Štítnická dolina ožije nostalgickými jazdami historickým motorákom po necelom roku. Vlani však museli organizátori pôvodný termín pre katastrofálne povodne odvolať, Všetci v klube veria, že tentoraz im počasie bude priať. Aj preto pre cestujúcich a návštevníkov pripravili v spolupráci s obcou Slavošovce a papierenským podnikom SHP Slavošovce zaujímavý program.
PROGRAM
Historický motoráčik Magda privezie cestujúcich z Košíc, Moldavy a Rožňavy, no možnosť povoziť sa ním budú mať aj cestujúci z celej Štítnickej doliny. Vďaka spolupráci s obcou Rochovce, Štítnik, Ochtiná, Slavošovce a Čierna Lehota sme pripravili tri kyvadlové jazdy na trati Slavošovce – Štítnik železničná stanica a späť. Rozpis jázd je na priloženom plagáte, v rámci kyvadlových jázd však bude vlak zastavovať nasledovne:
Kyvadlové jazdy Slavošovce – Štítnik a späť
I. Odchod zo Slavošoviec 10:30 – Rochovce 10:37 – Ochtiná 10:45 - Štítnik žst: 11:00 a späť. Príchod do Slavošoviec 11.40 hod.
II. Odchod zo Slavošoviec 12:30 – Rochovce 12: 37 – Ochtiná - 12:45 – Štítnik
III. Odchod zo Slavošoviec 14:00 – Slavošovce zastávka 14:05 – Rochovce 14:08 a späť. Príchod do Slavošoviec 14:15 hod.
Cena lístka na kyvadlovú jazdu: 1 €
Foto - prekvapenie:
Pripravené budú k obdivovaniu a fotografovaniu aj naleštené dva vlečkové motorové rušne T 334. Spolu s Magdou vytvoria peknú vlakovú zostavu. A pozor, pripravené je aj jedno unikátne foto-prekvapenie – približne medzi prvou a druhou kyvadlovou jazdou.
Okrem výletných kyvadlových jázd je pre deti a dospelých pripravený aj ďalší zaujímavý program.
Exkurzie:
Pripravené sú celkovo tri exkurzie. Dve organizované a jedna individuálna. Po príchode do Slavošoviec sa cestujúci, ktorí budú mať o program záujem, rozdelia do dvoch skupín. Zatiaľ čo prvá pôjde na prehliadku papierenskej fabriky, druhá sa vyberie po stopách slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského. Výlet do rozprávkova - presnejšie do domu najznámejšieho rozprávkara - je určený najmenším.
Po absolvovaní programu si návštevníci miesta exkurzie po hodinke vymenia.
Tí zdatnejší turisti sa môžu vydať po stopách plánovanej trate, na ktorú už stavitelia nestihli položiť koľajnice. Všetko ostatné však zostalo zachované, medzi inými aj takmer
V prípade priaznivého počasia bude k dispozícii aj multifunkčné a futbalové ihrisko, kde budú pripravené hry pre deti. Asi najatraktívnejšia disciplína bude hod toaletným papierom do diaľky a na cieľ.
Miestni podnikatelia zabezpečia aj výborný guláš, opekané klobásky a predaj ovčieho syra.
Za spoluprácu ďakujeme všetkým partnerom, ktorí sú uvedení na plagáte.
Zároveň ďakujeme za záujem všetkým cestujúcim, ktorí sa na túto akciu hlásia už niekoľko mesiacov. Veríme, že rezerváciu nezrušíte, alebo včas jej zrušenie ohlásite, aby sa mohol do vlaku miesto vás dostať iný záujemca.
Jazda aj program bude tentoraz dlhší, preto sa prosím patrične zariaďte.
*Dobrovoľné cestovné, ktorým prispievate na náklady spojené s cestou a na záchranu a opravu historických vlakov je uvedené na plagáte aj tu:
Cestovný lístok*
Jednosmerný lístok: dospelí: 8 € / deti 5 €
Obojsmerný lístok: dospelí: 11 € / deti 6 €
Rodinný lístok (dospelí + deti): 30 €.
Cestovný poriadok:
Príchod Odchod
Košice 7.45
Rožňava 8.59 9.00
Plešivec 9.15 9.20
Slavošovce 9.50
Slavošovce 15.25
Plešivec 15.55 16.00
Rožňava 16.15 16.16
Košice 17.30
REZERVÁCIE!!!
Pozor! Z Košíc odchádzame už o 7.45 hod. Pri vlaku však treba byť najneskôr o 7:30 hod.
Miesta si rezervujte na ! ! ! Informácie: www.khkv.sk, prípadne:
Tešíme sa na Vás. Dovidenia v Slavošovciach.
Ľubomír Lehotský, KHKV
Čo je projekt nostalgických jázd po zabudnutých tratiach?
Na záver treba dodať, že jazda je súčasťou projektu: „Jazdy po opustených tratiach“. Zámer sleduje jediný cieľ – oživiť trate, na ktorých bola pred rokmi zrušená osobná preprava.
Radi by sme v spolupráci s VÚC – Košickým samosprávnym krajom, miestnymi samosprávami, mikroregiónom, sponzormi, zanietencami a železnicami..., obnovili na týchto atraktívnych tratiach aspoň sezónnu, resp. turistickú dopravu. Stačil by napríklad jeden pár víkendových vlakov v letných mesiacoch, ktorý by priviezol turistov do zaujímavého a hodnotného kraja, ktorý je doslova nabitý historickými a prírodnými pozoruhodnosťami. Veríme, že práve takto by do regiónu prišlo ešte viac turistov a návštevníkov, čo by bolo obohatením pre všetky strany.
KHKV
PLAGÁT GEMERSKÉHO EXPRESU NA MDD DO SLAVOŠOVIEC
{gallery}kultura/expres/ge{/gallery}
{jcomments on}

































Klub historických a koľajových vozidiel (KHKV) vypraví 28. mája 2011 na Gemer ďalší nostalgický expres. Tentoraz bude venovaný deťom pri príležitosti Medzinárodného dňa detí.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-