cestujúcich vlakovou dopravou ubúdať. Napriek všetkému však tento sympatický vláčik predstavoval pre obyvateľov Muránskej doliny jediné železničné spojenie. Žiaľ, starostlivosť o spokojnosť a uspojovanie potrieb cestujúcich a rozvoj cestovného ruchu už nie je prioritou ako kedysi. Zlepší sa snáď takýmto spôsobom prístup do turistických oblastí, ako sú Muránska planina, Slovenské rudohorie, či neďaleký Slovenský raj a Slovenský kras?
O poslednej rozlúčke bola široká verejnosť informovaná prostredníctvom vývesiek na železničných staniciach. Ľudia sa o nej dozvedeli aj vďaka miestnym rozhlasom a iným médiám v dotknutých mestách a obciach. Rozlúčiť sa prišli nielen zamestnanci železnice, ale aj viacerí tunajší obyvatelia, či stáli aj občasní cestujúci. Rodiny s deťmi smutne hľadeli na mašinku, v ktorej sa s najväčšou pravdepodobnosťou už nikdy neodvezú. Posledné stretnutie prebiehalo v obci Muráň za prítomnosti primátorky mesta Revúca MVDr. Evy Cireňovej, ktorá vystúpila so svojím príhovorom. Posledný spoj odišiel z Muráňa do Plešivca 30. apríla 2011 o 15:26. Muránska strela bola úplne preplnená...
Ján Chomík, Karol Žigo - Revúca
{gallery}obsah/revuca/ms{/gallery}
TAKTO ZACHYTIL CHVÍLE POSLEDNEJ JAZDY OSOBNÉHO VLAKU Z MURÁŇA IGOR MOLNÁR
{gallery}obsah/revuca/ms/im{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 02 máj 2011 09:38
Posledný vlakový spoj odišiel z Muráňa do Plešivca 30. apríla 2011 o 15.26 hod. Doporučený
Napísal(a) Ján Chomík, Karol Žigo
Žeby sa skončila dlhoročná tradícia dobre známej Muránskej strely? Jej história sa začala písať v roku 1893 a bez prestávky pokračovala počas celého 20. storočia až do 30. januára 2003. Vtedy došlo k dočasnému prerušeniu premávky, ktorá bola ale po viacerých vyjednávaniach a apeloch na kompetentných po niekoľkých mesiacoch opäť obnovená. Ťažké časy, ktoré v poslednom období nekompromisne doľahli na slovenské železnice jej však 30. apríla 2011 zasadili krutý úder. Či ju zlomili definitívne, ukáže len čas. Pod nežiaducu situáciu sa podpísal najmä rapídny nárast počtu osobných automobilov a autobusových spojení. Vplyvom toho začalo množstvo
Zverejnené v
Správy z Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.