Kultúrneho domu. Rovnako sa chystá aj XXV. ročník regionálnej prehliadky folklórnych súborov maďarskej národnosti - Detský folklórny festival. Uskutoční sa vo štvrtok 17. mája v Kultúrnom dome v Jesenskom. V dňoch od 10. do 12. mája (štvrtok - sobota) sa Dom kultúry v Rimavskej Sobote stane dejiskom celoštátneho kola 49. ročníka súťaže a prehliadky mládežníckych speváckych zborov s názvom Mládež spieva 2018. Podujatie otvorí slávnostný koncert hosťujúcich zborov Cambiar la Musica z Pohronskej Polhory a Radost z Prahy. Na druhý deň budú pokračovať vystúpenia zborov
postupujúcich z krajských kôl, burza nôt a workshopy pre účastníkov. Program vyvrcholí galaprogramom a slávnostným vyhlásením výsledkov.Najmenší sa v máji okrem iného môžu tešiť aj na Mira Jaroša, ktorý so svojim predstavením Ťuki Tour 2 zavíta v utorok 29. mája do Mestského domu kultúry v Revúcej. Na druhý deň (30.5.) hudbu, tanec a spev vystrieda divadlo. V bábkovej sále Mestského domu kultúry v Revúcej uvedie Divadlo mladých Komédia Rev premiéru hry Drahý Charlie, to nie je riešenie. Vo štvrtok 31. mája, pri príležitosti nasledujúceho Medzinárodného dňa detí (1.6.), navštívia Kokavu nad Rimavicou herci Divadla na predmestí zo Spišskej Novej Vsi s predstavením Zabudnutý čert. Počas 31. mája a 1. júna bude prebiehať aj 27. ročník celoštátnej súťaže a prehliadky ochotníckeho divadla dospelých hrajúcich pre deti - Divadlo a deti 2018 v Rimavskej Sobote. Počas týchto dvoch dní sa v Dome kultúry predstavia víťazi krajských kôl, súbory a sólisti hrajúci v rôznych žánroch činoherného, bábkového, hudobného a pohybového divadla. Okrem 8 až 10 súťažných predstavení na divákov čakajú aj dve vynikajúce predstavenia profesionálnych divadiel na nádvorí Čierneho orla. Bude to Rozprávkový automat v podaní Divadla Haliganda (31.5.) a Aucassin a Nicoletta od českého Loutkového divadla LokVar (1.6.).
Noc múzeí a galérií
Tohtoročná Noc múzeí a galérií pripadla na sobotu 19. mája. Do neskorých večerných hodín budú v tento deň už tradične otvorené aj brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v ktorom pre návštevníkov chystajú program plný tvorivosti a poznania. Pri tejto príležitosti sa každoročne v prvú májovú sobotu koná aj podujatie Noc v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. Podvečer 5. mája bude tentokrát patriť dvom bábkovým rozprávkam, s ktorými do mlyna zavíta Divadlo z domčeka z Hriňovej. Okrem bábkových postavičiek stretnete na podujatí, ktoré zároveň otvára letnú sezónu prehliadok v mlyne, aj Janka Hraška v životnej veľkosti.
Rôzne
Salaš Zbojská pozýva v nedeľu 6. mája na Deň valaskej kultúry a sviatok ovčiarsky. Program zaháji svätá omša so spoveďou valachov a požehnaním statku. Nasledovať bude miešanie oviec a magické úkony spojené s prvým vyháňaním oviec na pašu. Počas dňa sa predstavia ovčiari, pastierske rodiny, rôzne ľudové hudby aj heligonkári. Lákavá je tiež ochutnávka pôvodnej valaskej kuchyne, ukážka výroby ovčiarskych produktov a iných tajomstiev pastierstva. V téme budú takisto animácie, ktoré budú
pripravené pre najmenších návštevníkov podujatia.Stand up comedy show Silné reči, ktorej dátum sa v Rimavskej Sobote zmenil z 19. apríla na 31. augusta, pobaví ešte predtým publikum Domu kultúry v Hnúšti. Už v piatok 18. mája sa o zábavu postarajú Stano Staško, Martin Hatala, Gabo Žifčák a Jakub Gulík.V utorok 22. mája sa bude v Rimavskej Sobote popíjať uchom. Na Pálenici Borisa Filana ponúknu otec a syn vzrušenie s pohodou, skúsenosť a humor. Nebudú chýbať zážitky z ciest po svete, spomienky na mladosť ani zábavné rodinné príbehy.Z iného súdka bude regionálna multižánrová konferencia v Rimavskej Sobote, ktorej cieľom je inšpirovať a motivovať mladých ľudí k zamysleniu sa nad sebou a nad priestorom, v ktorom žijú. Vo štvrtok 24. mája sa na Konfereske v Dome kultúry predstavia Zuzana Mikulcová (hudobníčka), Peter Uhrin (učiteľ), Henrieta Kurčíková (výtvarníčka), Filip Miháľ (programátor) a ďalšie inšpiratívne osobnosti z regiónu Gemer-Malohont.
