ktorého život je neoddeliteľne spojený s Revúcou. Jeho vedecko-výskumné zameranie je organológia, historické organy Gemera a Malohontu, základný výskum historických organov a jeho aplikácie v 
reštaurátorskej praxi. Je zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu Zvukové vlastnosti historických organov na Slovensku (VEGA, 2015-2018) a autorom mnohých vedeckých štúdií i publikácií, z ktorých najnovšia je Historické organy stredného Gemera (Vydal Quirinus, o. z., Revúca, 2016). V širších kultúrno-spoločenských a historických súvislostiach podrobne popisuje 18 nástrojov z katolíckych a evanjelických chrámov z okresu Revúca. Známy je aj ako interpet organovej hudby. A. Štafura je zároveň členom mestskej komisie kultúry a školstva pri MsZ v Revúcej.
Podľa vlastnej programovej charakteristiky je časopis interdisciplinárny a tematicky sa zameriava na výskum rôznych aspektov kultúry slovenských regiónov. Nielen slovenským, ale aj zahraničným vedcom poskytuje priestor na publikovanie výsledkov vedeckých výskumov zameraných na jednotlivé regióny Slovenska. Vďaka otvorenej platforme možno tieto výsledky jednoduchšie predstaviť a sprístupniť aj širokej verejnosti doma i v zahraničí. Aj z toho dôvodu je časopis recenzovaný a vychádza v slovenskom (resp. českom alebo poľskom jazyku) a anglickom jazyku. Časopis vychádza dvakrát ročne a jeho cieľom je prinášať najnovšie výsledky vedeckého výskumu.
1. číslo tohto časopisu je venované regiónu Gemer a Malohont a v slovenskej a anglickej verzii (paralelne v dvoch stĺpcoch) obsahuje tieto štúdie:
- Elena Miroššayová: Horný Gemer v 1. tisícročí pred Kr.
- Martin Braxatoris: Téma husitsko-evanjelickej kontinuity na Gemeri, v Malohonte a Novohrade a otázka cyrilometodskohusitskej kontinuity v historických prácach a traktátoch slovenských evanjelikov.
- Marcela Bednárová: „Slavjani gemerskí“ - Životné paralely Bohuša Nosáka-Nezabudova a Petra Kellnera-Záboja Hostinského, redaktorov Slovenských národných novín a Orla tatranského.
- Peter Tollarovič: Umelecké snahy autorov tzv. mladej generácie – gymnazistov v Tisovci počas 2. svetovej vojny (Ctibor Štítnický a Milan Kraus).
Všetky informácie pre čitateľov a prispievateľov sú dostupné na internetovej stránke časopisu www.csr.sk. Redakcii možno ponúknuť na uverejnenie akúkoľvek vedeckú štúdiu, ktorá reflektuje problematiku kultúry slovenských regiónov z pohľadu rôznych typov vied, tiež možno ponúknuť aj recenzie, správy z konferencií a pod. V prípade akýchkoľvek podnetov, pripomienok či návrhov je možné kontaktovať redakciu na mailovej adrese , či prostredníctvom tam uverejneného kontaktného formulára.
Marta Mikitová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.