Dňa 17.9.2019 patrila Rožňava práve oslavám 100. výročia „plynovej služby“, 70. výročia chemického vojska ČSĽA, 27. výročia vytvorenia 3. brigády chemickej ochrany. Od 1. januára 2005 bol tento útvar presťahovaný do mesta Rožňava ako jediný útvar RCHBO armády SR. Rozkazom prezidenta SR č. 3. z 31. mája 2013 bol práporu prepožičaný čestný názov „GEMERSKO-MALOHONTSKÝ PRÁPOR RADIAČNEJ, CHEMICKEJ A BIOLOGICKEJ OCHRANY“. Od novembra 2015 prešiel v rámci reorganizačných zmien pod velenie 1. mechanizovanej brigády. Hlavnou úlohou práporu je komplexné zabezpečenie všetkých jednotiek OSSR v oblastiach jeho určenia a poskytnutie vojenskej asistencie orgánom Ministerstva vnútra SR a civilným orgánom v poskytnutí pomoci pri prípadnej eliminácií hrozieb v uvedených oblastiach v ich náplni, napr. pri plnení úloh očisty utečencov a ich hygienickej očisty, pri ekologických haváriach, terorizme... Za obdobie svojej existencie príslušníci práporu plnili úlohy vo svojej oblasti, napríklad aj v Kuvajte, Iraku, Afganistane.
Slávnosti spomínaných výročí sa zúčastnila aj rovnaká jednotka Českej armády, a to z dôvodu historickej tradície a skutočnosti, že v zahraničných misiách sú nasadzované spoločne. Posledným veliteľom práporu je od roku 2012 pplk. Oliver Toderiška, ktorý velil aj vojenskej prehliadke nastúpených vojakov a vojenskej techniky na rožňavskom Námestí baníkov.
Účastníci osláv spomenutého výročia sa dňa 17.9.2019 zhromaždili v priestoroch kasární práporu, kde pred vstupom do kultúrných priestorov bola za účasti všetkých pozvaných hostí odhalená pamätná tabuľa k výročiu útvaru, ktorú za asistencie veliteľa práporu pplk. Olivera Toderišku odhalil priamy účastník bojov proti fašizmu plk. v. v. Ladislav Sládek, ktorý 6. marca 2019 oslávil 91 rokov a ako vojak 2. Ukrajinského frontu pod velením maršala ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského prešiel Rumunsko, celé Maďarsko a koniec vojny ho zastihol pri Sládkovičove.
Pamätnú tabuľu venovalo útvaru občianske združenie "Priateľov vojenských chemikov".
Vzhľadom k tomu, že odhalenie jubilejnej tabule neviedlo textíliu, z dôvodu jej výšky umiestnenia na sňatie použil svoju „bakuľku“, za čo zožal zaslúžený potlesk. Po odhalení pamätnej tabule sa hostia v kolóne presunuli k tribúne na Námestí baníkov, kde o 10.00 moderátorka privítala všetkých účastníkov osláv a vojenskej prehliadky.
Po skončení hymien moderátorka privítala na tribúne primátora mesta Rožňava p. Michala Domika, náčelníka štábu strategického plánovania plukovníka Petra Babiara, veliteľa pozemných síl OS SR gen. mjr. Ing. Jindřicha Jocha, veliteľa strategického centra krízového manažmentu GŠ OS SR plk. Ing. Štefana Kovácsa, náčelníka bojovej podpory operácií plk. Ing. Miroslava Ofčaroviča, veliteľa 1. mechanizovanej brigády PS OS SR plk. Ing. Ivana Baloga, rímskokatolíckeho biskupa Rožňavskej diecézy Mons. Stanislava Stolárika, predstaviteľov ordinariátu OS a ozbroj. zborov SR, bývalých náčelníkov GŠ a OS ASR gen. mjr. v. v. Ing. Svetozára Naďoviča, gen. por. v. v. Ing. Jaroslava Vývleka, vojaka ČA 2. ukrajinského frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka, bývalého náčelníka chem. vojska plk. v. v. Ing. Františka Kromku, pplk. v. v. Ing. Jána Šimúna, pplk. v. v. Ing. Iva Valošeka, pplk. v. v. Ing. Stanislava Štecáka, mjr. v. v. Ing. Štefana Bovu, pplk. v. v. Ing. Ladislava Nagya, a vojenských pridelencov v SR – Maďarskej republiky, Poľskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a osobitne delegáciu Armády ČR, ktorú viedol náčelník chemického vojska plk. gen. štábu Ing. Martin Fokt a ďalších predstaviteľov štátnej správy a samosprávy Rožňavy.
Zvláštne originálne ocenenie príslušníkov práporu pri tejto príležitosti prevzal náčelník chemického vojska plk. v. v. Ing. František KROMKA za celoživotnú prácu v prospech vojska RCHBO.
Po hymnách bol prečítaný slávnostný rozkaz náčelníka GŠ OS SR pri príležitosti osláv. Po rozkaze sa prihovorili z tribúny hostia a nasledovalo udelenie pamätných medailí a plakiet bývalým veliteľom a významným hosťom.
Po udelení vyznamenaní nasledoval slávnostný pochod nastúpených jednotiek a defilé bojovej techniky útvaru.
Takmer zaplnené námestie mimo priestoru nastúpených jednotiek bolo aj za účasti mnohých rodinných príslušníkov nastúpených vojakov.
Po skončení prehliadky sa hostia a vojaci presunuli do spoločenskej miestnosti kasární v Rožňave, kde veliteľ práporu pplk. O. Toderiška udelil pred nastúpenými vojakmi pamätné plakety a listy bývalým veliteľom oslavujúceho vojska. Veliteľ ocenil aj výchovné poslanie vojakov práporu, ktorí pôsobia najmä medzi školskou mládežou, kde im predvádzajú ukážky a zasväcujú ich do tajov poslania vojakov. Taktiež mnohým, ktorým to zdravie dovoľuje, poďakoval za bezplatné darovanie krvi, ktoré je symbolické, pretože práve vo vojnových konfliktoch je táto drahocenná tekutina nenahraditeľná k záchrane života ranených vojakov, ale aj civilov.
Na záver nasledovala slávnostná recepcia.
Foto a príspevok: JUDr. Jozef Pupala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a