Oslavy víťazstva nad fašizmom
Deň víťazstva nad fašizmom (8.5.) si mnohé z obcí nášho regiónu pravidelne pripomínajú slávnostným pálením vatry, ktoré býva doplnené kultúrnym programom. Stane
sa tak v sobotu 5. mája v Lukovištiach, v pondelok 7. mája v Rimavskej Bani a Rimavskom Brezove a v piatok 11. mája v Hrnčiarskych Zalužanoch. Na druhý deň (12.5.) bude v Hrnčiarskej Vsi ohňu slobody predchádzať aj VII. ročník súťaže vo varení kapustnice. Oslavy potrvajú až do soboty 26. mája, kedy vatru zapália v obci Šoltýska. Pri príležitosti ukončenia II. svetovej vojny sa občania Rimavského Brezova chystajú v sobotu 5. mája na turistický pochod Po stopách našich osloboditeľov. K pamätníku v Kraskove sa spoločne vydajú o 8:00 hod od obecného úradu. Turistický výstup je na ten istý deň naplánovaný aj v obci Utekáč. Od pomníka padlých v Utekáči vyrazia rodičia s deťmi na Pasiečky, kde pre nich budú pripravené rôzne súťaže.
Dni mesta a obce
Úvod mesiaca bude okrem iného patriť aj Dňom mesta Rimavská Sobota. Počas 4. a 5. mája sa obyvatelia okresného mesta môžu tešiť na ukážky hasičskej techniky s penovou šou pre deti, módnu prehliadku, tanečno-divadelnú Šmolshow, vystúpenia spevákov Maroša Banga a Samuela Tomečka i Tanečného orchestra Rimavská Sobota. K sprievodným podujatiam sa už tradične zaradia jarné trhy a rôzne výstavy. Jedna z nich bude venovaná hrdinovi boja proti fašizmu - Karolovi Pajerovi a v priestoroch Gemersko-malohontského múzea potrvá až do 31. augusta. Tohtoročné dni mesta uzavrie v sobotu večer Veľká folklórna tancovačka v Dome kultúry. Koncom mesiaca oslávia dni obce pod názvom Juraj Kubinec nestor slovenských fujaristov v Utekáči. Počas víkendu 26. - 27. mája bude v obci bohatý kultúrny program vrátane predstavenia pre deti a remeselnej uličky.
Šport
Okolie Lesíka v Rimavských Zalužanoch sa bude v sobotu 5. mája hmýriť nadšencami streľby zo vzduchovky. V súťaži, ktorá sa riadi pravidlami Hunter Field Target
(HFT), budú strieľať na kovové terče imitujúce zvieratá v lese. V Rimavskej Sobote bude športom mesiaca džudo. Medzinárodná veľká cena mesta Rimavská Sobota čaká žiakov a žiačky v sobotu 12. mája. O dva týždne nato (26.5.) si už sily zmerajú dorastenci, ženy a muži.Ak dávate pred aktívnym športom prednosť strategickým hrám, určite si prídete na svoje v sobotu 19. mája v Hrnčiarskych Zalužanoch. Uskutoční sa tu už 4. ročník Medzinárodného šachového open turnaja. Zaháľať v máji nebudú ani cyklisti. V susednom Novohrade organizujú v nedeľu 20. mája tzv. Novohradský pedál. Súťažiť sa bude v 5 detských a až 9 hlavných kategóriách na rôznych tratiach.
Turistika
Členovia KST Hnúšťa venujú prvú májovú sobotu (5.5.) 48. ročníku výstupu na Ostrú (1 011 m n. m.). Plánovaná trasa je dlhá cca 14 km. Turisti z Rimavskej Soboty sa rozhodli preložiť návštevu Drienčanského krasu z 28. apríla na 12. mája. Pozvánka na nenáročnú trasu s dĺžkou 12 km a zrazom o 10:05 hod. na autobusovej stanici v Rimavskej Sobote teda stále platí. K prameňu Ipľa sa zas po trase Drahová - Kysuca - Sihla - Drábsko - Prameň Ipľa - Lom nad Rimavicou vydajú nadšenci pohybu v prírode z Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Pridať sa k nim môžete v sobotu 19. mája. Podrobnosti o jednotlivých akciách nájdete na web stránkach KST Hnúšťa (www.ksthnusta.sk), KST Rimavská Sobota (www.kst-rs.webnode.cz) a TO KOS Rimavská dolina (www.tokosrimdolina.webnode.sk).
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-