V dňoch 9. a 10. júna 2012, keď si česká obec Lidice pripomína výročie 70 rokov od vykonania hrozného činu, sa v delegácii SZPB vedenej jej predsedom Ing. Pavlom Sečkárom, PhD. zúčastnil aj predseda OblV SZPB v Rožňave Norbert Lacko. V podvečer 9. júna o 20.00 hod. sa uskutočnil ďakovný koncert „PRO LIDICE“ v priestoroch pamätníka pred glorietom, ktorý otvorila úvodným slovom predsedkyňa PS PČR Miroslava Němcová. Na koncerte vystúpila i Marta Hanfová, vnučka jedného z mála zachránených chlapcov, ktorý bol daný ako 8-ročný na prevýchovu do Nemecka. Zaujímavosťou, aby Lidice nezanikli, je i to, že si dávali ženy mená po tejto obci a tak Môj domov, ecuadorskú národnú pieseň, zaspievala mezzosopranistka Lidice
Robinson. Po ukončení koncertu známym husľovým virtuózom Václavom Hudečkom sa uskutočnil projekt „Světla z lidických oken“ zapálením sviečok na miestach pôvodných domov za účasti všetkých detských súborov, ktoré taktiež vystupovali na koncerte. 10. júna sme si uctili pamiatku obce Lidice položením vencov v priestoroch hromadného hrobu 173 lidických mužov.
Vyhladenie Lidíc bola násilná historická udalosť, pri ktorej došlo k vyhladeniu značnej časti obyvateľstva českej obce Lidice nemeckými nacistickými okupantmi.

Po úspešnom atentáte československých parašutistov na Reinharda Heydricha v roku 1942 bola obec Lidice v stredných Čechách v dôsledku heydrichiády vypálená a úplne zrovnaná so zemou a celé miestne obyvateľstvo vyvraždené, alebo odsunuté do koncentračných táborov.
Od vypálenia českej obce Lidice nemeckým gestapom uplynulo v nedeľu 70 rokov. K hroznému činu došlo
10. júna 1942. Nacisti to urobili ako pomstu za smrť ríšskeho protektora Reinharda Heydricha po atentáte z 27. mája 1942. Heydrich zomrel na následky zranení atentátu 4. júna 1942. Po atentáte na ríšskeho protektora, ktorý vykonali československí výsadkári v Prahe, vyhlásili v protektoráte Čiech a Moravy stanné právo a konali sa masové popravy.

Odveta rozhnevaných Nemcov vyvrcholila vypálením Lidíc, s odôvodnením, že v dedine sa údajne ukrývajú parašutisti, aktéri atentátu. Nemci postrieľali všetkých mužov; ženy a deti poslali do koncentračných táborov. Niekoľko najmenších obyvateľov Lidíc putovalo na prevýchovu do nemeckých rodín.
V Lidiciach zomrelo celkovo 172 mužov, 196 žien skončilo v koncentračnom tábore, z toho 52 prišlo o život, osem detí zomrelo v tábore v poľskom Chelmne. Dedinu gestapo zrovnalo so zemou a v roku 1943 tu zostala len holá pláň. Udalosti v Lidiciach si nacisti zaznamenali v dokumentárnom filme. Ten poslúžil ako dokument procesu s nacistami v Norimbergu. Zostrihaný film sa premieta v lidickom múzeu. Správa o zničení Lidíc obletela celý svet.
Po vojne v roku 1945 sa do Lidíc začali vracať ženy, ktoré prežili tragédiu a dozvedeli sa o osude svojich mužov a otcov. Deväť detí odvlečených do Nemecka sa podarilo nájsť v rokoch 1945-47. Základný kameň nových Lidíc bol položený v roku
1947 a v máji 1948 sa začala výstavba prvých domov. Od roku 1949 sa do Lidíc začal vracať nový život.
Tragickú históriu Lidíc pripomína v obci Národná kultúrna pamiatka Lidice s ružovým parkom. V Múzeu Pamätníka Lidice sú zhromaždené fakty a dokumenty o lidickej tragédii.
Ing. Norbert Lacko
{jcomments on}