Putovanie po stopách gemerských rodákov z Rožňavy cez Gočovo, Kobeliarovo, Ochtinú, Slavošovce do Čiernej Lehoty Doporučený
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Matičiari z Rožňavy uskutočnili dňa 2. júla 2011 akciu pod názvom „Po stopách gemerských rodákov“. Bolo to putovanie v rámci okresu vlastnými motorovými vozidlami. Zišlo sa nás celkom dvadsaťdva a odviezli sme sa v piatich autách. Hoci nám počasie spočiatku neprialo a naše putovanie bolo sprevádzané vytrvalým dažďom, neodradilo nás to. Zámer navštíviť miesta, kde sa narodili a žili, prípadne pôsobili významné slovenské osobnosti, ako Jur Hronec, P. J. Šafárik, P. E. Dobšinský, Ján Agnet a Ladislav Bartholomeides a ďalší bol silnejší. Medzi účastníkmi bola i naša najstaršia 85 ročná členka pani Valéria Gregová. Každý účastník obdržal pred začiatkom cesty Bulletin, v ktorom boli
Prvým miestom, ktoré sme navštívili, bol rodný dom významného matematika a zakladateľa slovenského vysokého technického školstva Jura Hronca v Gočove. Prezreli sme si stálu expozíciu z jeho života a audiovizuálny záznam. Vo vedľajšej budove nás zaujala národopisná zbierka. K buste Jura Hronca na budove sme položili spomienkový venček.
V našom putovaní sme pokračovali do malej dedinky Kobeliarovo, kde sa narodil Pavol Jozef Šafárik, jazykovedec, básnik, slavista a historik. Za kvalifikovaného sprievodného slova sme si v jeho rodnom dome prezreli expozíciu písomností, kníh i etnografickú zbierku a ďalšie. I tu sme na priečelie rodného domu zavesili venček, kde sa iba pred niekoľkými dňami konala slávnosť z príležitosti 150. výročia úmrtia P. J. Šafárika.
Naša cesta viedla ďalej cez Roštársky kopec do obce Ochtiná. Tam nás už pred kostolom sv. Mikuláša očakával miestny evanjelický farár Martin Dudáš, ktorý nás oboznámil s históriou kostola i obce. Obdivovali sme vzácne fresky na stenách kostola z 15. storočia i oltár a kazateľnicu, ktoré boli nedávno zreštaurované. Na budove fary sa nachádzajú dve pamätné tabule, a to jedna spoločná pre slovenských národných dejateľov Ladislava Bartholomeidesa, Jonáša Bubenku, Daniela Licharda a druhá Jánovi Agnetovi - evanjelickému farárovi a pracovníkovi Matice slovenskej v Martine. K tabuliam sme zavesili venčeky, urobili si spoločnú fotografiu i s pánom farárom a pokračovali ďalej. V tej istej obci má v malom rodinnom domčeku miestny obyvateľ pán Ján Nemčko zriadenú malú súkromnú ľudovú zbierku. Keďže bolo daždivo a chladno, veľmi dobre nám padlo zohriať sa v tomto domčeku pri kozube, káve a horúcom čaji. Pochutnali sme si na zákuskoch, ktoré nám upiekla naša členka Božena Miháliková, bývajúca v Ochtinej. Spevom krásnych gemerských piesní nás očarila speváčka Bc. Jarka Miháliková.
V obci Slavošovce sme sa občerstvili objednaným chutným gulášom a po krátkej prestávke sme navštívili rodný dom najväčšieho slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Sprievodné slovo mal správca a zostavovateľ expozície PaedDr. Milan Sajenko. Vzácne predmety zo života P. Dobšinského, knihy, dobové obrazy, fotografie, zbierka ľudových výrobkov, odevov z minulých čias a mnoho iných zberateľských skvostov urobili na nás veľký dojem. Obdivovali sme dlhoročnú zberateľskú vášeň pána Sajenka, ktorý sa zaslúžil o zachovanie pamiatky P. Dobšinského.
Naše putovanie sa chýlilo ku koncu a ako posledné nás čakalo stretnutie s členkami MO Matice slovenskej v Čiernej Lehote. Privítali nás v miestnom kultúrnom dome s milými usmiatymi tvárami, harmonikárkou a čerstvo napečenými koláčmi. Spev členiek FS Lehoťanka nás nenechal chladnými a spievali sme nakoniec spoločne. K domácej harmonikárke Kvetky Gallovej sa pripojili i naši dvaja harmonikári a v príjemnom prostredí sme pri speve a družnom rozhovore ani nepostrehli, že vonku zúril lejak. V závere posedenia obdržali účastníci putovania z rúk predsedníčky MO MS v Rožňave Účastnícky list, ktorý im má pripomínať tento deň.
Všetci účastníci putovania sa zhodli na tom, že nie vždy je potrebné cestovať ďaleko a za veľké množstvo peňazí. Zdroj informácií máme tak blízko, len ho treba objaviť a viesť k tomu i mladú generáciu. A i to bolo cieľom tejto akcie. Úspešný priebeh nás inšpiruje k tomu, aby sme v budúcnosti navštívili ďalšie miesta v našom krásnom gemerskom regióne, bohatom nielen na prírodné krásy, ale sú v ňom mnohé dávne stopy vzácnych osobností slovenského národa a tie si zaslúžia, aby sme o nich vedeli čím viac a nezabudli na nich.
Oľga Benediktyová,
preds. MO MS Rožňava
Fotografie: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/matica/auto{/gallery}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.