Kultúrneho domu. Rovnako sa chystá aj XXV. ročník regionálnej prehliadky folklórnych súborov maďarskej národnosti - Detský folklórny festival. Uskutoční sa vo štvrtok 17. mája v Kultúrnom dome v Jesenskom. V dňoch od 10. do 12. mája (štvrtok - sobota) sa Dom kultúry v Rimavskej Sobote stane dejiskom celoštátneho kola 49. ročníka súťaže a prehliadky mládežníckych speváckych zborov s názvom Mládež spieva 2018. Podujatie otvorí slávnostný koncert hosťujúcich zborov Cambiar la Musica z Pohronskej Polhory a Radost z Prahy. Na druhý deň budú pokračovať vystúpenia zborov 
postupujúcich z krajských kôl, burza nôt a workshopy pre účastníkov. Program vyvrcholí galaprogramom a slávnostným vyhlásením výsledkov.Najmenší sa v máji okrem iného môžu tešiť aj na Mira Jaroša, ktorý so svojim predstavením Ťuki Tour 2 zavíta v utorok 29. mája do Mestského domu kultúry v Revúcej. Na druhý deň (30.5.) hudbu, tanec a spev vystrieda divadlo. V bábkovej sále Mestského domu kultúry v Revúcej uvedie Divadlo mladých Komédia Rev premiéru hry Drahý Charlie, to nie je riešenie. Vo štvrtok 31. mája, pri príležitosti nasledujúceho Medzinárodného dňa detí (1.6.), navštívia Kokavu nad Rimavicou herci Divadla na predmestí zo Spišskej Novej Vsi s predstavením Zabudnutý čert. Počas 31. mája a 1. júna bude prebiehať aj 27. ročník celoštátnej súťaže a prehliadky ochotníckeho divadla dospelých hrajúcich pre deti - Divadlo a deti 2018 v Rimavskej Sobote. Počas týchto dvoch dní sa v Dome kultúry predstavia víťazi krajských kôl, súbory a sólisti hrajúci v rôznych žánroch činoherného, bábkového, hudobného a pohybového divadla. Okrem 8 až 10 súťažných predstavení na divákov čakajú aj dve vynikajúce predstavenia profesionálnych divadiel na nádvorí Čierneho orla. Bude to Rozprávkový automat v podaní Divadla Haliganda (31.5.) a Aucassin a Nicoletta od českého Loutkového divadla LokVar (1.6.).
Noc múzeí a galérií
Tohtoročná Noc múzeí a galérií pripadla na sobotu 19. mája. Do neskorých večerných hodín budú v tento deň už tradične otvorené aj brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v ktorom pre návštevníkov chystajú program plný tvorivosti a poznania. Pri tejto príležitosti sa každoročne v prvú májovú sobotu koná aj podujatie Noc v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. Podvečer 5. mája bude tentokrát patriť dvom bábkovým rozprávkam, s ktorými do mlyna zavíta Divadlo z domčeka z Hriňovej. Okrem bábkových postavičiek stretnete na podujatí, ktoré zároveň otvára letnú sezónu prehliadok v mlyne, aj Janka Hraška v životnej veľkosti.
Rôzne
Salaš Zbojská pozýva v nedeľu 6. mája na Deň valaskej kultúry a sviatok ovčiarsky. Program zaháji svätá omša so spoveďou valachov a požehnaním statku. Nasledovať bude miešanie oviec a magické úkony spojené s prvým vyháňaním oviec na pašu. Počas dňa sa predstavia ovčiari, pastierske rodiny, rôzne ľudové hudby aj heligonkári. Lákavá je tiež ochutnávka pôvodnej valaskej kuchyne, ukážka výroby ovčiarskych produktov a iných tajomstiev pastierstva. V téme budú takisto animácie, ktoré budú 
pripravené pre najmenších návštevníkov podujatia.Stand up comedy show Silné reči, ktorej dátum sa v Rimavskej Sobote zmenil z 19. apríla na 31. augusta, pobaví ešte predtým publikum Domu kultúry v Hnúšti. Už v piatok 18. mája sa o zábavu postarajú Stano Staško, Martin Hatala, Gabo Žifčák a Jakub Gulík.V utorok 22. mája sa bude v Rimavskej Sobote popíjať uchom. Na Pálenici Borisa Filana ponúknu otec a syn vzrušenie s pohodou, skúsenosť a humor. Nebudú chýbať zážitky z ciest po svete, spomienky na mladosť ani zábavné rodinné príbehy.Z iného súdka bude regionálna multižánrová konferencia v Rimavskej Sobote, ktorej cieľom je inšpirovať a motivovať mladých ľudí k zamysleniu sa nad sebou a nad priestorom, v ktorom žijú. Vo štvrtok 24. mája sa na Konfereske v Dome kultúry predstavia Zuzana Mikulcová (hudobníčka), Peter Uhrin (učiteľ), Henrieta Kurčíková (výtvarníčka), Filip Miháľ (programátor) a ďalšie inšpiratívne osobnosti z regiónu Gemer-Malohont.
