Novinkou na koľajniciach medzi Horehroním a Gemerom bude toto leto nostalgický motorový vláčik nazvaný Zbojnícky expres. Premávať bude z Brezna do Tisovca cez sedlo Zbojská. Cestujúci okúsia na tejto trati kus železničnej histórie. Ide o trať, na ktorej z Tisovca do sedla Zbojská jazdí v lete historická vlaková súprava ťahaná vyše storočnou parnou zubačkou, ktorú udržiavajú v dobrej kondícii dobrovoľníci z občianskeho združenia OZ Zubačka. Tá sa na trať dostane prvýkrát 4. júla 2020. Cesta Zbojníckeho expresu bude zaujímavá nielen vďaka atraktívnemu „zbojníckemu“ programu priamo vo vlaku, ale aj krásnym výhľadom na slovenskú prírodu a technické pamiatky, predovšetkým železničné premostenia. Konečná zastávka Tisovec turistom ponúka návštevu miestneho železničného múzea, ktoré v sobotu 13. júna zrevitalizuje svoj exteriér, interiér a historické exponáty. KOCR Banskobystrický kraj Turizmus v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer a OZ Zubačka sa rozhodli pre spoločnú dobrovoľnícku brigádu. ,,Múzeum zubačky nám približuje úžasnú históriu tejto unikátnej železničnej trate, ktorá písala regionálne dejiny. Zaujímavé informácie a historické exponáty, to všetko sú podnety ktoré návštevníkom múzea už navždy umocnia pôžitok z jazdy po tejto trati, či už na Zbojníckom exprese alebo parnej zubačke,“ uviedol Viktor Brádňanský z OOCR Gemer. Brigády sa môžu zúčastniť aj ostatní priaznivci historických vlakov. Viktor Brádňanský dodal, že stretnutie dobrovoľníkov, ktorí budú chcieť priložiť ruku k dielu, je v sobotu o 9.30 na železničnej stanici v Tisovci.
Horehronský expres bude jazdiť na svojej obvyklej trase Brezno – Telgárt – Mlynky. Vlakoví pasažieri sa môžu tešiť na bohatý vlakový program, ale i skrášlené stanice. „Uvedomujeme si, že k celkovej atraktivite zážitkového vlaku patrí program v ňom, ako aj miesta, na ktorých prepravení vystupujú a nastupujú,“ uviedla Iveta Niňajová predsedníčka krajskej organizácie cestovného ruchu. Zhodnotila, že trať, po ktorej Horehronský expres jazdí, nie je taká frekventovaná, a preto nie všetky vlakové staničky sú v „oku lahodiacom stave“. „Aj preto sme sa spolu s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Horehronie rozhodli zorganizovať 6. júna dobrovoľnícku brigádu na skrášlenie troch železničných staničiek – Polomka, Heľpa a Červená Skala. Partnermi nám na jednotlivých staničkách boli pracovníci Železníc SR, ktorí si dokonca sami spravili finančnú zbierku, čím prispeli k nášmu finančnému vkladu do tejto akcie. Je to pre nás dôkaz, že ľudom v regiónoch záleží na rozvoji.“ V roku 2019 sa počas letnej turistickej sezóny previezlo Horehronským expresom takmer 3000 ľudí.
Cieľom historických zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji je ponúknuť nezvyčajný zážitok a prepraviť k turistickým atraktivitám regiónov, v ktorých tieto vlaky premávajú. Eva Macuľová z krajskej cestovnej kancelárie, ktorá má vlaky ako turistický produkt v ponuke, uviedla: “Vlaky majú obmedzený počet jázd, pretože sú to historické súpravy, ktoré jednoducho treba šetriť. Zároveň kapacita vláčikov je z tohto dôvodu obmedzená. Vozne prikladáme len tak, aby to historické lokomotívy utiahli. Preto sa pri jednotlivých jazdách pohybujeme v kapacite od 80 do 120 osôb.“ Dodala, že odporúčajú záujemcom kúpiť si lístky vopred online na destinačnom portáli Banskobystrického kraja zahoramizadolami.sk. Predaj lístkov na Horehronský expres bol spustený 8. júna 2020. Zbojnícky expres bude v predaji od pondelka 15. júna 2020.
Jazdy Horehronského a Zbojníckeho expresu sú naplánované na termíny:
19. 7. – Zbojnícky expres
25. 7. – Horehronský expres
1. 8. – Horehronský expres
2. 8. – Zbojnícky expres
22. 8. – Horehronský expres
23. 8. – Zbojnícky expres.
Mgr. Viktor Brádňanský

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-