Odtiaľ sme sa po pár minútach ocitli v cieli nášho výletu, v železničnej stanici SLAVEC – jaskyňa. Cestujúci vystúpili a turistickým chodníkom sa presunuli ku Gombaseckej jaskyni, kde už na nás čakal správca jaskyne s kolegyňou. A keďže nás bolo naozaj veľa, rozdelili sme sa na dve skupiny. Po prezretí impozantnej výzdoby tejto jaskyne v Slovenskom krase nás vonku čakalo nádherné jesenné počasie. Okolité stromy hýrili farbami a vytvárali perfektnú kulisu na piknik v prírode. Takže plánovaná opekačka v blízkom areáli nesmela chýbať. Času však bolo pomenej, než by sme si priali. Nedalo sa nič robiť, čas vymedzený na pobyt v teréne rýchlo uplynul a my sme sa museli vrátiť na stanicu. Odtiaľ sme sa presunuli na zastávku Rožňava mesto, kde sa každý z nás mohol rozhodnúť. Buď sa prevezie do Betliara, alebo sa vyberie na prehliadku centra toho baníckeho mesta. Tí, ktorí vystúpili na zastávke sa po niekoľkých minútach pešieho presunu ocitli na Námestí baníkov, najväčšom svojho druhu na Slovensku.
Je to typické štvorcové stredoveké námestie, ku ktorému patria aj bočné uličky. Dominuje mu renesančná Strážna veža z r. 1654. Kedysi z jej pavlače kontrolovala mesto stráž. Po vyšliapaní 138 schodov je z jej 38 metrovej výšky i v súčasnosti výborný výhľad na mesto a okolie. V jej južnej stene je zarytá delová guľa, ktorá tu ostala po Turkoch. Taktiež sú na nej aj slnečné hodiny. Vežové hodiny sa zas považovali za najpresnejšie v bývalom Rakúsko – Uhorsku.
Po absolvovaní výstupu na vežu bola pripravená ešte prehliadka katedrálneho kostola Nanebovzatia Panny Márie z r. 1304. Tu sme mohli okrem iného obdivovať bohatý barokový mobiliár a vzácnu tabuľovú maľbu – Sv. Annu Samotretiu (Rožňavskú Meterciu) z r. 1513.
Tá predstavuje Svätú Annu Samotretiu, Pannu Máriu a Ježiška, v pozadí banské práce i odvoz rudy. Obraz ako celok vyjadruje ochranu sv. Anny nad baníkmi a verne namaľované banské práce. Obraz je nastarším známym zobrazením baníctva v strednej Európe.
Po tejto prehliadke bol voľný program. V podvečer sme sa vrátili na zastávku a počkali na motoráčik, ktorý sa vrátil z dobšinskej lokálky. V Rožňave MAGDA musela opäť obehnúť prívesný vozeň. Po vykonaní všetkých potrebných úkonov nás výpravca vypravil na trať do Košíc. Opustili sme Rožňavu, v diaľke zhliadli hrad Krásna Hôrka a prejdením Jablonovským tunelom sa rozlúčili s Gemerom. Klesajúcou traťou úbočím Slovenského krasu sme sa dostali cez Moldavu nad Bodvou až do cieľovej stanice. Rozlúčili sme sa so spokojnými cestujúcimi a nabytí krásnymi zážitkami a pobytom na čerstvom vzduchu v krásnej jesennej prírode sme sa vrátili domov.
Tak ako predchádzajúce nostalgické jazdy Klubu historických koľajových vozidiel z Hanisky pri Košiciach i táto by sa nedala realizovať bez láskavej podpory priateľov a nadšencov historických železníc.
Ing. Igor Molnár
Fotografie autor
{gallery}kultura/expres/10{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 31 december 2010 16:59
Posledná jazda v roku 2010 s Gemerským expresom smerovala do Gombaseckej jaskyne Doporučený
Napísal(a) Igor Molnár
Rok 2010 priniesol na gemerské lokálky vďaka aktivite členov KHKV z Hanisky pri Košiciach niekoľko nostalgických jázd. Poslednou z nich bola jazda do Slavca a Betliara. Októbrový termín možno mnohým priniesol pochybnosti, či počasie nebude typicky jesenné sychravé. No počasie, ako i naši priaznivci, opäť nesklamali a v hojnom počte prišli na košickú stanicu, kde už na nich čakala MAGDA s vykúreným prívesným vozňom.
Po tradičnej kontrole rezervácií miest vo vlaku personál vlaku čakal, kedy nás výpravca vypraví na nám už dobre známu trať do Rožňavy.
Zverejnené v
Správy z Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.