Dňa 17.9.2019 patrila Rožňava práve oslavám 100. výročia „plynovej služby“, 70. výročia chemického vojska ČSĽA, 27. výročia vytvorenia 3. brigády chemickej ochrany. Od 1. januára 2005 bol tento útvar presťahovaný do mesta Rožňava ako jediný útvar RCHBO armády SR. Rozkazom prezidenta SR č. 3. z 31. mája 2013 bol práporu prepožičaný čestný názov „GEMERSKO-MALOHONTSKÝ PRÁPOR RADIAČNEJ, CHEMICKEJ A BIOLOGICKEJ OCHRANY“. Od novembra 2015 prešiel v rámci reorganizačných zmien pod velenie 1. mechanizovanej brigády. Hlavnou úlohou práporu je komplexné zabezpečenie všetkých jednotiek OSSR v oblastiach jeho určenia a poskytnutie vojenskej asistencie orgánom Ministerstva vnútra SR a civilným orgánom v poskytnutí pomoci pri prípadnej eliminácií hrozieb v uvedených oblastiach v ich náplni, napr. pri plnení úloh očisty utečencov a ich hygienickej očisty, pri ekologických haváriach, terorizme... Za obdobie svojej existencie príslušníci práporu plnili úlohy vo svojej oblasti, napríklad aj v Kuvajte, Iraku, Afganistane.
Slávnosti spomínaných výročí sa zúčastnila aj rovnaká jednotka Českej armády, a to z dôvodu historickej tradície a skutočnosti, že v zahraničných misiách sú nasadzované spoločne. Posledným veliteľom práporu je od roku 2012 pplk. Oliver Toderiška, ktorý velil aj vojenskej prehliadke nastúpených vojakov a vojenskej techniky na rožňavskom Námestí baníkov.
Účastníci osláv spomenutého výročia sa dňa 17.9.2019 zhromaždili v priestoroch kasární práporu, kde pred vstupom do kultúrných priestorov bola za účasti všetkých pozvaných hostí odhalená pamätná tabuľa k výročiu útvaru, ktorú za asistencie veliteľa práporu pplk. Olivera Toderišku odhalil priamy účastník bojov proti fašizmu plk. v. v. Ladislav Sládek, ktorý 6. marca 2019 oslávil 91 rokov a ako vojak 2. Ukrajinského frontu pod velením maršala ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského prešiel Rumunsko, celé Maďarsko a koniec vojny ho zastihol pri Sládkovičove.
Pamätnú tabuľu venovalo útvaru občianske združenie "Priateľov vojenských chemikov".
Vzhľadom k tomu, že odhalenie jubilejnej tabule neviedlo textíliu, z dôvodu jej výšky umiestnenia na sňatie použil svoju „bakuľku“, za čo zožal zaslúžený potlesk. Po odhalení pamätnej tabule sa hostia v kolóne presunuli k tribúne na Námestí baníkov, kde o 10.00 moderátorka privítala všetkých účastníkov osláv a vojenskej prehliadky.
Po skončení hymien moderátorka privítala na tribúne primátora mesta Rožňava p. Michala Domika, náčelníka štábu strategického plánovania plukovníka Petra Babiara, veliteľa pozemných síl OS SR gen. mjr. Ing. Jindřicha Jocha, veliteľa strategického centra krízového manažmentu GŠ OS SR plk. Ing. Štefana Kovácsa, náčelníka bojovej podpory operácií plk. Ing. Miroslava Ofčaroviča, veliteľa 1. mechanizovanej brigády PS OS SR plk. Ing. Ivana Baloga, rímskokatolíckeho biskupa Rožňavskej diecézy Mons. Stanislava Stolárika, predstaviteľov ordinariátu OS a ozbroj. zborov SR, bývalých náčelníkov GŠ a OS ASR gen. mjr. v. v. Ing. Svetozára Naďoviča, gen. por. v. v. Ing. Jaroslava Vývleka, vojaka ČA 2. ukrajinského frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka, bývalého náčelníka chem. vojska plk. v. v. Ing. Františka Kromku, pplk. v. v. Ing. Jána Šimúna, pplk. v. v. Ing. Iva Valošeka, pplk. v. v. Ing. Stanislava Štecáka, mjr. v. v. Ing. Štefana Bovu, pplk. v. v. Ing. Ladislava Nagya, a vojenských pridelencov v SR – Maďarskej republiky, Poľskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a osobitne delegáciu Armády ČR, ktorú viedol náčelník chemického vojska plk. gen. štábu Ing. Martin Fokt a ďalších predstaviteľov štátnej správy a samosprávy Rožňavy.
Zvláštne originálne ocenenie príslušníkov práporu pri tejto príležitosti prevzal náčelník chemického vojska plk. v. v. Ing. František KROMKA za celoživotnú prácu v prospech vojska RCHBO.
Po hymnách bol prečítaný slávnostný rozkaz náčelníka GŠ OS SR pri príležitosti osláv. Po rozkaze sa prihovorili z tribúny hostia a nasledovalo udelenie pamätných medailí a plakiet bývalým veliteľom a významným hosťom.
Po udelení vyznamenaní nasledoval slávnostný pochod nastúpených jednotiek a defilé bojovej techniky útvaru.
Takmer zaplnené námestie mimo priestoru nastúpených jednotiek bolo aj za účasti mnohých rodinných príslušníkov nastúpených vojakov.
Po skončení prehliadky sa hostia a vojaci presunuli do spoločenskej miestnosti kasární v Rožňave, kde veliteľ práporu pplk. O. Toderiška udelil pred nastúpenými vojakmi pamätné plakety a listy bývalým veliteľom oslavujúceho vojska. Veliteľ ocenil aj výchovné poslanie vojakov práporu, ktorí pôsobia najmä medzi školskou mládežou, kde im predvádzajú ukážky a zasväcujú ich do tajov poslania vojakov. Taktiež mnohým, ktorým to zdravie dovoľuje, poďakoval za bezplatné darovanie krvi, ktoré je symbolické, pretože práve vo vojnových konfliktoch je táto drahocenná tekutina nenahraditeľná k záchrane života ranených vojakov, ale aj civilov.
Na záver nasledovala slávnostná recepcia.
Foto a príspevok: JUDr. Jozef Pupala

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-