Kultúrneho domu. Rovnako sa chystá aj XXV. ročník regionálnej prehliadky folklórnych súborov maďarskej národnosti - Detský folklórny festival. Uskutoční sa vo štvrtok 17. mája v Kultúrnom dome v Jesenskom. V dňoch od 10. do 12. mája (štvrtok - sobota) sa Dom kultúry v Rimavskej Sobote stane dejiskom celoštátneho kola 49. ročníka súťaže a prehliadky mládežníckych speváckych zborov s názvom Mládež spieva 2018. Podujatie otvorí slávnostný koncert hosťujúcich zborov Cambiar la Musica z Pohronskej Polhory a Radost z Prahy. Na druhý deň budú pokračovať vystúpenia zborov 
postupujúcich z krajských kôl, burza nôt a workshopy pre účastníkov. Program vyvrcholí galaprogramom a slávnostným vyhlásením výsledkov.Najmenší sa v máji okrem iného môžu tešiť aj na Mira Jaroša, ktorý so svojim predstavením Ťuki Tour 2 zavíta v utorok 29. mája do Mestského domu kultúry v Revúcej. Na druhý deň (30.5.) hudbu, tanec a spev vystrieda divadlo. V bábkovej sále Mestského domu kultúry v Revúcej uvedie Divadlo mladých Komédia Rev premiéru hry Drahý Charlie, to nie je riešenie. Vo štvrtok 31. mája, pri príležitosti nasledujúceho Medzinárodného dňa detí (1.6.), navštívia Kokavu nad Rimavicou herci Divadla na predmestí zo Spišskej Novej Vsi s predstavením Zabudnutý čert. Počas 31. mája a 1. júna bude prebiehať aj 27. ročník celoštátnej súťaže a prehliadky ochotníckeho divadla dospelých hrajúcich pre deti - Divadlo a deti 2018 v Rimavskej Sobote. Počas týchto dvoch dní sa v Dome kultúry predstavia víťazi krajských kôl, súbory a sólisti hrajúci v rôznych žánroch činoherného, bábkového, hudobného a pohybového divadla. Okrem 8 až 10 súťažných predstavení na divákov čakajú aj dve vynikajúce predstavenia profesionálnych divadiel na nádvorí Čierneho orla. Bude to Rozprávkový automat v podaní Divadla Haliganda (31.5.) a Aucassin a Nicoletta od českého Loutkového divadla LokVar (1.6.).
Noc múzeí a galérií
Tohtoročná Noc múzeí a galérií pripadla na sobotu 19. mája. Do neskorých večerných hodín budú v tento deň už tradične otvorené aj brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v ktorom pre návštevníkov chystajú program plný tvorivosti a poznania. Pri tejto príležitosti sa každoročne v prvú májovú sobotu koná aj podujatie Noc v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. Podvečer 5. mája bude tentokrát patriť dvom bábkovým rozprávkam, s ktorými do mlyna zavíta Divadlo z domčeka z Hriňovej. Okrem bábkových postavičiek stretnete na podujatí, ktoré zároveň otvára letnú sezónu prehliadok v mlyne, aj Janka Hraška v životnej veľkosti.
Rôzne
Salaš Zbojská pozýva v nedeľu 6. mája na Deň valaskej kultúry a sviatok ovčiarsky. Program zaháji svätá omša so spoveďou valachov a požehnaním statku. Nasledovať bude miešanie oviec a magické úkony spojené s prvým vyháňaním oviec na pašu. Počas dňa sa predstavia ovčiari, pastierske rodiny, rôzne ľudové hudby aj heligonkári. Lákavá je tiež ochutnávka pôvodnej valaskej kuchyne, ukážka výroby ovčiarskych produktov a iných tajomstiev pastierstva. V téme budú takisto animácie, ktoré budú 
pripravené pre najmenších návštevníkov podujatia.Stand up comedy show Silné reči, ktorej dátum sa v Rimavskej Sobote zmenil z 19. apríla na 31. augusta, pobaví ešte predtým publikum Domu kultúry v Hnúšti. Už v piatok 18. mája sa o zábavu postarajú Stano Staško, Martin Hatala, Gabo Žifčák a Jakub Gulík.V utorok 22. mája sa bude v Rimavskej Sobote popíjať uchom. Na Pálenici Borisa Filana ponúknu otec a syn vzrušenie s pohodou, skúsenosť a humor. Nebudú chýbať zážitky z ciest po svete, spomienky na mladosť ani zábavné rodinné príbehy.Z iného súdka bude regionálna multižánrová konferencia v Rimavskej Sobote, ktorej cieľom je inšpirovať a motivovať mladých ľudí k zamysleniu sa nad sebou a nad priestorom, v ktorom žijú. Vo štvrtok 24. mája sa na Konfereske v Dome kultúry predstavia Zuzana Mikulcová (hudobníčka), Peter Uhrin (učiteľ), Henrieta Kurčíková (výtvarníčka), Filip Miháľ (programátor) a ďalšie inšpiratívne osobnosti z regiónu Gemer-Malohont.
