Vo voľbách hlasovali aj voliči na hornom Gemeri, ktorí využili hlasovacie lístky v 89 volebných okrskoch. Hlasovania sa zúčastnilo 26 406 voličov, čo predstavuje 54,66% zo všetkých zapísaných. Do volebných urien vhodili 25 874 obálok, čo znamená 98,05 % platných hlasovacích lístkov.
Svoje hlasy jednotlivým politickým subjektom zúčastňujúcich sa volieb odovzdali nasledovne (nižšie v tabuľke):
Z nich je zrejmé, že víťazom volieb 2012 do NR SR v tomto regióne sa stal SMER – DS, ktorej voliči odovzdali 8 002 platných hlasovacích lístkov. Hnutie MOST – HÍD získalo dôveru u 5 468 voličoch a SMK u 3 352.
Vo volebnom obvode Rimavská Sobota sa volieb zúčastnilo a platné hlasovacie lístky odovzdalo 48 709 voličov. Aj v tomto regióne sa víťazom volieb stal SMER – SD, ktorému platné hlasy odovzdalo 17 771 voličov. Za nimi sa umiestnila SMK s 8 849 hlasmi a MOST-HÍD s 8 147 platnými hlasmi.
ÚDAJE VOLIEB ÚDAJE VOLIEB ÚDAJE VOLIEB
Z OKRESU ROŽŇAVA Z VO RIMAVSKÁ SOBOTA ZA CELÝ GEMER
|
Číslo, Politická strana alebo hnutie |
Počet |
Podiel |
|
Číslo, Politická strana alebo hnutie |
Počet |
Podiel |
|
Číslo, Politická strana alebo hnutie |
Počet |
Podiel |
Poradie |
|||
|
11 |
SMER - SD |
8 002 |
30,92 |
|
11 |
SMER - SD |
17 771 |
36,48 |
|
11 |
SMER - SD |
25 773 |
33,88 |
1. |
|
16 |
MOST - HÍD |
5 468 |
21,13 |
|
24 |
SMK-MKP |
8 849 |
18,16 |
|
16 |
MOST - HÍD |
13 615 |
17,90 |
2. |
|
24 |
SMK-MKP |
3 352 |
12,95 |
|
16 |
MOST - HÍD |
8 147 |
16,72 |
|
24 |
SMK-MKP |
12 201 |
16,04 |
3. |
|
4 |
SNS |
1 382 |
5,34 |
|
22 |
SDKÚ - DS |
1 842 |
3,78 |
|
4 |
SNS |
3 063 |
4,03 |
4. |
|
5 |
OĽaNO |
1 369 |
5,29 |
|
4 |
SNS |
1 681 |
3,45 |
|
22 |
SDKÚ - DS |
2 862 |
3,76 |
5. |
|
22 |
SDKÚ - DS |
1 020 |
3,94 |
|
5 |
OĽaNO |
1 445 |
2,96 |
|
5 |
OĽaNO |
2 814 |
3,70 |
6. |
|
18 |
ĽS-HZDS |
987 |
3,81 |
|
6 |
SaS |
1 418 |
2,91 |
|
18 |
ĽS-HZDS |
2186 |
2,87 |
7. |
|
6 |
SaS |
871 |
3,36 |
|
2 |
KDH |
1 359 |
2,79 |
|
6 |
SaS |
2289 |
3,01 |
8. |
|
10 |
ĽSNS |
679 |
2,62 |
|
10 |
ĽSNS |
1 314 |
2,69 |
|
10 |
ĽSNS |
1993 |
2,62 |
9. |
|
2 |
KDH |
593 |
2,29 |
|
18 |
ĽS-HZDS |
1 199 |
2,46 |
|
2 |
KDH |
1952 |
2,57 |
10. |
|
17 |
99% |
580 |
2,24 |
|
17 |
99% |
966 |
1,98 |
|
17 |
99% |
1546 |
2,03 |
11. |
|
25 |
SSS - NM |
297 |
1,14 |
|
12 |
Zmena zdola, DÚ |
450 |
0,92 |
|
25 |
SSS - NM |
621 |
0,82 |
12. |
|
14 |
KSS |
293 |
1,13 |
|
14 |
KSS |
418 |
0,85 |
|
14 |
KSS |
711 |
0,93 |
13. |
|
12 |
Zmena zdola, DÚ |
270 |
1,04 |
|
25 |
SSS - NM |
324 |
0,66 |
|
12 |
Zmena zdola, DÚ |
720 |
0,95 |
14. |
|
1 |
Zelení |
99 |
0,38 |
|
13 |
NaS - ns |
246 |
0,50 |
|
1 |
Zelení |
342 |
0,45 |
15. |
|
13 |
NaS - ns |
91 |
0,35 |
|
7 |
PaS |
244 |
0,50 |
|
13 |
NaS - ns |
433 |
0,57 |
16. |
|
15 |
SRÚS |
90 |
0,34 |
|
1 |
Zelení |
243 |
0,49 |
|
15 |
SRÚS |
252 |
0,33 |
17. |
|
8 |
NÁŠ KRAJ |
83 |
0,32 |
|
26 |
SŽS |
165 |
0,33 |
|
8 |
NÁŠ KRAJ |
144 |
0,19 |
18. |
|
7 |
PaS |
75 |
0,28 |
|
15 |
SRÚS |
162 |
0,33 |
|
7 |
PaS |
319 |
0,42 |
19. |
|
26 |
SŽS |
60 |
0,23 |
|
9 |
SZ |
116 |
0,23 |
|
26 |
SŽS |
225 |
0,30 |
20. |
|
9 |
SZ |
57 |
0,22 |
|
20 |
SF |
95 |
0,19 |
|
9 |
SZ |
173 |
0,23 |
21. |
|
20 |
SF |
50 |
0,19 |
|
3 |
SDĽ |
73 |
0,14 |
|
20 |
SF |
145 |
0,19 |
22. |
|
3 |
SDĽ |
44 |
0,17 |
|
8 |
NÁŠ KRAJ |
61 |
0,12 |
|
3 |
SDĽ |
117 |
0,15 |
23. |
|
21 |
Obyčajní ľudia |
33 |
0,12 |
|
21 |
Obyčajní ľudia |
58 |
0,11 |
|
21 |
Obyčajní ľudia |
91 |
0,12 |
24. |
|
23 |
SOSKA |
22 |
0,08 |
|
23 |
SOSKA |
46 |
0,09 |
|
23 |
SOSKA |
68 |
0,09 |
25. |
|
19 |
+1 HLAS |
7 |
0,02 |
|
19 |
+1 HLAS |
17 |
0,03 |
|
19 |
+1 HLAS |
24 |
0,03 |
26. |
Podrobnejšie údaje získate na webovej stránke Štatistického úradu SR, ktorého link je i na úvodnej ploche stránky Maj Gemer.
Ondrej Doboš
Počet platných hlasov odovzdaných pre politické strany podľa okresov a obcí
{jcomments on}
































Ako sa hovorí: Kocky sú rozdané. V sobotu 10.3.2012 uskutočnené predčasné parlamentné voľby napísali novú históriu slovenského parlamentarizmu. Toľko očakávané údaje o tom, ako sa rozhodli voliči na Slovensku, sú už zrejmé. Prostredníctvom rozhlasu, televízie a ďalších prostriedkov verejnej informovanosti sa ich dozvedel každý, kto o nich chcel vedieť. Ústredná volebná komisia v nedeľu 11. marca 2012 na tlačovej konferencii oznámila, že na hlasovaní s platným hlasom sa zúčastnilo 2 553 726 voličov, čo predstavuje 59,11% účasti zo všetkých
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-