2010 bol uvedený do prevádzky obrúskový stroj NL 17 SDF s možnosťou deväťfarebnej potlače.
- Rok 2011 bol bodom zlomu v ďalšom smerovaní výroby v SHP Slavošovce. V tomto roku bola premiestnená do SHP Harmanec linka TL 8. Na papierenskom stroji sa zmodernizovala výroba papierov farbených v hmote, uviedla sa do užívania Biologická čistička odpadových vôd a bol uvedený do prevádzky obrúskový stroj NL 18 na výrobu prevažne obrúskov z papiera farbeného v hmote. V tomto roku bolo rozhodnuté o definitívnom smerovaní ďalšieho rozvoja výroby obrúskov v Slavošovciach.
- V roku 2013 bol uvedený do prevádzky obrúskový stroj NL 19 SDF.
V roku 2014 bol uvedený do prevádzky ďalší obrúskový stroj SDF NL 21 s možnosťou výroby obrúskov s ražbou point to point.- V roku 2016 bol uvedený do prevádzky posledný obrúskový stroj SDF NL 23 s možnosťou výroby obrúskov s plastickou ražbou.
- V závere roka 2016 bola realizovaná investícia do papierenského stroja (výmena nátokovej skrine a odvodňovacích prvkov sita) hlavne za účelom zvýšenia kvality vyrábaných papierov.
- SHP Slavošovce sú začlenené do Skupiny SHP Group, ktorá sa objemom výroby a predaja zaraďuje medzi najväčších výrobcov hygienického papiera a hygienických papierov v Európe.
Za posledné dve desaťročia sa zo stagnujúcej fabriky vďaka rozsiahlym investciám do výroby tissue papiera a do výroby obrúskov stala moderná spoločnosť, ktorá produkuje výrobky porovnateľné so špičkovou konkurenciou v celoeurópskom meradle. SHP Slavošovce majú v majetku moderné technológie, ktoré umožňujú vyrábať vysokokvalitnú produkciu obrúskov pri dodržaní náročných požiadaviek zákazníkov na ich kvalitu a hygienické vlastnosti. Vďaka vysokým úžitkovým vlastnostiam obrúskov vyrábaných v Slavošovciach sa tieto predávajú prakticky v celom svete.
Aktuálny objem výroby papiera na papierenskom stroji č. 8 je 15 500 ton/rok v sortimente výroby 14,5 až 23g/m2 bielych papierov a papierov farbených v hmote. Ročná kapacita výroby obrúskov vo všetkých sortimentoch výroby biele obrúsky, farebné obrúsky a printované obrúsky je v závislosti na sortimente výroby do 12 500 ton.
Momentálne sa pripravujú ďalšie investičné zámery hlavne do rozšírenia výroby obrúskov, do rozšírenia a modernizácie skladov a logistiky, ako aj do investícií na modernizáciu existujúcich strojných zariadení za účelom skvalitnenia výroby a za účelom znižovania nákladov na výrobu.
SHP Slavošovce sú najväčším zamestnávateľom v regióne Štítnickej doliny. Poskytujú zamestnanie pre viac ako 250 ľudí prevažne z blízkeho okolia Slavošoviec.





























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-