Vďaka nášmu krajanovi Pavlovi Buvalovi žijúcemu v severných Čechách som sa mal možnosť presvedčiť o tom, akú silu má písané slovo na internetových novinách, ktoré vydáva Pavel Loužecký pod názvom Pozitívne noviny. Už samotný názov hovorí o tom, že ich zostavovatelia majú za cieľ prinášať čitateľom predovšetkým motivujúce príspevky. Dnešná pošta od Pavla bola však pre mňa mierne šokujúca. Preto som sa rozhodol, že jej uverejnenie na stránke Maj Gemer nielen podporí pána Loužeckého z Prahy, ako jej autora, ale zároveň ukáže, že možnosť pozitívneho myslenia nikdy nie je dosť ani v tých najťažších životných situáciách:
Následky boli hrozivé: otras mozgu, zlomené dva krčné stavce, poškodené pľúca, poškodená miecha, ktorá spôsobila totálnu nehybnosť tela a končatín a v dôsledku tracheostómii i nemožnosť hovorenia.
K tomuto prvému „výročiu“ svojho úrazu sa chcem poďakovať všetkým, ktorí ma po celý čas podporovali. Najväčšie poďakovanie patrí mojej rodine, menovite manželke Daniele, ktorá sa o mňa pozorne stará po celý rok.
Špeciálne poďakovanie patrí synovi Martinovi, ktorý po mojom úraze ochotne prevzal moju funkciu šéfredaktora Pozitívnych novín. A po celý ten čas túto funkciu vzorne vykonáva s mojimi kolegyňami redaktorkami Jitkou Dolejšovou a Jitkou Vykopalovou, ktoré Martinovi výdatne pomáhajú pri každodennom vydávaní Pozitívnych novín.
Vďaka Martinovi mám možnosť pracovať na počítači, ktorý mi nainštalovali v nemocnici. Vzhľadom k tomu, že doteraz nemôžem pohybovať rukami ani nohami, bolo potrebné zohnať špeciálnu počítačovú myš, ktorá sa dá ovládať ústami. Za jej zapožičanie veľmi pekne ďakujem rodine Hejlovej z Brna, ktorá mi toto zariadenie zapožičala a tento článok môžem napísať vďaka spomínanej myši.
Ďakujem taktiež všetkým kamarátom, priateľom a známym ľuďom, ktorí mi vyjadrovali podporu po celý čas mojej hospitalizácie. Ďakujem zdravotníckemu personálu oddelenia OCHRIP vo FN Motol, ktorí sa o mňa starali do augusta 2011 a rovnako tiež personálu oddelenia DIP na Rehabilitačnej klinike Malvazinky, ktorí sa o mňa starajú doteraz.
Pomocou počítača môžem byť v spojení so svetom aspoň vďaka internetu, aj keď nemôže zďaleka vynahradiť moju plnohodnotnú prácu.
Želám všetkým čitateľom Pozitívnych novín hodne zdravia a hlavne spokojnosti v novom roku 2012, nech na seba dávajú veľký pozor, pretože stačí jeden zlý krok, ktorý vás bude stáť hodne mesiacov života.
Pavel Loužecký
šéfredaktor Pozitivních novin
(Článok preložil Ondrej Doboš)
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.