Klub historických a koľajových vozidiel (KHKV) vypraví 28. mája 2011 na Gemer ďalší nostalgický expres. Tentoraz bude venovaný deťom pri príležitosti Medzinárodného dňa detí.Štítnická dolina ožije nostalgickými jazdami historickým motorákom po necelom roku. Vlani však museli organizátori pôvodný termín pre katastrofálne povodne odvolať, Všetci v klube veria, že tentoraz im počasie bude priať. Aj preto pre cestujúcich a návštevníkov pripravili v spolupráci s obcou Slavošovce a papierenským podnikom SHP Slavošovce zaujímavý program.
PROGRAM
Historický motoráčik Magda privezie cestujúcich z Košíc, Moldavy a Rožňavy, no možnosť povoziť sa ním budú mať aj cestujúci z celej Štítnickej doliny. Vďaka spolupráci s obcou Rochovce, Štítnik, Ochtiná, Slavošovce a Čierna Lehota sme pripravili tri kyvadlové jazdy na trati Slavošovce – Štítnik železničná stanica a späť. Rozpis jázd je na priloženom plagáte, v rámci kyvadlových jázd však bude vlak zastavovať nasledovne:
Kyvadlové jazdy Slavošovce – Štítnik a späť
I. Odchod zo Slavošoviec 10:30 – Rochovce 10:37 – Ochtiná 10:45 - Štítnik žst: 11:00 a späť. Príchod do Slavošoviec 11.40 hod.
II. Odchod zo Slavošoviec 12:30 – Rochovce 12: 37 – Ochtiná - 12:45 – Štítnik
III. Odchod zo Slavošoviec 14:00 – Slavošovce zastávka 14:05 – Rochovce 14:08 a späť. Príchod do Slavošoviec 14:15 hod.
Cena lístka na kyvadlovú jazdu: 1 €
Foto - prekvapenie:
Pripravené budú k obdivovaniu a fotografovaniu aj naleštené dva vlečkové motorové rušne T 334. Spolu s Magdou vytvoria peknú vlakovú zostavu. A pozor, pripravené je aj jedno unikátne foto-prekvapenie – približne medzi prvou a druhou kyvadlovou jazdou.
Okrem výletných kyvadlových jázd je pre deti a dospelých pripravený aj ďalší zaujímavý program.
Exkurzie:
Pripravené sú celkovo tri exkurzie. Dve organizované a jedna individuálna. Po príchode do Slavošoviec sa cestujúci, ktorí budú mať o program záujem, rozdelia do dvoch skupín. Zatiaľ čo prvá pôjde na prehliadku papierenskej fabriky, druhá sa vyberie po stopách slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského. Výlet do rozprávkova - presnejšie do domu najznámejšieho rozprávkara - je určený najmenším.
Po absolvovaní programu si návštevníci miesta exkurzie po hodinke vymenia.
Tí zdatnejší turisti sa môžu vydať po stopách plánovanej trate, na ktorú už stavitelia nestihli položiť koľajnice. Všetko ostatné však zostalo zachované, medzi inými aj takmer
V prípade priaznivého počasia bude k dispozícii aj multifunkčné a futbalové ihrisko, kde budú pripravené hry pre deti. Asi najatraktívnejšia disciplína bude hod toaletným papierom do diaľky a na cieľ.
Miestni podnikatelia zabezpečia aj výborný guláš, opekané klobásky a predaj ovčieho syra.
Za spoluprácu ďakujeme všetkým partnerom, ktorí sú uvedení na plagáte.
Zároveň ďakujeme za záujem všetkým cestujúcim, ktorí sa na túto akciu hlásia už niekoľko mesiacov. Veríme, že rezerváciu nezrušíte, alebo včas jej zrušenie ohlásite, aby sa mohol do vlaku miesto vás dostať iný záujemca.
Jazda aj program bude tentoraz dlhší, preto sa prosím patrične zariaďte.
*Dobrovoľné cestovné, ktorým prispievate na náklady spojené s cestou a na záchranu a opravu historických vlakov je uvedené na plagáte aj tu:
Cestovný lístok*
Jednosmerný lístok: dospelí: 8 € / deti 5 €
Obojsmerný lístok: dospelí: 11 € / deti 6 €
Rodinný lístok (dospelí + deti): 30 €.
Cestovný poriadok:
Príchod Odchod
Košice 7.45
Rožňava 8.59 9.00
Plešivec 9.15 9.20
Slavošovce 9.50
Slavošovce 15.25
Plešivec 15.55 16.00
Rožňava 16.15 16.16
Košice 17.30
REZERVÁCIE!!!
Pozor! Z Košíc odchádzame už o 7.45 hod. Pri vlaku však treba byť najneskôr o 7:30 hod.
Miesta si rezervujte na ! ! ! Informácie: www.khkv.sk, prípadne:
Tešíme sa na Vás. Dovidenia v Slavošovciach.
Ľubomír Lehotský, KHKV
Čo je projekt nostalgických jázd po zabudnutých tratiach?
Na záver treba dodať, že jazda je súčasťou projektu: „Jazdy po opustených tratiach“. Zámer sleduje jediný cieľ – oživiť trate, na ktorých bola pred rokmi zrušená osobná preprava.
Radi by sme v spolupráci s VÚC – Košickým samosprávnym krajom, miestnymi samosprávami, mikroregiónom, sponzormi, zanietencami a železnicami..., obnovili na týchto atraktívnych tratiach aspoň sezónnu, resp. turistickú dopravu. Stačil by napríklad jeden pár víkendových vlakov v letných mesiacoch, ktorý by priviezol turistov do zaujímavého a hodnotného kraja, ktorý je doslova nabitý historickými a prírodnými pozoruhodnosťami. Veríme, že práve takto by do regiónu prišlo ešte viac turistov a návštevníkov, čo by bolo obohatením pre všetky strany.
KHKV
PLAGÁT GEMERSKÉHO EXPRESU NA MDD DO SLAVOŠOVIEC
{gallery}kultura/expres/ge{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).