Oslavy víťazstva nad fašizmom
Deň víťazstva nad fašizmom (8.5.) si mnohé z obcí nášho regiónu pravidelne pripomínajú slávnostným pálením vatry, ktoré býva doplnené kultúrnym programom. Stane 
sa tak v sobotu 5. mája v Lukovištiach, v pondelok 7. mája v Rimavskej Bani a Rimavskom Brezove a v piatok 11. mája v Hrnčiarskych Zalužanoch. Na druhý deň (12.5.) bude v Hrnčiarskej Vsi ohňu slobody predchádzať aj VII. ročník súťaže vo varení kapustnice. Oslavy potrvajú až do soboty 26. mája, kedy vatru zapália v obci Šoltýska. Pri príležitosti ukončenia II. svetovej vojny sa občania Rimavského Brezova chystajú v sobotu 5. mája na turistický pochod Po stopách našich osloboditeľov. K pamätníku v Kraskove sa spoločne vydajú o 8:00 hod od obecného úradu. Turistický výstup je na ten istý deň naplánovaný aj v obci Utekáč. Od pomníka padlých v Utekáči vyrazia rodičia s deťmi na Pasiečky, kde pre nich budú pripravené rôzne súťaže.
Dni mesta a obce
Úvod mesiaca bude okrem iného patriť aj Dňom mesta Rimavská Sobota. Počas 4. a 5. mája sa obyvatelia okresného mesta môžu tešiť na ukážky hasičskej techniky s penovou šou pre deti, módnu prehliadku, tanečno-divadelnú Šmolshow, vystúpenia spevákov Maroša Banga a Samuela Tomečka i Tanečného orchestra Rimavská Sobota. K sprievodným podujatiam sa už tradične zaradia jarné trhy a rôzne výstavy. Jedna z nich bude venovaná hrdinovi boja proti fašizmu - Karolovi Pajerovi a v priestoroch Gemersko-malohontského múzea potrvá až do 31. augusta. Tohtoročné dni mesta uzavrie v sobotu večer Veľká folklórna tancovačka v Dome kultúry. Koncom mesiaca oslávia dni obce pod názvom Juraj Kubinec nestor slovenských fujaristov v Utekáči. Počas víkendu 26. - 27. mája bude v obci bohatý kultúrny program vrátane predstavenia pre deti a remeselnej uličky.
Šport
Okolie Lesíka v Rimavských Zalužanoch sa bude v sobotu 5. mája hmýriť nadšencami streľby zo vzduchovky. V súťaži, ktorá sa riadi pravidlami Hunter Field Target 
(HFT), budú strieľať na kovové terče imitujúce zvieratá v lese. V Rimavskej Sobote bude športom mesiaca džudo. Medzinárodná veľká cena mesta Rimavská Sobota čaká žiakov a žiačky v sobotu 12. mája. O dva týždne nato (26.5.) si už sily zmerajú dorastenci, ženy a muži.Ak dávate pred aktívnym športom prednosť strategickým hrám, určite si prídete na svoje v sobotu 19. mája v Hrnčiarskych Zalužanoch. Uskutoční sa tu už 4. ročník Medzinárodného šachového open turnaja. Zaháľať v máji nebudú ani cyklisti. V susednom Novohrade organizujú v nedeľu 20. mája tzv. Novohradský pedál. Súťažiť sa bude v 5 detských a až 9 hlavných kategóriách na rôznych tratiach.
Turistika
Členovia KST Hnúšťa venujú prvú májovú sobotu (5.5.) 48. ročníku výstupu na Ostrú (1 011 m n. m.). Plánovaná trasa je dlhá cca 14 km. Turisti z Rimavskej Soboty sa rozhodli preložiť návštevu Drienčanského krasu z 28. apríla na 12. mája. Pozvánka na nenáročnú trasu s dĺžkou 12 km a zrazom o 10:05 hod. na autobusovej stanici v Rimavskej Sobote teda stále platí. K prameňu Ipľa sa zas po trase Drahová - Kysuca - Sihla - Drábsko - Prameň Ipľa - Lom nad Rimavicou vydajú nadšenci pohybu v prírode z Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Pridať sa k nim môžete v sobotu 19. mája. Podrobnosti o jednotlivých akciách nájdete na web stránkach KST Hnúšťa (www.ksthnusta.sk), KST Rimavská Sobota (www.kst-rs.webnode.cz) a TO KOS Rimavská dolina (www.tokosrimdolina.webnode.sk).
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).