Novinkou na koľajniciach medzi Horehroním a Gemerom bude toto leto nostalgický motorový vláčik nazvaný Zbojnícky expres. Premávať bude z Brezna do Tisovca cez sedlo Zbojská. Cestujúci okúsia na tejto trati kus železničnej histórie. Ide o trať, na ktorej z Tisovca do sedla Zbojská jazdí v lete historická vlaková súprava ťahaná vyše storočnou parnou zubačkou, ktorú udržiavajú v dobrej kondícii dobrovoľníci z občianskeho združenia OZ Zubačka. Tá sa na trať dostane prvýkrát 4. júla 2020. Cesta Zbojníckeho expresu bude zaujímavá nielen vďaka atraktívnemu „zbojníckemu“ programu priamo vo vlaku, ale aj krásnym výhľadom na slovenskú prírodu a technické pamiatky, predovšetkým železničné premostenia. Konečná zastávka Tisovec turistom ponúka návštevu miestneho železničného múzea, ktoré v sobotu 13. júna zrevitalizuje svoj exteriér, interiér a historické exponáty. KOCR Banskobystrický kraj Turizmus v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer a OZ Zubačka sa rozhodli pre spoločnú dobrovoľnícku brigádu. ,,Múzeum zubačky nám približuje úžasnú históriu tejto unikátnej železničnej trate, ktorá písala regionálne dejiny. Zaujímavé informácie a historické exponáty, to všetko sú podnety ktoré návštevníkom múzea už navždy umocnia pôžitok z jazdy po tejto trati, či už na Zbojníckom exprese alebo parnej zubačke,“ uviedol Viktor Brádňanský z OOCR Gemer. Brigády sa môžu zúčastniť aj ostatní priaznivci historických vlakov. Viktor Brádňanský dodal, že stretnutie dobrovoľníkov, ktorí budú chcieť priložiť ruku k dielu, je v sobotu o 9.30 na železničnej stanici v Tisovci.
Horehronský expres bude jazdiť na svojej obvyklej trase Brezno – Telgárt – Mlynky. Vlakoví pasažieri sa môžu tešiť na bohatý vlakový program, ale i skrášlené stanice. „Uvedomujeme si, že k celkovej atraktivite zážitkového vlaku patrí program v ňom, ako aj miesta, na ktorých prepravení vystupujú a nastupujú,“ uviedla Iveta Niňajová predsedníčka krajskej organizácie cestovného ruchu. Zhodnotila, že trať, po ktorej Horehronský expres jazdí, nie je taká frekventovaná, a preto nie všetky vlakové staničky sú v „oku lahodiacom stave“. „Aj preto sme sa spolu s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Horehronie rozhodli zorganizovať 6. júna dobrovoľnícku brigádu na skrášlenie troch železničných staničiek – Polomka, Heľpa a Červená Skala. Partnermi nám na jednotlivých staničkách boli pracovníci Železníc SR, ktorí si dokonca sami spravili finančnú zbierku, čím prispeli k nášmu finančnému vkladu do tejto akcie. Je to pre nás dôkaz, že ľudom v regiónoch záleží na rozvoji.“ V roku 2019 sa počas letnej turistickej sezóny previezlo Horehronským expresom takmer 3000 ľudí.
Cieľom historických zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji je ponúknuť nezvyčajný zážitok a prepraviť k turistickým atraktivitám regiónov, v ktorých tieto vlaky premávajú. Eva Macuľová z krajskej cestovnej kancelárie, ktorá má vlaky ako turistický produkt v ponuke, uviedla: “Vlaky majú obmedzený počet jázd, pretože sú to historické súpravy, ktoré jednoducho treba šetriť. Zároveň kapacita vláčikov je z tohto dôvodu obmedzená. Vozne prikladáme len tak, aby to historické lokomotívy utiahli. Preto sa pri jednotlivých jazdách pohybujeme v kapacite od 80 do 120 osôb.“ Dodala, že odporúčajú záujemcom kúpiť si lístky vopred online na destinačnom portáli Banskobystrického kraja zahoramizadolami.sk. Predaj lístkov na Horehronský expres bol spustený 8. júna 2020. Zbojnícky expres bude v predaji od pondelka 15. júna 2020.
Jazdy Horehronského a Zbojníckeho expresu sú naplánované na termíny:
19. 7. – Zbojnícky expres
25. 7. – Horehronský expres
1. 8. – Horehronský expres
2. 8. – Zbojnícky expres
22. 8. – Horehronský expres
23. 8. – Zbojnícky expres.
Mgr. Viktor Brádňanský
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.