informácie o každej z osobností, ktorej pamätné miesto chceme navštíviť.
Prvým miestom, ktoré sme navštívili, bol rodný dom významného matematika a zakladateľa slovenského vysokého technického školstva Jura Hronca v Gočove. Prezreli sme si stálu expozíciu z jeho života a audiovizuálny záznam. Vo vedľajšej budove nás zaujala národopisná zbierka. K buste Jura Hronca na budove sme položili spomienkový venček.
V našom putovaní sme pokračovali do malej dedinky Kobeliarovo, kde sa narodil Pavol Jozef Šafárik, jazykovedec, básnik, slavista a historik. Za kvalifikovaného sprievodného slova sme si v jeho rodnom dome prezreli expozíciu písomností, kníh i etnografickú zbierku a ďalšie. I tu sme na priečelie rodného domu zavesili venček, kde sa iba pred niekoľkými dňami konala slávnosť z príležitosti 150. výročia úmrtia P. J. Šafárika.
Naša cesta viedla ďalej cez Roštársky kopec do obce Ochtiná. Tam nás už pred kostolom sv. Mikuláša očakával miestny evanjelický farár Martin Dudáš, ktorý nás oboznámil s históriou kostola i obce. Obdivovali sme vzácne fresky na stenách kostola z 15. storočia i oltár a kazateľnicu, ktoré boli nedávno zreštaurované. Na budove fary sa nachádzajú dve pamätné tabule, a to jedna spoločná pre slovenských národných dejateľov Ladislava Bartholomeidesa, Jonáša Bubenku, Daniela Licharda a druhá Jánovi Agnetovi - evanjelickému farárovi a pracovníkovi Matice slovenskej v Martine. K tabuliam sme zavesili venčeky, urobili si spoločnú fotografiu i s pánom farárom a pokračovali ďalej. V tej istej obci má v malom rodinnom domčeku miestny obyvateľ pán Ján Nemčko zriadenú malú súkromnú ľudovú zbierku. Keďže bolo daždivo a chladno, veľmi dobre nám padlo zohriať sa v tomto domčeku pri kozube, káve a horúcom čaji. Pochutnali sme si na zákuskoch, ktoré nám upiekla naša členka Božena Miháliková, bývajúca v Ochtinej. Spevom krásnych gemerských piesní nás očarila speváčka Bc. Jarka Miháliková.
V obci Slavošovce sme sa občerstvili objednaným chutným gulášom a po krátkej prestávke sme navštívili rodný dom najväčšieho slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Sprievodné slovo mal správca a zostavovateľ expozície PaedDr. Milan Sajenko. Vzácne predmety zo života P. Dobšinského, knihy, dobové obrazy, fotografie, zbierka ľudových výrobkov, odevov z minulých čias a mnoho iných zberateľských skvostov urobili na nás veľký dojem. Obdivovali sme dlhoročnú zberateľskú vášeň pána Sajenka, ktorý sa zaslúžil o zachovanie pamiatky P. Dobšinského.
Naše putovanie sa chýlilo ku koncu a ako posledné nás čakalo stretnutie s členkami MO Matice slovenskej v Čiernej Lehote. Privítali nás v miestnom kultúrnom dome s milými usmiatymi tvárami, harmonikárkou a čerstvo napečenými koláčmi. Spev členiek FS Lehoťanka nás nenechal chladnými a spievali sme nakoniec spoločne. K domácej harmonikárke Kvetky Gallovej sa pripojili i naši dvaja harmonikári a v príjemnom prostredí sme pri speve a družnom rozhovore ani nepostrehli, že vonku zúril lejak. V závere posedenia obdržali účastníci putovania z rúk predsedníčky MO MS v Rožňave Účastnícky list, ktorý im má pripomínať tento deň.
Všetci účastníci putovania sa zhodli na tom, že nie vždy je potrebné cestovať ďaleko a za veľké množstvo peňazí. Zdroj informácií máme tak blízko, len ho treba objaviť a viesť k tomu i mladú generáciu. A i to bolo cieľom tejto akcie. Úspešný priebeh nás inšpiruje k tomu, aby sme v budúcnosti navštívili ďalšie miesta v našom krásnom gemerskom regióne, bohatom nielen na prírodné krásy, ale sú v ňom mnohé dávne stopy vzácnych osobností slovenského národa a tie si zaslúžia, aby sme o nich vedeli čím viac a nezabudli na nich.
Oľga Benediktyová,
preds. MO MS Rožňava
Fotografie: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/matica/auto{/gallery}
štvrtok, 14 júl 2011 15:22
Putovanie po stopách gemerských rodákov z Rožňavy cez Gočovo, Kobeliarovo, Ochtinú, Slavošovce do Čiernej Lehoty Doporučený
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Matičiari z Rožňavy uskutočnili dňa 2. júla 2011 akciu pod názvom „Po stopách gemerských rodákov“. Bolo to putovanie v rámci okresu vlastnými motorovými vozidlami. Zišlo sa nás celkom dvadsaťdva a odviezli sme sa v piatich autách. Hoci nám počasie spočiatku neprialo a naše putovanie bolo sprevádzané vytrvalým dažďom, neodradilo nás to. Zámer navštíviť miesta, kde sa narodili a žili, prípadne pôsobili významné slovenské osobnosti, ako Jur Hronec, P. J. Šafárik, P. E. Dobšinský, Ján Agnet a Ladislav Bartholomeides a ďalší bol silnejší. Medzi účastníkmi bola i naša najstaršia 85 ročná členka pani Valéria Gregová. Každý účastník obdržal pred začiatkom cesty Bulletin, v ktorom boli
Zverejnené v
Správy z Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).