Štítnická dolina ožije nostalgickými jazdami historickým motorákom po necelom roku. Vlani však museli organizátori pôvodný termín pre katastrofálne povodne odvolať, Všetci v klube veria, že tentoraz im počasie bude priať. Aj preto pre cestujúcich a návštevníkov pripravili v spolupráci s obcou Slavošovce a papierenským podnikom SHP Slavošovce zaujímavý program.
PROGRAM
Historický motoráčik Magda privezie cestujúcich z Košíc, Moldavy a Rožňavy, no možnosť povoziť sa ním budú mať aj cestujúci z celej Štítnickej doliny. Vďaka spolupráci s obcou Rochovce, Štítnik, Ochtiná, Slavošovce a Čierna Lehota sme pripravili tri kyvadlové jazdy na trati Slavošovce – Štítnik železničná stanica a späť. Rozpis jázd je na priloženom plagáte, v rámci kyvadlových jázd však bude vlak zastavovať nasledovne:
Kyvadlové jazdy Slavošovce – Štítnik a späť
I. Odchod zo Slavošoviec 10:30 – Rochovce 10:37 – Ochtiná 10:45 - Štítnik žst: 11:00 a späť. Príchod do Slavošoviec 11.40 hod.
II. Odchod zo Slavošoviec 12:30 – Rochovce 12: 37 – Ochtiná - 12:45 – Štítnik
III. Odchod zo Slavošoviec 14:00 – Slavošovce zastávka 14:05 – Rochovce 14:08 a späť. Príchod do Slavošoviec 14:15 hod.
Cena lístka na kyvadlovú jazdu: 1 €
Foto - prekvapenie:
Pripravené budú k obdivovaniu a fotografovaniu aj naleštené dva vlečkové motorové rušne T 334. Spolu s Magdou vytvoria peknú vlakovú zostavu. A pozor, pripravené je aj jedno unikátne foto-prekvapenie – približne medzi prvou a druhou kyvadlovou jazdou.
Okrem výletných kyvadlových jázd je pre deti a dospelých pripravený aj ďalší zaujímavý program.
Exkurzie:
Pripravené sú celkovo tri exkurzie. Dve organizované a jedna individuálna. Po príchode do Slavošoviec sa cestujúci, ktorí budú mať o program záujem, rozdelia do dvoch skupín. Zatiaľ čo prvá pôjde na prehliadku papierenskej fabriky, druhá sa vyberie po stopách slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského. Výlet do rozprávkova - presnejšie do domu najznámejšieho rozprávkara - je určený najmenším.
Po absolvovaní programu si návštevníci miesta exkurzie po hodinke vymenia.
Tí zdatnejší turisti sa môžu vydať po stopách plánovanej trate, na ktorú už stavitelia nestihli položiť koľajnice. Všetko ostatné však zostalo zachované, medzi inými aj takmer
V prípade priaznivého počasia bude k dispozícii aj multifunkčné a futbalové ihrisko, kde budú pripravené hry pre deti. Asi najatraktívnejšia disciplína bude hod toaletným papierom do diaľky a na cieľ.
Miestni podnikatelia zabezpečia aj výborný guláš, opekané klobásky a predaj ovčieho syra.
Za spoluprácu ďakujeme všetkým partnerom, ktorí sú uvedení na plagáte.
Zároveň ďakujeme za záujem všetkým cestujúcim, ktorí sa na túto akciu hlásia už niekoľko mesiacov. Veríme, že rezerváciu nezrušíte, alebo včas jej zrušenie ohlásite, aby sa mohol do vlaku miesto vás dostať iný záujemca.
Jazda aj program bude tentoraz dlhší, preto sa prosím patrične zariaďte.
*Dobrovoľné cestovné, ktorým prispievate na náklady spojené s cestou a na záchranu a opravu historických vlakov je uvedené na plagáte aj tu:
Cestovný lístok*
Jednosmerný lístok: dospelí: 8 € / deti 5 €
Obojsmerný lístok: dospelí: 11 € / deti 6 €
Rodinný lístok (dospelí + deti): 30 €.
Cestovný poriadok:
Príchod Odchod
Košice 7.45
Rožňava 8.59 9.00
Plešivec 9.15 9.20
Slavošovce 9.50
Slavošovce 15.25
Plešivec 15.55 16.00
Rožňava 16.15 16.16
Košice 17.30
REZERVÁCIE!!!
Pozor! Z Košíc odchádzame už o 7.45 hod. Pri vlaku však treba byť najneskôr o 7:30 hod.
Miesta si rezervujte na ! ! ! Informácie: www.khkv.sk, prípadne:
Tešíme sa na Vás. Dovidenia v Slavošovciach.
Ľubomír Lehotský, KHKV
Čo je projekt nostalgických jázd po zabudnutých tratiach?
Na záver treba dodať, že jazda je súčasťou projektu: „Jazdy po opustených tratiach“. Zámer sleduje jediný cieľ – oživiť trate, na ktorých bola pred rokmi zrušená osobná preprava.
Radi by sme v spolupráci s VÚC – Košickým samosprávnym krajom, miestnymi samosprávami, mikroregiónom, sponzormi, zanietencami a železnicami..., obnovili na týchto atraktívnych tratiach aspoň sezónnu, resp. turistickú dopravu. Stačil by napríklad jeden pár víkendových vlakov v letných mesiacoch, ktorý by priviezol turistov do zaujímavého a hodnotného kraja, ktorý je doslova nabitý historickými a prírodnými pozoruhodnosťami. Veríme, že práve takto by do regiónu prišlo ešte viac turistov a návštevníkov, čo by bolo obohatením pre všetky strany.
KHKV
PLAGÁT GEMERSKÉHO EXPRESU NA MDD DO SLAVOŠOVIEC
{gallery}kultura/expres/ge{/gallery}
{jcomments on}
































Klub historických a koľajových vozidiel (KHKV) vypraví 28. mája 2011 na Gemer ďalší nostalgický expres. Tentoraz bude venovaný deťom pri príležitosti Medzinárodného dňa detí.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.