Oslavy víťazstva nad fašizmom
Deň víťazstva nad fašizmom (8.5.) si mnohé z obcí nášho regiónu pravidelne pripomínajú slávnostným pálením vatry, ktoré býva doplnené kultúrnym programom. Stane 
sa tak v sobotu 5. mája v Lukovištiach, v pondelok 7. mája v Rimavskej Bani a Rimavskom Brezove a v piatok 11. mája v Hrnčiarskych Zalužanoch. Na druhý deň (12.5.) bude v Hrnčiarskej Vsi ohňu slobody predchádzať aj VII. ročník súťaže vo varení kapustnice. Oslavy potrvajú až do soboty 26. mája, kedy vatru zapália v obci Šoltýska. Pri príležitosti ukončenia II. svetovej vojny sa občania Rimavského Brezova chystajú v sobotu 5. mája na turistický pochod Po stopách našich osloboditeľov. K pamätníku v Kraskove sa spoločne vydajú o 8:00 hod od obecného úradu. Turistický výstup je na ten istý deň naplánovaný aj v obci Utekáč. Od pomníka padlých v Utekáči vyrazia rodičia s deťmi na Pasiečky, kde pre nich budú pripravené rôzne súťaže.
Dni mesta a obce
Úvod mesiaca bude okrem iného patriť aj Dňom mesta Rimavská Sobota. Počas 4. a 5. mája sa obyvatelia okresného mesta môžu tešiť na ukážky hasičskej techniky s penovou šou pre deti, módnu prehliadku, tanečno-divadelnú Šmolshow, vystúpenia spevákov Maroša Banga a Samuela Tomečka i Tanečného orchestra Rimavská Sobota. K sprievodným podujatiam sa už tradične zaradia jarné trhy a rôzne výstavy. Jedna z nich bude venovaná hrdinovi boja proti fašizmu - Karolovi Pajerovi a v priestoroch Gemersko-malohontského múzea potrvá až do 31. augusta. Tohtoročné dni mesta uzavrie v sobotu večer Veľká folklórna tancovačka v Dome kultúry. Koncom mesiaca oslávia dni obce pod názvom Juraj Kubinec nestor slovenských fujaristov v Utekáči. Počas víkendu 26. - 27. mája bude v obci bohatý kultúrny program vrátane predstavenia pre deti a remeselnej uličky.
Šport
Okolie Lesíka v Rimavských Zalužanoch sa bude v sobotu 5. mája hmýriť nadšencami streľby zo vzduchovky. V súťaži, ktorá sa riadi pravidlami Hunter Field Target 
(HFT), budú strieľať na kovové terče imitujúce zvieratá v lese. V Rimavskej Sobote bude športom mesiaca džudo. Medzinárodná veľká cena mesta Rimavská Sobota čaká žiakov a žiačky v sobotu 12. mája. O dva týždne nato (26.5.) si už sily zmerajú dorastenci, ženy a muži.Ak dávate pred aktívnym športom prednosť strategickým hrám, určite si prídete na svoje v sobotu 19. mája v Hrnčiarskych Zalužanoch. Uskutoční sa tu už 4. ročník Medzinárodného šachového open turnaja. Zaháľať v máji nebudú ani cyklisti. V susednom Novohrade organizujú v nedeľu 20. mája tzv. Novohradský pedál. Súťažiť sa bude v 5 detských a až 9 hlavných kategóriách na rôznych tratiach.
Turistika
Členovia KST Hnúšťa venujú prvú májovú sobotu (5.5.) 48. ročníku výstupu na Ostrú (1 011 m n. m.). Plánovaná trasa je dlhá cca 14 km. Turisti z Rimavskej Soboty sa rozhodli preložiť návštevu Drienčanského krasu z 28. apríla na 12. mája. Pozvánka na nenáročnú trasu s dĺžkou 12 km a zrazom o 10:05 hod. na autobusovej stanici v Rimavskej Sobote teda stále platí. K prameňu Ipľa sa zas po trase Drahová - Kysuca - Sihla - Drábsko - Prameň Ipľa - Lom nad Rimavicou vydajú nadšenci pohybu v prírode z Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Pridať sa k nim môžete v sobotu 19. mája. Podrobnosti o jednotlivých akciách nájdete na web stránkach KST Hnúšťa (www.ksthnusta.sk), KST Rimavská Sobota (www.kst-rs.webnode.cz) a TO KOS Rimavská dolina (www.tokosrimdolina.webnode.sk).
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.