Putovanie po stopách gemerských rodákov z Rožňavy cez Gočovo, Kobeliarovo, Ochtinú, Slavošovce do Čiernej Lehoty Doporučený
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Matičiari z Rožňavy uskutočnili dňa 2. júla 2011 akciu pod názvom „Po stopách gemerských rodákov“. Bolo to putovanie v rámci okresu vlastnými motorovými vozidlami. Zišlo sa nás celkom dvadsaťdva a odviezli sme sa v piatich autách. Hoci nám počasie spočiatku neprialo a naše putovanie bolo sprevádzané vytrvalým dažďom, neodradilo nás to. Zámer navštíviť miesta, kde sa narodili a žili, prípadne pôsobili významné slovenské osobnosti, ako Jur Hronec, P. J. Šafárik, P. E. Dobšinský, Ján Agnet a Ladislav Bartholomeides a ďalší bol silnejší. Medzi účastníkmi bola i naša najstaršia 85 ročná členka pani Valéria Gregová. Každý účastník obdržal pred začiatkom cesty Bulletin, v ktorom boli
Prvým miestom, ktoré sme navštívili, bol rodný dom významného matematika a zakladateľa slovenského vysokého technického školstva Jura Hronca v Gočove. Prezreli sme si stálu expozíciu z jeho života a audiovizuálny záznam. Vo vedľajšej budove nás zaujala národopisná zbierka. K buste Jura Hronca na budove sme položili spomienkový venček.
V našom putovaní sme pokračovali do malej dedinky Kobeliarovo, kde sa narodil Pavol Jozef Šafárik, jazykovedec, básnik, slavista a historik. Za kvalifikovaného sprievodného slova sme si v jeho rodnom dome prezreli expozíciu písomností, kníh i etnografickú zbierku a ďalšie. I tu sme na priečelie rodného domu zavesili venček, kde sa iba pred niekoľkými dňami konala slávnosť z príležitosti 150. výročia úmrtia P. J. Šafárika.
Naša cesta viedla ďalej cez Roštársky kopec do obce Ochtiná. Tam nás už pred kostolom sv. Mikuláša očakával miestny evanjelický farár Martin Dudáš, ktorý nás oboznámil s históriou kostola i obce. Obdivovali sme vzácne fresky na stenách kostola z 15. storočia i oltár a kazateľnicu, ktoré boli nedávno zreštaurované. Na budove fary sa nachádzajú dve pamätné tabule, a to jedna spoločná pre slovenských národných dejateľov Ladislava Bartholomeidesa, Jonáša Bubenku, Daniela Licharda a druhá Jánovi Agnetovi - evanjelickému farárovi a pracovníkovi Matice slovenskej v Martine. K tabuliam sme zavesili venčeky, urobili si spoločnú fotografiu i s pánom farárom a pokračovali ďalej. V tej istej obci má v malom rodinnom domčeku miestny obyvateľ pán Ján Nemčko zriadenú malú súkromnú ľudovú zbierku. Keďže bolo daždivo a chladno, veľmi dobre nám padlo zohriať sa v tomto domčeku pri kozube, káve a horúcom čaji. Pochutnali sme si na zákuskoch, ktoré nám upiekla naša členka Božena Miháliková, bývajúca v Ochtinej. Spevom krásnych gemerských piesní nás očarila speváčka Bc. Jarka Miháliková.
V obci Slavošovce sme sa občerstvili objednaným chutným gulášom a po krátkej prestávke sme navštívili rodný dom najväčšieho slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Sprievodné slovo mal správca a zostavovateľ expozície PaedDr. Milan Sajenko. Vzácne predmety zo života P. Dobšinského, knihy, dobové obrazy, fotografie, zbierka ľudových výrobkov, odevov z minulých čias a mnoho iných zberateľských skvostov urobili na nás veľký dojem. Obdivovali sme dlhoročnú zberateľskú vášeň pána Sajenka, ktorý sa zaslúžil o zachovanie pamiatky P. Dobšinského.
Naše putovanie sa chýlilo ku koncu a ako posledné nás čakalo stretnutie s členkami MO Matice slovenskej v Čiernej Lehote. Privítali nás v miestnom kultúrnom dome s milými usmiatymi tvárami, harmonikárkou a čerstvo napečenými koláčmi. Spev členiek FS Lehoťanka nás nenechal chladnými a spievali sme nakoniec spoločne. K domácej harmonikárke Kvetky Gallovej sa pripojili i naši dvaja harmonikári a v príjemnom prostredí sme pri speve a družnom rozhovore ani nepostrehli, že vonku zúril lejak. V závere posedenia obdržali účastníci putovania z rúk predsedníčky MO MS v Rožňave Účastnícky list, ktorý im má pripomínať tento deň.
Všetci účastníci putovania sa zhodli na tom, že nie vždy je potrebné cestovať ďaleko a za veľké množstvo peňazí. Zdroj informácií máme tak blízko, len ho treba objaviť a viesť k tomu i mladú generáciu. A i to bolo cieľom tejto akcie. Úspešný priebeh nás inšpiruje k tomu, aby sme v budúcnosti navštívili ďalšie miesta v našom krásnom gemerskom regióne, bohatom nielen na prírodné krásy, ale sú v ňom mnohé dávne stopy vzácnych osobností slovenského národa a tie si zaslúžia, aby sme o nich vedeli čím viac a nezabudli na nich.
Oľga Benediktyová,
preds. MO MS Rožňava
Fotografie: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/matica/auto{/gallery}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-