"Pár slov k najstaršej papierni so strojovou výrobou v Uhorsku".
Za posledných 25 rokov sa v histórii fabriky uskutočnilo mnoho podstatných udalostí, ktoré ju nasmerovali do súčasného stavu.
Boli to nasledovné udalosti:
- Zmena spoločenského systému v roku 1989 dopadla aj na Slavošovské papierne. Vtedajší štátny podnik sa dostal do krízy a hrozilo zastavenie výroby.
- V roku 1996 došlo z rozhodnutia vlády k zlúčeniu dvoch štátnych podnikov SCP Ružomberok, š.p. a Slavošovských papierní, š.p.
- Privatizáciou SCP Ružomberok, a. s. sa začal ďalší rozvoj výroby papiera v Slavošovciach.
- V roku 1998 bol po požiari odstavený papierenský stroj č. 9 na výrobu stredojemných a grafických papierov. Rozhodnutie o odstavení tohto papierenského stroja v podstatnej miere ovplyvnil prudký nárast výroby grafických papierov v materskej spoločnosti SCP Ružomberok.
- V tomto roku sa realizovala rekonštrukcia papierenského stroja č. 8 so zameraním na výrobu krepovaných a tissue papierov.
- V roku 2000 bola vytvorená spoločnosť NOTES, a. s Slavošovce, ktorej boli odpredané stroje na výrobu školských zošitov a poznámkových blokov.
- V roku 2000 sa závod Slavošovce odčlenil od materskej spoločnosti SCP Ružomberok a bola založená akciová spoločnosť Papierne Slavošovce.
- V roku 2002 bola spoločnosť Papierne Slavošovce začlenená do skupiny SHP Group a spoločnosť získala nový názov SHP Slavošovce, a. s.
- Týmto momentom nastal v Slavošovciach postupný nárast výroby papiera pre hygienické účely a ukončila sa výroba jednostranne hladených papierov.
V roku 2002 bol zakúpený zo SHP Harmanec obrúskový stroj NL 14 na výrobu obrúskov s možnosťou 4 farebnej potlače.- V rokoch 2003 až 2004 bol uvedený do prevádzky nový obrúskový stroj NL 15 PERINI na výrobu bielych jednovrstvových obrúskov. V tom čase to bol najvýkonnejší stroj vyrobený vo svete na výrobu tohto sortimentu obrúskov.
- V roku 2005 bol uvedený do prevádzky obrúskový stroj NL 16 na výrobu potlačených obrúskov so šesťfarebnou potlačou, čo naštartovalo doterajšiu obchodnú spoluprácu s naším najväčším zákazníkom IKEA.
- V roku 2007 bola v Slavošovciach uvedená do prevádzky Toaletná linka TL 8 hlavne na výrobu kuchynských utierok a okrajovo na výrobu toaletného papiera.
- V roku 2010 bol uvedený do prevádzky obrúskový stroj NL 17 SDF s možnosťou deväťfarebnej potlače.
- Rok 2011 bol bodom zlomu v ďalšom smerovaní výroby v SHP Slavošovce. V tomto roku bola premiestnená do SHP Harmanec linka TL 8. Na papierenskom stroji sa zmodernizovala výroba papierov farbených v hmote, uviedla sa do užívania Biologická čistička odpadových vôd a bol uvedený do prevádzky obrúskový stroj NL 18 na výrobu prevažne obrúskov z papiera farbeného v hmote. V tomto roku bolo rozhodnuté o definitívnom smerovaní ďalšieho rozvoja výroby obrúskov v Slavošovciach.
- V roku 2013 bol uvedený do prevádzky obrúskový stroj NL 19 SDF.
V roku 2014 bol uvedený do prevádzky ďalší obrúskový stroj SDF NL 21 s možnosťou výroby obrúskov s ražbou point to point.- V roku 2016 bol uvedený do prevádzky posledný obrúskový stroj SDF NL 23 s možnosťou výroby obrúskov s plastickou ražbou.
- V závere roka 2016 bola realizovaná investícia do papierenského stroja (výmena nátokovej skrine a odvodňovacích prvkov sita) hlavne za účelom zvýšenia kvality vyrábaných papierov.
- SHP Slavošovce sú začlenené do Skupiny SHP Group, ktorá sa objemom výroby a predaja zaraďuje medzi najväčších výrobcov hygienického papiera a hygienických papierov v Európe.
Za posledné dve desaťročia sa zo stagnujúcej fabriky vďaka rozsiahlym investciám do výroby tissue papiera a do výroby obrúskov stala moderná spoločnosť, ktorá produkuje výrobky porovnateľné so špičkovou konkurenciou v celoeurópskom meradle. SHP Slavošovce majú v majetku moderné technológie, ktoré umožňujú vyrábať vysokokvalitnú produkciu obrúskov pri dodržaní náročných požiadaviek zákazníkov na ich kvalitu a hygienické vlastnosti. Vďaka vysokým úžitkovým vlastnostiam obrúskov vyrábaných v Slavošovciach sa tieto predávajú prakticky v celom svete.
Aktuálny objem výroby papiera na papierenskom stroji č. 8 je 15 500 ton/rok v sortimente výroby 14,5 až 23g/m2 bielych papierov a papierov farbených v hmote. Ročná kapacita výroby obrúskov vo všetkých sortimentoch výroby biele obrúsky, farebné obrúsky a printované obrúsky je v závislosti na sortimente výroby do 12 500 ton.
Momentálne sa pripravujú ďalšie investičné zámery hlavne do rozšírenia výroby obrúskov, do rozšírenia a modernizácie skladov a logistiky, ako aj do investícií na modernizáciu existujúcich strojných zariadení za účelom skvalitnenia výroby a za účelom znižovania nákladov na výrobu.
SHP Slavošovce sú najväčším zamestnávateľom v regióne Štítnickej doliny. Poskytujú zamestnanie pre viac ako 250 ľudí prevažne z blízkeho okolia Slavošoviec.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.