Dňa 17.9.2019 patrila Rožňava práve oslavám 100. výročia „plynovej služby“, 70. výročia chemického vojska ČSĽA, 27. výročia vytvorenia 3. brigády chemickej ochrany. Od 1. januára 2005 bol tento útvar presťahovaný do mesta Rožňava ako jediný útvar RCHBO armády SR. Rozkazom prezidenta SR č. 3. z 31. mája 2013 bol práporu prepožičaný čestný názov „GEMERSKO-MALOHONTSKÝ PRÁPOR RADIAČNEJ, CHEMICKEJ A BIOLOGICKEJ OCHRANY“. Od novembra 2015 prešiel v rámci reorganizačných zmien pod velenie 1. mechanizovanej brigády. Hlavnou úlohou práporu je komplexné zabezpečenie všetkých jednotiek OSSR v oblastiach jeho určenia a poskytnutie vojenskej asistencie orgánom Ministerstva vnútra SR a civilným orgánom v poskytnutí pomoci pri prípadnej eliminácií hrozieb v uvedených oblastiach v ich náplni, napr. pri plnení úloh očisty utečencov a ich hygienickej očisty, pri ekologických haváriach, terorizme... Za obdobie svojej existencie príslušníci práporu plnili úlohy vo svojej oblasti, napríklad aj v Kuvajte, Iraku, Afganistane.
Slávnosti spomínaných výročí sa zúčastnila aj rovnaká jednotka Českej armády, a to z dôvodu historickej tradície a skutočnosti, že v zahraničných misiách sú nasadzované spoločne. Posledným veliteľom práporu je od roku 2012 pplk. Oliver Toderiška, ktorý velil aj vojenskej prehliadke nastúpených vojakov a vojenskej techniky na rožňavskom Námestí baníkov.
Účastníci osláv spomenutého výročia sa dňa 17.9.2019 zhromaždili v priestoroch kasární práporu, kde pred vstupom do kultúrných priestorov bola za účasti všetkých pozvaných hostí odhalená pamätná tabuľa k výročiu útvaru, ktorú za asistencie veliteľa práporu pplk. Olivera Toderišku odhalil priamy účastník bojov proti fašizmu plk. v. v. Ladislav Sládek, ktorý 6. marca 2019 oslávil 91 rokov a ako vojak 2. Ukrajinského frontu pod velením maršala ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského prešiel Rumunsko, celé Maďarsko a koniec vojny ho zastihol pri Sládkovičove.
Pamätnú tabuľu venovalo útvaru občianske združenie "Priateľov vojenských chemikov".
Vzhľadom k tomu, že odhalenie jubilejnej tabule neviedlo textíliu, z dôvodu jej výšky umiestnenia na sňatie použil svoju „bakuľku“, za čo zožal zaslúžený potlesk. Po odhalení pamätnej tabule sa hostia v kolóne presunuli k tribúne na Námestí baníkov, kde o 10.00 moderátorka privítala všetkých účastníkov osláv a vojenskej prehliadky.
Po skončení hymien moderátorka privítala na tribúne primátora mesta Rožňava p. Michala Domika, náčelníka štábu strategického plánovania plukovníka Petra Babiara, veliteľa pozemných síl OS SR gen. mjr. Ing. Jindřicha Jocha, veliteľa strategického centra krízového manažmentu GŠ OS SR plk. Ing. Štefana Kovácsa, náčelníka bojovej podpory operácií plk. Ing. Miroslava Ofčaroviča, veliteľa 1. mechanizovanej brigády PS OS SR plk. Ing. Ivana Baloga, rímskokatolíckeho biskupa Rožňavskej diecézy Mons. Stanislava Stolárika, predstaviteľov ordinariátu OS a ozbroj. zborov SR, bývalých náčelníkov GŠ a OS ASR gen. mjr. v. v. Ing. Svetozára Naďoviča, gen. por. v. v. Ing. Jaroslava Vývleka, vojaka ČA 2. ukrajinského frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka, bývalého náčelníka chem. vojska plk. v. v. Ing. Františka Kromku, pplk. v. v. Ing. Jána Šimúna, pplk. v. v. Ing. Iva Valošeka, pplk. v. v. Ing. Stanislava Štecáka, mjr. v. v. Ing. Štefana Bovu, pplk. v. v. Ing. Ladislava Nagya, a vojenských pridelencov v SR – Maďarskej republiky, Poľskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a osobitne delegáciu Armády ČR, ktorú viedol náčelník chemického vojska plk. gen. štábu Ing. Martin Fokt a ďalších predstaviteľov štátnej správy a samosprávy Rožňavy.
Zvláštne originálne ocenenie príslušníkov práporu pri tejto príležitosti prevzal náčelník chemického vojska plk. v. v. Ing. František KROMKA za celoživotnú prácu v prospech vojska RCHBO.
Po hymnách bol prečítaný slávnostný rozkaz náčelníka GŠ OS SR pri príležitosti osláv. Po rozkaze sa prihovorili z tribúny hostia a nasledovalo udelenie pamätných medailí a plakiet bývalým veliteľom a významným hosťom.
Po udelení vyznamenaní nasledoval slávnostný pochod nastúpených jednotiek a defilé bojovej techniky útvaru.
Takmer zaplnené námestie mimo priestoru nastúpených jednotiek bolo aj za účasti mnohých rodinných príslušníkov nastúpených vojakov.
Po skončení prehliadky sa hostia a vojaci presunuli do spoločenskej miestnosti kasární v Rožňave, kde veliteľ práporu pplk. O. Toderiška udelil pred nastúpenými vojakmi pamätné plakety a listy bývalým veliteľom oslavujúceho vojska. Veliteľ ocenil aj výchovné poslanie vojakov práporu, ktorí pôsobia najmä medzi školskou mládežou, kde im predvádzajú ukážky a zasväcujú ich do tajov poslania vojakov. Taktiež mnohým, ktorým to zdravie dovoľuje, poďakoval za bezplatné darovanie krvi, ktoré je symbolické, pretože práve vo vojnových konfliktoch je táto drahocenná tekutina nenahraditeľná k záchrane života ranených vojakov, ale aj civilov.
Na záver nasledovala slávnostná recepcia.
Foto a príspevok: JUDr. Jozef Pupala
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).