Krušnú búrkovú noc majú za sebou obyvatelia viacerých obcí v okrese Rožňava. V Gemerskej Panici zasahovali hasiči z Tornale, ktorí to majú bližšie ako z Rožňavy. V postihnutých obciach je vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity.
„Je to katastrofa, čo sa tu stalo. Ešte v pondelok večer sme vyhlásili tretí stupeň. Prívalová voda zatopila dvory, záhrady, pivnice, vytrhala asfalt z cesty, priniesla množstvo bahna. Od večera nemáme elektrinu. V súčasnosti mapujeme škody. Je toho toľko, že skoro nevieme, kde máme začať, čo máme skôr robiť. Už rokuje aj povodňová komisia. Prísť majú aj pracovníci z úradu životného prostredia,“ uviedol dnes ráno pre agentúru SITA starosta Čoltova Ján Hubay.
Katastrofálna situácia je aj v malej obci Meliata. Aj tu vyhlásili tretí stupeň.
„Žijem v dedine 32 rokov, no také dačo nepamätám. Pokojný potôčik pretekajúci cez obec sa zmenil na dravý živel, trhal asfalt. Bral všetko, čo mu stálo v ceste. Voda zatopila pivnice, dvory. Jednému odniesla prívesný vozík, iným drevo nachystané na kúrenie. Niektorý obyvateľom uhynuli domáce zvieratá. Najväčšie škody príval napáchal na ceste. Asi šesťdesiat metrov dlhý úsek zmenil na tankodróm takže sa tade nedá prejsť osobným autom z jedného konca dediny na druhý,“ povedal starosta Meliaty Bartolomej Beke.
Ak dnes ráno informoval starosta Gemerskej Panice Milan Majoroš, aj tu vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. V obci zatopilo približne 50 domov.
„V noci hasiči museli evakuovať jednu staršiu pani, no našťastie nik nebol zranený. Do rána sa nám podarilo odčerpať vodu z pivníc a dvorov. Voda spôsobila ľuďom veľké škody na majetku, zahynuli aj nejaké zvieratá. Dnes bude zasadať povodňová komisia. Keďže v obci nie je vodovod, budeme musieť zabezpečiť dovoz pitnej vody. V základnej a materskej škole budeme zatiaľ variť z balenej vody,“ uviedol Majoroš.
Hasiči okrem pomoci postihnutým obciam likvidovali aj množstvo popadaných stromov v okolí obcí Henckovce, Kobeliarovo, Nižná Slaná, Kečovo a na Roštárskom kopci.
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) dnes ráno informovala, že vlaky v úseku Plešivec – Tornaľa nahradili autobusmi, keďže lokálne povodne na tomot úseku podmyli trať.
Predpokladané meškanie vlakov v tomto úseku je 40 až 60 minút, preto ZSSK odporúča cestujúcim zo západu pri ceste do Košíc využiť spojenia smerom cez Žilinu.
(Zdroj:sita.sk)
MG
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.